Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/17/2013

Identifikačné číslo spisu: 2011200501 Dátum vydania rozhodnutia: 11.12.2014 Meno a priezvisko: CSc., JUDr. Eva Babiaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2011200501.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C. E., N. XX, P., zastúpený advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, IČO 36 866 563, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Kollárova 8, Trnava, za účasti: Ing. G. E., I. XX, P., zastúpený JUDr. Štefanom Bugalom, advokátom so sídlom AK J. Fándlyho 32, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. KSÚ-OSP-2011/00523/Pl zo dňa 9. augusta 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. - 106 zo dňa 11. apríla 2013, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. - 106 zo dňa 11. apríla 2013 v napadnutej časti m e n í tak, že účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Krajského stavebného úradu v Trnave č. KSÚ-OSP-2011/00523/Pl zo dňa 9. augusta 2011. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „“) tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a pribratému účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 200,52 €.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote v časti týkajúcej sa trov konania odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd účastníkom náhradu trov konania neprizná. Uviedol, že v zmysle je možné náhradu trov konania priznať len úspešnému žalobcovi, nie je možné priznať náhradu trov konania úspešnému žalovanému resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania, pričom žalobca nemá žiaden právny prostriedok na to, aby účasti stavebníka ako pribratého účastníka v konaní zabránil. Nie je možné od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí s ohľadom na veta druhá

do konania pribrať, pokiaľ žalobca nemohol jeho pribratie do konania ovplyvniť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. .

Žalovaný ani pribratý účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v medziach podaného odvolania ( veta prvá , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podľa , pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa , ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa , súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov podľa piatej časti je špecifickým konaním. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva.

Použitie iných ustanovení prichádza do úvahy len analogicky na základe ustanovenia prvá veta , podľa ktorého pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Primeranosť použitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom správneho súdnictva ( ) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať.

V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa , podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje právo na náhradu trov konania iba úspešného žalobcu a v podstate vylučuje priznanie náhrady trov konania inému účastníkovi. V prípade späťvzatia žaloby možno uvažovať o náhrade trov konania žalovanému, aj to celkom výnimočne, s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti, ktorý postup vyplýva z aplikácie

Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa veta druhá , by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa veta druhá pribrať do konania, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2012, sp. zn. , v ktorom bolo konštatované, že (pribratý) účastník konania nie je povinný, na rozdiel od žalobcu, pokiaľ sa nejedná o výnimku v zmysle , byť právne zastúpený a v prípade, ak realizuje svoje právo na právne zastúpenie v tomto postavení, je povinný náklady spojené s takýmto zastúpením znášať sám.

Na základe uvedených dôvodov bolo potrebné napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa trov konania zmeniť tak, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s O. s.

p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žalovanému, ako aj pribratému účastníkovi konania náhrada trov konania zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.