Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/293/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. G., bytom S.S.,

zastúpený Mgr. Petrom Kavuličom, advokátom, so sídlom v Humennom, Ul. 26. novembra

1510/3, proti odporkyni A. I., bytom S.S., o určenie hranice, vedenej na Okresnom súde

Humenné pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 29. januára 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 21. apríla 2011 č. k. -103 určil

hranicu medzi parcelami navrhovateľa C. zapísaných na LV č. X. v kat. území S. a parcelami

odporkyne C. zapísaných na LV č. X. v kat. území S., ktorá prebieha po spojnici bodov 1, 2, 3

a 4 vyznačenou červenou čiarou v prílohe č. 4, ktorá je súčasťou znaleckého posudku č.

15/2010 a tvorí súčasť spisového materiálu Okresného súdu Humenné sp. zn. .

V prevyšujúcej časti ţalobný návrh zamietol. Ďalej rozhodol, ţe o trovách štátu rozhodne

samostatným rozhodnutím. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V konaní bol preukázaný iný priebeh hranice neţ aký je vyznačený právny stav

v katastrálnom operáte. Rozhodnutím dochádza k zmene priebehu hranice medzi skutočným

stavom a právnym stavom. Uplatnený vlastnícky nárok na ochranu vlastníckeho práva

a na vydanie veci alebo nehnuteľnosti, ktorú odporkyňa neprávom uţíva na úkor navrhovateľa

zamietol z dôvodu, ţe po vytýčení hranice s právnym stavom dôjde k zosúladeniu skutočného

stavu s evidovaným právnym stavom v katastri. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 2

2

Okresný súd Humenné uznesením 5. novembra 2012 č. k. -133 zaviazal

navrhovateľa a odporkyňu zaplatiť trovy štátu vo výške 637,73 Eur rovnakým dielom, t. j.

318,86 Eur, ktoré trovy štátu vznikli vyplatením odmeny súdnemu znalcovi (Okresný súd

Humenné uznesením z 30. mája 2011 č. k. -112 priznal znalcovi Ing. Jozefovi

Bujňakovi odmenu za spracovanie znaleckého posudku vo výške 573,71 Eur a odmenu

za účasť na pojednávaní vo výške 64,02 Eur, ktorú sumu nariadil vyplatiť zo štátnych

finančných prostriedkov.).

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa voči rozsudku súdu prvého stupňa

a odvolanie odporkyne voči uzneseniu, ktorým účastníci boli zaviazaní zaplatiť trovy štátu

rozsudkom z 29. januára 2014, sp. zn. , potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľkou

a odporcom. Zmenil uznesenie súdu prvého stupňa z 5. novembra 2012 č. k.

-133 v časti o povinnosti odporkyne nahradiť trovy štátu tak, ţe určil, ţe štát

nemá právo na náhradu trov. Stotoţnil sa v plnom rozsahu s rozsudkom súdu prvého stupňa.

Uviedol, ţe ţaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa pouţije vtedy, keď správnosť

hranice medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná. Jej podstatou je vyriešenie

otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku. Súd je povinný sa zaoberať otázkou hranice

pozemku bez ohľadu na to, ako navrhovateľ naformuloval ţalobný petit. K výroku, ktorým

súd prvého stupňa zamietol návrh na odvolanie navrhovateľa uviedol, ţe z obsahu spisu

nevyplynulo aká škoda bola uplatnená, prípadne aký iný návrh bol súdu doručený.

O povinnosti nahradiť trovy štátu odporkyňou rozhodol tak z dôvodu, ţe odporkyňa bola

oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Účastníci si v odvolacom konaní trovy

odvolacieho konania neuplatnili, preto o nich odvolací súd nerozhodoval.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Ţiadal rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť odôvodnil § 241

ods. 2 písm. b/ , lebo konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Prílohou dovolania je rozsiahle podanie navrhovateľa, ktoré

tvorí jeho súčasť. Namietal, ţe si uplatnil vlastnícky nárok na vydanie nehnuteľnosti

a zároveň sa domáhal ochrany vlastníckeho práva, ktoré odporkyňa porušuje tým,

ţe mu odmieta vydať zabranú časť majetku. Tieţ sa domáhal, aby súd rozhodol o trovách

štátu rovnako, ako rozhodol odvolací súd o trovách štátu vo vzťahu k odporkyni. Navrhovateľ

rozsiahlo sa vyjadruje k vyjadreniam odporkyne, ktoré povaţuje za nepravdivé, poukazuje na

konania, ktoré ohľadom spornosti priebehu hranice bolo i predmetom riešenia pred orgánmi

mesta S., ako aj iné súdne konania, ktorých je navrhovateľ účastníkom konania, poukazuje na

nesprávny postup znalca a nesprávnosť jeho znaleckého posudku.

Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloţenie

vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia

a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal v čas účastník konania ( ), zastúpený v zmysle

, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ),

alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky niektorého z vyššie uvedených rozhodnutí. Prípustnosť dovolania preto z § 238

nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ V zmysle

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku

aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Existencia vád v zmysle aţ g/ nebola v dovolaní namietaná

a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto dôvodov nie je daná.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie

je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe

dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu;

aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Iné vady mimo vád uvedených v § 237, sú spôsobilým dovolacím dôvodom

iba za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady

patrí skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne

zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval

v súlade s príslušnými ustanoveniami , ţe odvolací súd

vychádza pri svojom rozhodovaní z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa

bez toho, ţe by postupoval podľa § 213 ods. 3 a opakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje

skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, ţe vo veci rozhodoval

vecne nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie

nenapravil a pod.. K iným vadám je povinný dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ich

dovolateľ neuplatnil ako dovolací dôvod prípustného dovolania. Ak iné vady nemajú

za následok nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, dovolací súd k ním

neprihliadne.

Navrhovateľ vo svojom ţalobnom návrhu sa domáhal, ţe hranica medzi pozemkami

navrhovateľa C. a pozemkami odporkyne C. prebieha v priamke označenej bodmi tak ako je

to znázornené na znaleckom posudku znalca č... zo dňa..., ktorý je súčasťou rozsudku.

Zároveň sa domáhal aby odporkyňa vydala navrhovateľovi plochu ohraničenú bodmi, ktorá je

znázornená v znaleckom posudku znalca č..., zo dňa.... V ţalobnom petite neurčil presne body

jednak hranice, ani body vyznačujúcu časť vydania pozemku. Zo samotného petitu je

nesporné, ţe navrhovateľ sa domáhal vytýčenia hranice a vydania časti pozemku v súlade so

znaleckým posudkom, ktorý bude vykonaný znalcom určeným v predmetnom konaní

a v súlade s týmto znaleckým posudkom. Súd prvého stupňa nariadil vo veci vykonať

znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, znalcom z odboru geodézia

a kartografia. Znalec v znaleckom posudku č. 15/2010 vyhotoveným v intenciách uznesenia

súdu a uviedol, ţe hranica prebieha medzi lomovými bodmi 1, 2, 3 a 4 prílohy č. 1 znaleckého

posudku, ktorá hranica zodpovedá právnemu stavu. Zároveň zistil, ktorú skutočnosť znázornil

aj v grafickej prílohe posudku, zabratie pozemku, ktorý patrí do vlastníctva odporkyne a je

2

uţívaný (zabratý) navrhovateľom (plocha 3 m), ako aj zabratie pozemku, ktorý patrí do

2

vlastníctva navrhovateľa a je uţívaný (zabratý) odporkyňou (plocha 1 m). Súd prvého stupňa

zistil skutkový stav úplne a správne, čo konštatoval aj odvolací súd. Odvolací súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal z toho istého skutkového základu ako súd prvého stupňa. Dovolací

súd v konaní nezistil iné vady v konaní.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd sa samotnou správnosťou prijatých právnych záverov niţších súdov

nezaoberal. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe sa v ňom uplatňuje aj námietka, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia ( ).

6

Pri posudzovaní, či rozhodnutia niţších súdov sú (ne)preskúmateľné (teda či boli splnené

parametre zákona na odôvodnenie rozsudku – ), dovolací súd však

neposudzuje správnosť prijatých právnych záverov niţších súdov.

Dovolací súd nemôţe pristúpiť k posudzovaniu otázky dôvodnosti a opodstatnenosti

dovolania (t. j. danosti dovolacieho dôvodu v zmysle ), pokiaľ

nedospeje k záveru, ţe dovolanie je procesne prípustné. V prejednávanej veci pri skúmaní

otázky prípustnosti dovolania bolo zistené, ţe tento opravný prostriedok navrhovateľa

nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný (nie je podaný proti ţiadnemu

z rozhodnutí uvedených v aţ 3 , v dovolacom konaní nevyšli najavo

procesné vady konania v zmysle aţ g/ , ktoré vady vo svojom dovolaní

navrhovateľ ani nenamietal.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako

ako tzv. iná vada konania podľa ), samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle – nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Z podaného vyplýva,

ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky za opísaného stavu veci nemohol (nesmel) v dovolacom

konaní postúpiť do ďalšieho štádia prieskumu a podrobiť skúmaniu správnosť právnych

záverov odvolacieho súdu, ani vecne riešiť to, či konanie nie je postihnuté tzv. inými vadami

konania a či tieto prípadne mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ). Po zistení procesnej neprípustnosti dovolania má Najvyšší súd

Slovenskej republiky povinnosť takéto dovolanie bez ďalšieho odmietnuť (§ 243b ods. 5

v spojení s ); nemá moţnosť zaoberať sa vecnou správnosťou

napadnutého rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov bolo

postihnuté niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie navrhovateľa podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dovolateľ sa tieţ domáhal, aby súd rozhodol o trovách štátu rovnako, ako rozhodol

odvolací súd o trovách štátu vo vzťahu k odporkyni.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) v prvom rade

skúmal, či dovolanie podal oprávnený účastník konania ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu (o trovách

sa rozhoduje vţdy uznesením, aj keď takéto rozhodnutie je súčasťou rozsudku).

Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je dovolaním napadnuté, je zmeňujúcim

rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania vo výroku, ktorým súd zaviazal

odporkyňu zaplatiť trovy štátu. Odvolací súd zmenil výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa

vo vzťahu k odporkyni, tak, ţe štátu nepriznal právo na náhradu trov od odporkyne.

Navrhovateľ uznesenie Okresného súdu Humenné z 5. novembra 2012 č. k.

odvolaním nenapadol. Odvolací súd preto v tomto výroku nerozhodoval

o povinnosti navrhovateľa zaplatiť štátu trovy konania.

Dovolanie môţe podať len ten účastník, ktorému nebolo odvolacím súdom celkom

vyhovené. Účastník konania, ktorý nebol rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý na svojich

právach, nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania.

Odvolací súd preto dovolanie navrhovateľa aj v tejto časti (§ 218 ods. 1 písm. b/

) odmietol, lebo dovolanie bolo podané niekým, kto na podanie dovolanie nie

je oprávnený.

V dovolacom konaní navrhovateľ nemal úspech a nevzniklo mu právo na náhradu trov

dovolacieho konania ( v spojení s a

8

). Odporkyni, ktorá bola v dovolacom konaní procesne úspešná, nepriznal dovolací súd

náhradu trov tohto konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová