Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
447/392890.b6788e.pdf
PDF · 116.72 KB
No categories available
7Cdo/293/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 293/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. G., bytom S.S.,
zastúpený Mgr. Petrom Kavuličom, advokátom, so sídlom v Humennom, Ul. 26. novembra
1510/3, proti odporkyni A. I., bytom S.S., o určenie hranice, vedenej na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn. 15 C 59/2008, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 29. januára 2014 sp. zn. 10 Co 13/2013, 10 Co 14/2013 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné rozsudkom z 21. apríla 2011 č. k. 15 C 59/2008-103 určil
hranicu medzi parcelami navrhovateľa C. zapísaných na LV č. X. v kat. území S. a parcelami
odporkyne C. zapísaných na LV č. X. v kat. území S., ktorá prebieha po spojnici bodov 1, 2, 3
a 4 vyznačenou červenou čiarou v prílohe č. 4, ktorá je súčasťou znaleckého posudku č.
15/2010 a tvorí súčasť spisového materiálu Okresného súdu Humenné sp. zn. 15 C 59/2008.
V prevyšujúcej časti ţalobný návrh zamietol. Ďalej rozhodol, ţe o trovách štátu rozhodne
samostatným rozhodnutím. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V konaní bol preukázaný iný priebeh hranice neţ aký je vyznačený právny stav
v katastrálnom operáte. Rozhodnutím dochádza k zmene priebehu hranice medzi skutočným
stavom a právnym stavom. Uplatnený vlastnícky nárok na ochranu vlastníckeho práva
a na vydanie veci alebo nehnuteľnosti, ktorú odporkyňa neprávom uţíva na úkor navrhovateľa
zamietol z dôvodu, ţe po vytýčení hranice s právnym stavom dôjde k zosúladeniu skutočného
stavu s evidovaným právnym stavom v katastri. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p.
Okresný súd Humenné uznesením 5. novembra 2012 č. k. 15 C 59/2008-133 zaviazal
navrhovateľa a odporkyňu zaplatiť trovy štátu vo výške 637,73 Eur rovnakým dielom, t. j.
318,86 Eur, ktoré trovy štátu vznikli vyplatením odmeny súdnemu znalcovi (Okresný súd
Humenné uznesením z 30. mája 2011 č. k. 15 C 59/2008-112 priznal znalcovi Ing. Jozefovi
Bujňakovi odmenu za spracovanie znaleckého posudku vo výške 573,71 Eur a odmenu
za účasť na pojednávaní vo výške 64,02 Eur, ktorú sumu nariadil vyplatiť zo štátnych
finančných prostriedkov.).
Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa voči rozsudku súdu prvého stupňa
a odvolanie odporkyne voči uzneseniu, ktorým účastníci boli zaviazaní zaplatiť trovy štátu
rozsudkom z 29. januára 2014, sp. zn. 10 Co 13/2008, 10 Co 14/2008 potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľkou
a odporcom. Zmenil uznesenie súdu prvého stupňa z 5. novembra 2012 č. k.
15 C 59/2008-133 v časti o povinnosti odporkyne nahradiť trovy štátu tak, ţe určil, ţe štát
nemá právo na náhradu trov. Stotoţnil sa v plnom rozsahu s rozsudkom súdu prvého stupňa.
Uviedol, ţe ţaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa pouţije vtedy, keď správnosť
hranice medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná. Jej podstatou je vyriešenie
otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku. Súd je povinný sa zaoberať otázkou hranice
pozemku bez ohľadu na to, ako navrhovateľ naformuloval ţalobný petit. K výroku, ktorým
súd prvého stupňa zamietol návrh na odvolanie navrhovateľa uviedol, ţe z obsahu spisu
nevyplynulo aká škoda bola uplatnená, prípadne aký iný návrh bol súdu doručený.
O povinnosti nahradiť trovy štátu odporkyňou rozhodol tak z dôvodu, ţe odporkyňa bola
oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Účastníci si v odvolacom konaní trovy
odvolacieho konania neuplatnili, preto o nich odvolací súd nerozhodoval.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Ţiadal rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť odôvodnil § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., lebo konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Prílohou dovolania je rozsiahle podanie navrhovateľa, ktoré
tvorí jeho súčasť. Namietal, ţe si uplatnil vlastnícky nárok na vydanie nehnuteľnosti
a zároveň sa domáhal ochrany vlastníckeho práva, ktoré odporkyňa porušuje tým,
ţe mu odmieta vydať zabranú časť majetku. Tieţ sa domáhal, aby súd rozhodol o trovách
štátu rovnako, ako rozhodol odvolací súd o trovách štátu vo vzťahu k odporkyni. Navrhovateľ
rozsiahlo sa vyjadruje k vyjadreniam odporkyne, ktoré povaţuje za nepravdivé, poukazuje na
konania, ktoré ohľadom spornosti priebehu hranice bolo i predmetom riešenia pred orgánmi
mesta S., ako aj iné súdne konania, ktorých je navrhovateľ účastníkom konania, poukazuje na
nesprávny postup znalca a nesprávnosť jeho znaleckého posudku.
Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloţenie
vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p.
a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal v čas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený v zmysle § 241 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje
znaky niektorého z vyššie uvedených rozhodnutí. Prípustnosť dovolania preto z § 238
O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237
O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku
aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Existencia vád v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. nebola v dovolaní namietaná
a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto dôvodov nie je daná.
Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie
je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov
niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou
inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť
a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe
dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.
Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu;
aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –
nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Iné vady mimo vád uvedených v § 237, sú spôsobilým dovolacím dôvodom
iba za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady
patrí skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne
zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ţe odvolací súd
vychádza pri svojom rozhodovaní z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa
bez toho, ţe by postupoval podľa § 213 ods. 3 a opakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje
skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, ţe vo veci rozhodoval
vecne nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie
nenapravil a pod.. K iným vadám je povinný dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ich
dovolateľ neuplatnil ako dovolací dôvod prípustného dovolania. Ak iné vady nemajú
za následok nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, dovolací súd k ním
neprihliadne.
Navrhovateľ vo svojom ţalobnom návrhu sa domáhal, ţe hranica medzi pozemkami
navrhovateľa C. a pozemkami odporkyne C. prebieha v priamke označenej bodmi tak ako je
to znázornené na znaleckom posudku znalca č... zo dňa..., ktorý je súčasťou rozsudku.
Zároveň sa domáhal aby odporkyňa vydala navrhovateľovi plochu ohraničenú bodmi, ktorá je
znázornená v znaleckom posudku znalca č..., zo dňa.... V ţalobnom petite neurčil presne body
jednak hranice, ani body vyznačujúcu časť vydania pozemku. Zo samotného petitu je
nesporné, ţe navrhovateľ sa domáhal vytýčenia hranice a vydania časti pozemku v súlade so
znaleckým posudkom, ktorý bude vykonaný znalcom určeným v predmetnom konaní
a v súlade s týmto znaleckým posudkom. Súd prvého stupňa nariadil vo veci vykonať
znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, znalcom z odboru geodézia
a kartografia. Znalec v znaleckom posudku č. 15/2010 vyhotoveným v intenciách uznesenia
súdu a uviedol, ţe hranica prebieha medzi lomovými bodmi 1, 2, 3 a 4 prílohy č. 1 znaleckého
posudku, ktorá hranica zodpovedá právnemu stavu. Zároveň zistil, ktorú skutočnosť znázornil
aj v grafickej prílohe posudku, zabratie pozemku, ktorý patrí do vlastníctva odporkyne a je
2
uţívaný (zabratý) navrhovateľom (plocha 3 m), ako aj zabratie pozemku, ktorý patrí do
2
vlastníctva navrhovateľa a je uţívaný (zabratý) odporkyňou (plocha 1 m). Súd prvého stupňa
zistil skutkový stav úplne a správne, čo konštatoval aj odvolací súd. Odvolací súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z toho istého skutkového základu ako súd prvého stupňa. Dovolací
súd v konaní nezistil iné vady v konaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Dovolací súd sa samotnou správnosťou prijatých právnych záverov niţších súdov
nezaoberal. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe sa v ňom uplatňuje aj námietka, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia ( § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Pri posudzovaní, či rozhodnutia niţších súdov sú (ne)preskúmateľné (teda či boli splnené
parametre zákona na odôvodnenie rozsudku – § 157 ods. 2 O.s.p.), dovolací súd však
neposudzuje správnosť prijatých právnych záverov niţších súdov.
Dovolací súd nemôţe pristúpiť k posudzovaniu otázky dôvodnosti a opodstatnenosti
dovolania (t. j. danosti dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pokiaľ
nedospeje k záveru, ţe dovolanie je procesne prípustné. V prejednávanej veci pri skúmaní
otázky prípustnosti dovolania bolo zistené, ţe tento opravný prostriedok navrhovateľa
nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný (nie je podaný proti ţiadnemu
z rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p., v dovolacom konaní nevyšli najavo
procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., ktoré vady vo svojom dovolaní
navrhovateľ ani nenamietal.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako
ako tzv. iná vada konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. – nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za
následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Z podaného vyplýva,
ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky za opísaného stavu veci nemohol (nesmel) v dovolacom
konaní postúpiť do ďalšieho štádia prieskumu a podrobiť skúmaniu správnosť právnych
záverov odvolacieho súdu, ani vecne riešiť to, či konanie nie je postihnuté tzv. inými vadami
konania a či tieto prípadne mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Po zistení procesnej neprípustnosti dovolania má Najvyšší súd
Slovenskej republiky povinnosť takéto dovolanie bez ďalšieho odmietnuť (§ 243b ods. 5
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.); nemá moţnosť zaoberať sa vecnou správnosťou
napadnutého rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238
O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov bolo
postihnuté niektorou z vád uvedenou v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal
sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
Dovolateľ sa tieţ domáhal, aby súd rozhodol o trovách štátu rovnako, ako rozhodol
odvolací súd o trovách štátu vo vzťahu k odporkyni.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) v prvom rade
skúmal, či dovolanie podal oprávnený účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu (o trovách
sa rozhoduje vţdy uznesením, aj keď takéto rozhodnutie je súčasťou rozsudku).
Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je dovolaním napadnuté, je zmeňujúcim
rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania vo výroku, ktorým súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť trovy štátu. Odvolací súd zmenil výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa
vo vzťahu k odporkyni, tak, ţe štátu nepriznal právo na náhradu trov od odporkyne.
Navrhovateľ uznesenie Okresného súdu Humenné z 5. novembra 2012 č. k.
15 C 59/2008 odvolaním nenapadol. Odvolací súd preto v tomto výroku nerozhodoval
o povinnosti navrhovateľa zaplatiť štátu trovy konania.
Dovolanie môţe podať len ten účastník, ktorému nebolo odvolacím súdom celkom
vyhovené. Účastník konania, ktorý nebol rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý na svojich
právach, nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania.
Odvolací súd preto dovolanie navrhovateľa aj v tejto časti (§ 218 ods. 1 písm. b/
O.s.p.) odmietol, lebo dovolanie bolo podané niekým, kto na podanie dovolanie nie
je oprávnený.
V dovolacom konaní navrhovateľ nemal úspech a nevzniklo mu právo na náhradu trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Odporkyni, ktorá bola v dovolacom konaní procesne úspešná, nepriznal dovolací súd
náhradu trov tohto konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. decembra 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová