Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
516/393301.c4b724.pdf
PDF · 148.49 KB
No categories available
7Cdo/295/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 295/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. bytom R.
zastúpenej advokátskou kanceláriou KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Záhradnícka č. 25, proti odporcovi D., bytom Š. o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Ruţomberok pod
sp. zn. 3 C 248/2007, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 27.
novembra 2013 sp. zn. 6 Co 152/2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 27. novembra
2013 sp. zn. 6 Co 152/2013 v časti výroku, ktorým bolo odvolanie navrhovateľky odmietnuté
z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ruţomberok rozsudkom zo 7. januára 2013 č. k. 3 C 248/2007–996
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania. Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal podľa zásad
uvedených v § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom
z 27. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 152/2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Odvolanie navrhovateľky odmietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolanie
navrhovateľky odmietol z dôvodu, ţe bolo podané oneskorene. Poukázal na to, ţe rozsudok
súdu prvého stupňa bol právnemu zástupcovi navrhovateľky doručený 10. januára 2013,
lehota na podanie odvolania uplynula 25. januára 2013 (piatok), v ktorý deň bolo doručené
vo forme faxového podania. Podľa § 42 ods. 1 veta tretia O.s.p. bolo povinnosťou
navrhovateľky doplniť podanie predloţením jeho originálu do troch dní, t. j. do 28. januára
2013 (pondelok). Originál odvolania bol podaný na poštovú prepravu aţ 29. januára 2013,
teda oneskorene.
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odmietol odvolanie
navrhovateľky a voči výroku o náhrade trov odvolacieho konania, napadla navrhovateľka
dovolaním. Ţiadal v týchto častiach rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila § 237 písm. f/ O.s.p., z dôvodu, ţe jej bola odňatá
moţnosť konať pred súdom. Uviedla, ţe odvolanie, ktoré zaslala faxom 25. januára 2013
doplnila uţ 28. januára 2013 podaním na poštu o 23,58 hod., o čom predloţila kópiu
podacieho lístku s podacím číslom RS176328292SK adresovaným Okresnému súdu
Ruţomberok.
Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky uviedol, ţe nesúhlasí s jej
dovolaním. Ďalej uviedol, ţe nesúhlasí z rozsudkami oboch súdov, ktorým bolo vyporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo a ţiadal o opätovné posunutie veci spravodlivého rozdelenia
BSM na prvostupňový súd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas navrhovateľka zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
rozsudku odvolacieho súdu voči výrokom ktorým odmietol odvolanie navrhovateľky a
o náhrade trov odvolacieho konania. O týchto výrokoch, aj keď sú súčasťou rozsudku súd
vţdy rozhoduje uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné,
sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné,
ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tieţ
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého
stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie
prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2
O.s.p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom
opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie
predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,
ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci
samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Navrhovateľkou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania
a o trovách odvolacieho konania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie
uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie,
ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Navrhovateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pričom
treba zdôrazniť, ţe prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nezakladá samo tvrdenie
účastníkov o existencii niektorej z uvedených procesných vád, určujúcim je zistenie, ţe
k vade tejto povahy skutočne došlo.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania moţnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba povaţovať
aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, ţe podmienky pre
takéto rozhodnutie neboli splnené.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 1 O.s.p., podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo
návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,
treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom
treba doplniť najneskôr do troch dní predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli
v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, ţe na podanie obsahujúce návrh vo veci samej,
akým odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa je, ktoré bolo urobené telefaxom,
sa prihliadne a má rovnaké právne účinky ako riadne podanie, a to uţ od času jeho urobenia.
Predpokladom vzniku takýchto účinkov je doplnenie takého podania predloţením jeho
originálu najneskôr do troch dní.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa
bolo právnemu zástupcovi navrhovateľky doručené 10. januára 2013. Lehota na odvolanie mu
preto začala plynúť 11. januára 2013 a uplynula 25. januára 2013, ktorý deň bol piatok.
Zo spisového materiálu vyplýva, ţe navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podala odvolanie faxom, ktoré bolo dané na prepravu 25. januára 2013 o 11,42 hod.
advokátskou kanceláriou KRAKOVSKÝ& PARTNERS, s.r.o. čísla faxu 421-2-55649595.
Originál faxového podania bol doručený súdu prvého stupňa 30. januára 2013. Podľa
pripojenej obálky, ktorou bolo dovolanie doručené súdu prvého stupňa vyplýva z podacej
pečiatky pošty Bratislava 3 č. RS 17 632 829 2 SK, ţe zásielka bola daná na prepravu
29. januára 2013. Z pripojenej kópie podacieho lístka, ktorý predloţila navrhovateľka
k dovolaniu však vyplýva, ţe pre Okresný súd Ruţomberok pod podacím číslom
RS 17 632 829 2 SK bol odoslaný doporučený list 2. triedy, ktorý bol prijatý Poštou
Bratislava 3 na prepravu 28. januára 2013 o 23.58 hod.
Z uvedeného vyššie je nesporné, ţe navrhovateľka odvolanie podala v zákonnej lehote
faxom a toto doplnila v lehote v súlade s § 42 ods. 1 O.s.p., v lehote troch dní, t. j. 28. januára
2013.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom
na to napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka, ţe k procesnej vade došlo
v dôsledku nesprávneho vyznačenia dátumu poštovým úradom, kedy bolo navrhovateľkou
podanie dané na prepravu.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. decembra 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová