Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/43/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C., s. r. o., so sídlom P. X.,

N., Praha 1, Česká republika, IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o.,

so sídlom G., Bratislava, IČO: X. proti žalovanej: V. Č., nar. X., bytom Z., Lipany, o

zaplatenie 375 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

č. k. -41 z 15. apríla 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove

č. k. -41 z 15. apríla 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) uznesením č. k. 19CbZm/95/2013-

18 z 22. 01. 2014 prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie

o prejudiciálnej otázke: Či sa má podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS

z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení

členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle,

že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej,

ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje

v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu

a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona

upravujúceho dôsledku neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej

zmenka vznikla, v konaní vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. .

2

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou

na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

(ďalej len nariadenie), domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy

375 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 375 eur od 26. 09. 2009 do zaplatenia, úroku 6 % ročne

zo sumy 375 eur od 10. 12. 2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,25 eur a náhrady trov

konania.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí uviedol, že súdu je známe, že žalobca podal žalobné

návrhy na rozhodnutie podľa nariadenia, pričom tiež zistil, že vo veci Okresného súdu

Humenné, ktorý rozsudkom z 09. 07. 2013 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca napriek

výzve nepredložil zmluvu, z ktorej zmenka vznikla, podal žalobca odvolanie, o ktorom sa

vedie odvolacie konanie na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. . Uznesením

zo 16. 10. 2013 odvolací súd predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku

a konanie prerušil. Z toho dôvodu Okresný súd Prešov podľa § 109 ods. 2 písm. c/

(ďalej len ) prerušil konanie až do rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie, keďže rozhodnutie o prejudiciálnej otázke je rozhodujúcim aj

pre postup súdu v tomto konaní a táto otázka má zásadný význam pre rozhodnutie súdu.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len odvolací súd) uznesením č. k. -41

z 15. 04. 2014 odmietol odvolanie žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva,

že žalobca podal osobne odvolanie do podateľne Okresného súdu Prešov dňa 13. 02. 2014.

V danom prípade zákonná 15-dňová lehota v zmysle ust. uplynula

12. 02. 2014, a teda odvolanie žalobcu bolo podané po tejto zákonom stanovenej lehote.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 03. 06. 2014.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca z dôvodu, že súd svojím

postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (

v spojení s ). Dovolateľ namietal, že odvolanie nepodával

na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale odvolanie podal prostredníctvom

doručovateľskej spoločnosti R., spol. s r.o., so sídlom C., Bratislava, IČO: X.. Predmetom

podnikania tejto spoločnosti je aj poskytovanie poštových služieb, rovnako ako je to pri

3

Slovenskej pošte, a.s. Uviedol, že odvolanie odovzdal doručovateľskej spoločnosti dňa 12. 02.

2014, teda včas a v súlade s Navrhol, aby dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K podanému dovolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal, či podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo ak odvolací súd

rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( ). Podľa je dovolanie prípustné

tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním žalobcu je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.

Preto prípustnosť dovolania žalobcu z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na ust. veta druhá ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to účastník

namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie

prípustnosti dovolania žalobcu smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

4

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku

či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/

žalobca nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť

dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania žalobcu dovolací súd osobitne skúmal,

či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom

( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle

treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožní realizácia tých procesných práv,

ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu

možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým

odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

5

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo právnemu zástupcovi

žalobcu doručené 28. 01. 2014 (č. l. 18 spisu). Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie

odvolania bol 12. 02. 2014 (streda), čo vo svojom rozhodnutí konštatoval aj odvolací súd.

Z podacej pečiatky Okresného súdu Prešov (č. l. 19 spisu) je zjavné, že odvolanie

proti uzneseniu, bolo podané na tomto súde osobne dňa 13. 02. 2014. Z tejto skutočnosti

vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolania. Žalobca

k dovolaniu pripojil fotokópiu dokladov (č. l. 45 až 49 spisu) o odovzdaní zásielky (odvolanie

voči uzneseniu o prerušení konania Okresného súdu Prešov sp. zn. )

na prepravu spoločnosti R., spol. s r.o. (aktuálny stav zásielky č. 15106510), o ktorých

odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť. Z týchto dôkazov vyplýva, že

žalobca odvolanie odovzdal na jeho doručenie Okresnému súdu Prešov spoločnosti R., spol. s

r.o. dňa 12. 02. 2014, t. j. v posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty.

Dovolací súd sa najskôr zaoberal otázkou či spoločnosť, ktorej bolo odvolanie

dňa 12. 02. 2014 (posledný deň odvolacej lehoty) odovzdané žalobcom na doručenie, možno

považovať za ,,orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť“.

Orgánom povinným doručiť podanie, ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou,

je v zmysle zákonom stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd ( ),

odvolací súd ( ), správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (

), príslušný orgán nápravného ústavu, zdravotníckeho zariadenia a pod., napokon aj

pošta, čo je zrejmé z ustálenej judikatúry súdov (napr. R 23/86).

Dovolací súd mal za to, že za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle

sa považujú aj subjekty registrované, prípadne licencované podľa zákona

č. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len zákon o poštových službách) zverejnené Poštovým regulačným úradom v Registri

poštových podnikov (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 05. 02. 2014).

Z Registra poštových podnikov vyplýva, že spoločnosť R., spol. s r.o., je Poštovým

regulačným úradom registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové služby

6

(označené ako OS – ostatné poštové služby) v zmysle zákona o poštových službách, a preto ju

treba považovať za orgán, ktorému je možné odovzdať podanie (listovú zásielku), a ktorý má

povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 57

ods. 3 V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje tiež na uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 05. 02. 2014, sp. zn. z 30. 05.

2014, sp. zn. z 25. 08. 2014 a sp. zn. z 29. 09. 2014.

Dovolateľ len vo fotokópii predložil dôkazy (č. l. 45 – 49), z ktorých sa javí,

že žalobca odovzdal zásielku kuriérskej spoločnosti na prepravu posledný deň lehoty

na podanie odvolania. Bude preto úlohou odvolacieho súdu vyžiadať si originály

predmetných dokumentov a posúdiť, resp. zistiť, či bol predmetný opravný prostriedok

podaný v prejednávanej veci a včas, t. j. dňa 12. 02. 2014, tak ako to tvrdil dovolateľ

a či obsahom zásielky, ktorú prevzala spoločnosť R., spol. s r.o. bolo tiež odvolanie žalobcu

v predmetnej veci (t. j. vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. ).

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobca dôvodne namietal,

že rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bolo jeho odvolanie odmietnuté ako oneskorene

podané, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je zo zákona vždy

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní

postihnutom touto vadou. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie, vydané v takomto konaní,

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené

skutočnosti napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa veta prvá

, veta za bodkočiarkou , dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d

ods. 1 veta druhá ). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného

konania a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. decembra 2014

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.