Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/461/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej F., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú

koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na

Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Spišská Nová Ves žaloby,

ktorými sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“). V žalobách medziiným

uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Spišská

Nová Ves, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom

na to žiadala, aby Krajský súd v Košiciach rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho

istého stupňa ( ).

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 9. októbra 2012, č.k. -8,

spojil konania (vo veci uvedených žalôb) vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod

spisovými značkami , , , ,

, , , , , ,

2

, , , , , ,

, , , , , ,

, , na spoločné konanie s tým, že konanie sa bude

viesť pod spoločnou spisovou značkou .

Okresný súd Spišská Nová Ves majúc za to, že obsahom žalôb sú námietky zaujatosti

sudcov tohto súdu, uznesením z 20. decembra 2012, č.k. -34, uložil žalobkyni

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietky zaujatosti vo výške 1 650 Eur (25 x 66 €),

podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súc toho názoru,

že poplatkovej povinnosti podliehajú námietky zaujatosti podané žalobkyňou v každej

z týchto vecí (, , , , ,

, , , , , ,

, , , , ,

, , , , , ,

, , ).

Krajský súd v Košiciach uznesením z 22. októbra 2012, sp. zn. ,

rozhodol, že sudkyňa JUDr. J. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. .

Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9. októbra 2012, č.k.

-8, napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade

nepodala námietky zaujatosti, ale návrhy na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa

( ). Navyše, i keby predsa len išlo o námietky zaujatosti, nezaťažovala

by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené

od súdneho poplatku podľa

Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. novembra 2013, sp. zn. ,

odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého

stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podaných žalobách aj o námietky zaujatosti vznesené

proti sudkyni Okresného súdu Spišská Nová Ves. Poukázal aj na právny záver vyjadrený

v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. marca 2013, sp. zn. ,

3

podľa ktorého v prípade osobitného finančno – právneho (poplatkového) vzťahu medzi

poplatníkom a štátom nie je úlohou súdu prejednať určitú vec účastníkov konania,

ale posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona spojený vznik povinnosti poplatníka

platiť súdny poplatok.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a že bol súd nesprávne obsadený.

Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože

to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú

prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným

sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu,

ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Navyše, ak rozhoduje

vylúčený sudca, je podľa žalobkyne súd nesprávne obsadený. Nakoniec odvolaciemu súdu

vyčítala aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych

poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Zároveň

žalobkyňa navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia dôvodiac, že jej hrozí

značný zásah do základných práv, najmä práva vlastniť majetok a práva majetok pokojne

užívať, a to nelegálnym znížením jej majetku pri vymáhaní bezpredmetnej a neopodstatnenej

justičnej pohľadávky.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a 239

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

( ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu,

potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až d/ netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní výslovne namietla existenciu vady uvedenej v ,

t.j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ďalej existenciu

vady uvedenej v , že jej súd svojim postupom odňal možnosť konať pred

súdom, a napokon existenciu vady uvedenej v , t.j. že rozhodoval

vylúčený sudca a tiež, že súd bol nesprávne obsadený.

Dovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie

konania, bola zjavne nedôvodná a nenáležitá. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto vady

je zrejmé, že dovolateľka ňou v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia

oboma súdmi v otázke správneho posúdenia obsahu podaných žalôb

tvrdiac, že ich obsahom neboli námietky zaujatosti. Namietala teda nesprávne právne

posúdenie veci v tejto otázke, ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať,

len ak by dovolanie bolo prípustné.

V súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti

s ustanovením , podľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní

o dvojstranných právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným (t.j. v spornom konaní)

sa návrh označuje ako „žaloba“. Bez návrhu môže súd začať konanie iba v prípadoch,

v ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok v priebehu konania,

konanie zastaví. Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie, hoci ten bol

potrebný, zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací dôvod podľa

Od návrhu (žaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie

námietky zaujatosti účastníkom konania. Vznesenie takejto námietky nie je podmienkou

konania, ale procesným právom účastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti zákon

priamo ani nepriamo nespája účinok začatia konania. Prípadné nesprávne posúdenie prejavu

vôle účastníka konania v tom smere, či chcel alebo nechcel vzniesť námietku zaujatosti,

sa nijako nedotýka vady vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia, ktorého účelom je možnosť

odstrániť v dovolacom konaní zmätočnosť konania, v ktorom sa rozhodlo o právach

a povinnostiach účastníkov bez toho, aby konanie vôbec začalo.

Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací

súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(napríklad sp. zn. , , ). Odňatie možnosti konať

pred súdom, ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa

judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“

založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté

právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.

V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností,

6

ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil, a účastník

v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného

právneho názoru odvolacieho súdu od prvostupňového súdu jednoznačne nejde a preto

je námietka žalobkyne v tomto smere nedôvodná.

Dovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho

súdu, lebo toto rozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157

ods. 2 v spojení s ustanovením a ustanovením

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré právne predpisy

aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil

zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu, pričom tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil

s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. S poukazom na relevantnú judikatúru

sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z hľadiska obsahového v podaných

žalobách išlo aj o námietky zaujatosti vznesené proti sudcom Okresného súdu Spišská

Nová Ves. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia tak dalo odpoveď na relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu

zodpovedalo, prečo má povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietok zaujatosti.

Okolnosť, že táto odpoveď žalobkyňu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa

parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie možnosti konať

pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek žalobkyne.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné

s Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a Slovenskej

republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok

požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa

rozhodoval (a teda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď

ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi

( ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne

závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,

nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého

sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte

bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010, sp. zn. ).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje,

že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,

ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu

v zmysle

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa

v spojení s ako procesne neprípustné odmietol, bez toho,

aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov na odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

8

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová