Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
58c/394715.aecf90.pdf
PDF · 101.53 KB
No categories available
4Cdo/260/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 260/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne C.,
so sídlom N., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti
žalovanej V., bývajúcej v M., o zaplatenie 516 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Michalovce pod sp. zn. 6 C 191/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach z 30. apríla 2014 sp. zn. 4 Co 24/2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2014 sp. zn. 4 Co 24/2014
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala dňa 28. marca 2013 na Okresnom súde Michalovce žalobu,
ktorou sa voči žalovanej domáhala plnenia zo zmenky zabezpečujúcej nárok z úverovej
zmluvy. Okresný súd Michalovce uznesením z 5. decembra 2013 č.k. 6 C 191/2013-31
prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Krajského súdu
v Prešove vedenej pod sp. zn. 6 Co 156/2013. Rozhodol tak v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p. z dôvodu, že predmet súdneho konania je totožný s konaním prejednávaným
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6 Co 156/2013, v ktorom súd rozhodol o predložení
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom vyriešenie tejto prejudiciálnej
otázky bude mať zásadný význam aj pre konanie vedené na Okresnom súde Galanta.
Uvedené uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 156/2013 nie je právoplatné a vyriešenie prejudiciálnej
otázky v tomto konaní nie je pre prejednávanú vec významné.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. apríla 2014 sp. zn. 4 Co 24/2014
odvolanie žalobkyne odmietol podľa § 218 ods.1 písm. a/ O.s.p. ako podané oneskorene.
Uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo žalobkyni doručené 2. januára 2014,
žalobkyňa podala odvolanie osobne na okresnom súde 20. januára 2014, pričom posledným
dňom na podanie odvolania bol 17. január 2014, žalobkyňa teda podala odvolanie po uplynutí
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu, že odvolanie podala včas. Odvolanie nebolo podané
na prvostupňovom súde osobne do podateľne ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd,
ale žalobkyňa odvolanie odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti R., IČO: X., so
sídlom v B., ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových služieb“, rovnako ako
S. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 23. januára 2014, teda v čase, keď ešte márne
neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Označená doručovateľská
spoločnosť mala povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto lehota bola zachovaná.
K dovolaniu pripojila doklady o odovzdaní zásielky na prepravu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a dôvodné.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd
rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (v znení účinnom do 31. decembra 2014).
Dovolaním žalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.
Preto prípustnosť dovolania žalobkyne z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. v znení
účinnom do 31. decembra 2014 (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania žalobkyne smerujúceho
proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237
písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. žalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky
osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou
procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty
nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne
na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi žalobkyne
doručené 2. januára 2014. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol
17. január 2014 (štvrtok), tak ako aj vo svojom rozhodnutí konštatoval odvolací súd a táto
skutočnosť ani nebola sporná.
Z podacej pečiatky Okresného súdu Michalovce (č.l. 34 spisu) je zjavné, že odvolanie
proti uzneseniu bolo podané na tomto súde osobne 20. januára 2014. Z tejto skutočnosti
vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolania.
Zo žalobkyňou predloženého dokladu (č.l. 57 a nasl. spisu) o aktuálnom stave zásielky
č. 15020873 a sprievodných dokumentov, o ktorom odvolací súd v čase rozhodovania
o odvolaní nemal vedomosť (žalobkyňa ho pripojila až k dovolaniu) súčasne vyplýva,
že žalobkyňa odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania vo veci vedenej pod sp. zn.
6 C 191/2013 odovzdala na jeho doručenie Okresnému súdu Michalovce tejto spoločnosti
17. januára 2014, t.j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty.
Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia
§ 57 ods. 3 O.s.p. však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo
odvolanie odovzdané žalobkyňou na doručenie, možno považovať za ,,orgán, ktorý
má povinnosť ho doručiť“.
Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania
poštových služieb (§ 1 ods. 1 písm. a/), definovaných ako služby poskytované na účely
dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky
(§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových služieb poštovým podnikom (§ 7) ako
podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové služby možno len za podmienok stanovených
zákonom a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19)
v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným
úradom podľa § 17), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým
regulačným úradom podľa § 44).
Vzhľadom na to, že spoločnosť R. je Poštovým regulačným úradom registrovaným
poštovým podnikom poskytujúcim poštové služby (označené ako OS – ostatné poštové
služby) v zmysle zákona, treba ju považovať za orgán, ktorému je možné odovzdať podanie
a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p.
Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodne namietala,
že rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané,
jej odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. januára 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová