Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/1/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 20. januára 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného L. N. pre obzvlášť

závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov

podľa § 270 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. i/ Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti obvineného

proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica z 30. decembra 2014, sp. zn. 102/2014, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného L. N. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica uznesením z 30. decembra 2014, sp. zn. 102/2014, rozhodol o tom, že

I/ Podľa s poukazom na z dôvodov uvedených

v , berie do väzby obvineného L. N., nar. X. v N., T.,

posledné známe trvalé bydlisko B. X., N., T., posledné známe miesto pobytu A. X., B., M.,

štátny občan Talianskej republiky s tým, že táto u neho začína plynúť odo dňa

30. decembra 2014 od 11.00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej

Bystrici.

II/ Podľa ponuku peňažnej záruky neprijíma.

2

III/ Podľa , väzbu obvineného dohľadom

probačného a mediačného úradníka nad obvineným nenahrádza.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil obvinený hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú však

bližšie písomne nezdôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce, pričom dospel k takému záveru,

že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa

Prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, Expozitúry

Bratislava z 12. decembra 2014, ČVS: PPZ-927/NKA-PZ-BA-2014, bolo podľa § 206 ods. 1

vznesené obvinenie L. N. pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania

a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/,

ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa §

14 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať aj spolu s ďalšími spoluobvinenými

na skutkovom základe tam bližšie uvedenom.

Dňa 15. decembra 2014 predložil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky Špecializovanému trestnému súdu návrh na vydanie príkazu

na zatknutie a zároveň tiež vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorých dôvodnosť tento

akceptoval, a z toho dôvodu vydal nasledujúceho dňa pod sp. zn. 102/2014, na obvineného

tak príkaz na zatknutie ako i európsky zatýkací rozkaz.

Obvinený L. N. bol 22. decembra 2014 o 18.20 hod na základe vydaného európskeho

zatýkacieho rozkazu zadržaný v Budapešti v Maďarskej republike, zo strany ktorej bol tento

odovzdaný na trestné stíhanie do Slovenskej republiky 30. decembra 2014 o 11.00 hod

(okamih začatia plynutia väzby). Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti Maďarskej

republiky, Sekcie medzinárodného trestného práva z 23. decembra 2014 vyplýva, že obvinený

sa vo vykonávajúcom štáte nevzdal uplatnenia zásady špeciality.

3

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu po predchádzajúcom

zabezpečení si príslušného spisového materiálu, ustanovení obhajcu obvinenému (§ 37 ods. 1

písm. c/ ), pribratiu do konania tlmočníka a prekladateľa z jazyka talianskeho určil

termín výsluchu obvineného na deň 30. december 2014 o 13.30 hod.

Ešte pred začatím samotného výsluchu obvineného L. N. (vykonaného za účasti

obhajcu, tlmočníka ako aj prokurátora) bolo tomuto predložené a pretlmočené do talianskeho

jazyka uznesenie o vznesení obvinenia, ktorého obsahu podľa vlastných slov porozumel

s tým, že zároveň akceptoval oznámenie sudcu o tom, že neskôr mu orgány činné v trestnom

konaní zabezpečia jeho preklad.

V rámci výsluchu sa potom obhajoba vyjadrila jednak k samotného stíhanému skutku

a jednak i k neexistencii jednotlivých väzobných dôvodov. Záverom bolo poukázané na to,

že otec obvineného je ochotný za neho zložiť bližšie nešpecifikovanú peňažnú záruku.

Prokurátor navrhol obvineného vziať do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/,

písm. b/, písm. c/ , keďže podľa jeho názoru u neho existuje obava z konania

predpokladaného v citovaných ustanoveniach.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol

spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Najvyšší súd zistil, že o väzbe zatknutého obvineného rozhodol v danom prípade

zákonný sudca, a to za splnení všetkých k tomu potrebných zákonom stanovených

podmienok - t.j. v predpísanej lehote, po tomu predchádzajúcom výsluchu obvineného,

ktorého práva boli riadne zabezpečené okrem iného tiež tým, že mu bol pred týmto

4

výsluchom zo strany sudcu pre prípravné konanie krátkou cestou doručený rovnopis

uznesenia o vznesení obvinenia, ktorý mu bol pretlmočený do jazyka, ktorému rozumie

(viď k tomu najmä , , ,

s poukazom na ).

Na vydanie napadnutého rozhodnutia o vzatí obvineného L. N. do väzby boli pritom

splnené nielen všetky formálne ale i materiálne podmienky, ktorých naplneniu

sa odôvodnenia rozhodnutia podrobne venuje.

Argumentácia Špecializovaného trestného súdu je vyčerpávajúca najmä pokiaľ ide

o vysporiadanie sa so skutkovými okolnosťami prípadu. Najvyšší súd sa plne stotožňuje

so zdôvodnením použitým v prvostupňovom rozhodnutí a rovnako i on je toho názoru,

že doposiaľ vo veci zabezpečené dôkazy dostatočným spôsobom odôvodňujú trestne stíhanie

obvineného L. N..

Opätovne je však žiaduce zdôrazniť na tomto mieste tú okolnosť, že v danom štádiu

konania a v súvislosti s predmetným rozhodovaním sa dôkazy nevyhodnocujú takým

spôsobom, ako je tomu pri meritórnom rozhodovaní na hlavnom pojednávaní. Nevyžaduje

sa tu požiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,

že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, napĺňa znaky konkrétneho

trestného činu a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že sa na tomto podieľal i obvinený

L. N.. Skôr uvedené závery ohľadne dôvodnosti stíhania posledne menovaného preto

v žiadnom prípade neznamenajú prejudikovaniu jeho viny.

Prvostupňovému súdu potom nemožno nič vytknúť ani pokiaľ ide o ustálenie

existencie jednotlivých väzobných dôvodov. I sťažnostný súd po preštudovaní predloženého

spisu dospel k takému názoru, že u obvineného sú dané také konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu

príp. trestu, ako aj skutočnosti, zakladajúce obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti

(, ), nie však už skutočnosti zakladajúce obavu z konania

predvídaného v - tak, ako to navrhoval prokurátor.

Pokiaľ ide o odôvodnenie tzv. útekovej väzby, tak tu má relevanciu okrem výšky

hroziace trestu (hrozí mu trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby až dvadsať

5

rokov) najmä poukaz na predchádzajúce správanie obvineného po zadržaní ostatných

spoluobvinených, keď tento opustil územie Slovenskej republiky - nevrátil sa už

do prenajatého bytu v B. a zdržiaval sa na území Maďarskej republiky v mieste svojho

prechodného pobytu. Podľa operatívne získaných informácií mal dokonca po vykonaní

rekognície jeho osoby dňa 27. novembra 2014 odcestovať do svojho rodného Talianska,

čo napokon ani on samotný pri svojom výsluchu nepopieral. Obavu z úteku alebo skrývania

sa potom nepochybne umocňuje tiež tá skutočnosť, že v prípade obvineného sa jedná o osobu

dostatočne finančné zabezpečenú, uskutočňujúcu podnikateľské aktivity vo viacerých štátoch

(o.i podniká i s nehnuteľnosťami).

V súvislosti s obavou z pokračovania v páchaní trestnej činnosti je možné poukázať

rovnako na viacero skutočností, najmä však na to, že v zmysle doposiaľ zabezpečených

dôkazov mal obvinený L. N. zastávať významné postavenie v rámci skupiny stíhanej

za závažnú trestnú činnosť, pričom to mal byť práve on, kto zabezpečí papier s ochrannými

prvkami potrebný pre výrobu falošných eurobankoviek, a to v nie malom množstve. Okrem

už uvedeného je ale dôvodné v kontexte predmetného väzobného dôvodu poukázať tiež

na samotné okolnosti stíhanej trestnej činnosti. Jej charakter, závažnosť ako i zisk z nej

predpokladaný predstavujú spolu s už skôr uvedenými skutočnosťami potom podľa názoru

najvyššieho súdu dostatočný podklad pre konštatovanie dôvodnej obavy z možného budúceho

protiprávneho konania obvineného, a to či už v podobe páchania rovnakej, resp. obdobnej

trestnej činnosti.

Čo sa týka otázky prípadného nahradenia väzby niektorým z do úvahy prichádzajúcich

inštitútov, tak tu je nevyhnutné opäť dať za pravdu napadnutému rozhodnutiu v tom,

že v posudzovanej veci nemožno hovoriť o žiadnych takých výnimočných okolnostiach

prípadu (tieto zákon vyžaduje v prípade, že je vedené konanie o obzvlášť závažnom zločine),

ktoré by opodstatňovali či už akceptovanie peňažnej záruky v podľa ,

alebo uloženie dohľadu probačného a mediačného úradníka nad obvineným podľa § 80 ods. 1

písm. c/ Posledne uvedenú alternatívnu pritom v súlade s existujúcou judikatúrou

ústavného súdu zvažoval konajúci sudca „ex offo“ (t.j. bez návrhu).

A napokon preskúmavané rozhodnutie je správne i pokiaľ ide o stanovenie začiatku

plynutia lehoty trvania väzby, keď bol tento viazaný k okamihu obmedzeniu osobnej slobody

6

obvineného na území Slovenskej republiky, ku ktorému došlo dňa 30. decembra 2014

o 11.00 hod.

Bez vplyvu na predchádzajúceho závery o zákonnosti sťažnosťou napadnutého

rozhodnutia o vzatí obvineného L. N. do väzby nedá najvyššiemu súdu záverom nezmieniť

i jeden nedostatok zistený v predchádzajúcom konaní, ktorý spočíva v opomenutí povinnosti

uvedenej v ust. o európskom zatýkacom rozkaze v znení

neskoršej zmeny. Obvinený nebol po odovzdaní na územie Slovenskej republiky súdom,

ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz, a ktorý je v danom prípade totožný so súdom

príslušným na rozhodovanie o vnútroštátnej väzbe podľa ,

za prítomnosti obhajcu vypočutý k zásade špeciality (uvedená zásada znamená, že osoba,

ktorá bola vydaná z iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu,

nesmie byť v štáte pôvodu stíhaná, odsúdená, nemôže byť obmedzená jej osobná sloboda

za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz

nevzťahoval) a poučený o možnosti vzdania sa jej uplatnenia ako i dôsledkoch takéhoto

postupu. Ako je totiž zrejmé z oznámenia Ministerstva spravodlivosti Maďarskej republiky,

Sekcie medzinárodného trestného práva z 23. decembra 2014, obvinený sa uplatnenia zásady

špeciality v rámci konania o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu vo vykonajúcom štáte

nevzdal. Pred takýmto výsluchom je potom žiaduce vykonať i lustráciu o prípadných iných

aktuálne vedených trestných konaniach voči obvinenému na území Slovenskej republiky

pre trestné činy spáchané pred vydaním, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval

(príp. zistiť, či mu bol uložený nejaký trest odňatia slobody, ktorý nie je dosiaľ vykonaný).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. januára 2015

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová