Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-1578-2021.pdf
PDF · 107.97 KB
Case nature
Subarea
41Ek/1578/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti povinnému: S. U., R.. XX.XX.XXXX, D. V. B. XX/XX, XXX XX D., zast.: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova 14, 048 01 Rožňava, IČO: 42 324 017, o vymoženie pohľadávky vo výške 5 284,91 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Klaudia Gilániová, so sídlom exekútorského úradu Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 121,60 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 06.05.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 5 284,91 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 17.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.01.2021 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 01.06.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Klaudii Gilániovej, so sídlom exekútorského úradu Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 06.07.2021 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 16.08.2021. Dňa 06.09.2021 vydal súdny exekútor opravené upovedomenie o začatí exekúcie z dôvodu chýb v písaní. Dňa 30.08.2021 bol exekútorskému úradu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, podaný elektronicky, prostredníctvom právneho zástupcu povinného. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15- dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 08.09.2021.
4. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohou (Plnomocenstvo), spolu s dokladom o jeho doručení exekútorskému úradu, s upovedomením o začatí exekúcie a dokladom o jeho doručení povinnému, opravným upovedomením o začatí exekúcie a vyjadrením oprávneného. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.
5. Povinný vo svojom podaní zo dňa 30.08.2021 podanom prostredníctvom právneho zástupcu, označenom ako „Námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 06.07.2021 a Návrh na zastavenie exekúcie“, namieta zákonnosť vedenia exekučného konania. Nezákonnosť exekúcie povinný podľa svojho vyjadrenia vzhliadol vo vydaní exekučného titulu, ktorý bol vydaný v skrátenom konaní a vo forme platobného rozkazu, a to aj napriek tomu, že povinný bol v konaní o zaplatenie žalovanej sumy spotrebiteľom a záväzok, ktorý bol predmetom sporu, bol záväzok spotrebiteľského charakteru. Povinný namieta, že platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 17.12.2020 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica je nezákonným a nulitným exekučným titulom a nemôže vyvolať žiadne právne účinky ani právne povinnosti a práva na žiadnej zo strán sporu. Uvedený názor odôvodňuje tým, že v zmysle ustanovenia § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd nemôže vydať platobný rozkaz, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ a spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Povinný uviedol, že súd vydal platobný rozkaz aj napriek uvedenému zákonnému ustanoveniu, nakoľko podľa názoru povinného zmluva obsahuje niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok, nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa, absentujú v nej zákonné náležitosti podľa vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch. Exekúcia je podľa vyjadrenia povinného vykonávaná protizákonne, keďže do dnešného dňa neboli preskúmané zákonné náležitosti a zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej peňažný nárok vyplýva. Povinný vytýka exekučnému súdu, že pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie neprihliadol na ustanovenia § 44 ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj napriek tomu, že exekučný titul bol vydaný proti ustanoveniu platného procesného kódexu, ktoré zakazovalo vydať platobný rozkaz. Týmto postupom sa podľa povinného Okresný súd Banská Bystrica dopustil proti osobe povinného nezákonného postupu s porušením základných ľudských práv garantovaných Ústavou SR. Povinný poukázal na zásadu Iura novit curia a na znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej Okresný súd Banská Bystrica nebol oprávnený vydať platobný rozkaz, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie proti majetku povinného. Povinný ďalej uviedol, že podľa zásadnej novelizácie Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 438/2015 Z. z. platí s účinnosťou od 23.12.2015 právna úprava v ustanovení § 44 ods. 2a ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorej „súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.“ Na základe uvedeného povinný navrhol, aby súd exekúciu zastavil vzhľadom na to, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom a exekúcia je vedená nad rozsah povolený Exekučným poriadkom a je vedená proti osobe, ktorej prípadný záväzok nebol preskúmaný súdom, hoci ide o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má spotrebiteľ právo preskúmať v riadnom konaní pred súdom a nie v skrátenom konaní. Povinný zároveň navrhol, aby mu súd priznal právo na náhradu trov exekučného konania a až do rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, aby nedošlo k ďalšiemu neprimeranému a zbytočnému zásahu do vlastníckych a iných práv povinného.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 08.09.2021 uviedol, že povinný vo svojom podaní napáda vecnú správnosť exekučného titulu, pričom obdobnými prípadmi sa zaoberala aj súdna prax. Poukázal na to, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal, ale len preskúmava materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. Tieto predpoklady vykonateľnosti sú podľa vyjadrenia oprávneného v prípade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.12.2020, sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.01.2021, splnené. Oprávnený sa ďalej vyjadril, že návrh na zastavenie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa
napádalo rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, ale je to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie, a že v exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti, resp. výške nároku oprávneného. Oprávnený vyjadril názor, že povinný nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce nevykonateľnosť exekučného titulu. Uviedol, že exekučný súd je exekučným titulom viazaný, a povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní podaním odporu, avšak v tomto konaní zostal nečinný. Vyjadril sa, že exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na všeobecnom súde povinného. Na podporu uvedeného záveru poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019. Ďalej uviedol, že procesný inštitút zastavenia exekúcie má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania, a nie výsledok zmeškanej procesnej obrany povinného v základnom konaní, a teda pokiaľ povinný chce zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu s ohľadom na údajnú nesprávnu interpretáciu hmotného práva, potom musí využiť mimoriadny opravný prostriedok civilného procesného práva - dovolanie. Podľa vyjadrenia oprávneného si povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nesplnil nielen dôkaznú povinnosť, ale ani povinnosť tvrdenia. Oprávnený preto navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a priznal oprávnenému náhradu ďalších trov exekučného konania za vyjadrenie zo dňa 08.09.2021 vo výške 121,60 eur.
7. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
16. Podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak a) zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom, b) sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie, c) oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule, d) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok, e) bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, f) sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné, g) sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, alebo h) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
17. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje
tým, že exekučný titul je podľa jeho názoru nezákonný a nulitný, nakoľko bol vydaný v rozpore so zákazom vydania platobného rozkazu podľa § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vytýka súdu, že nepreskúmal zákonné náležitosti a zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej peňažný nárok vyplýva. Z uvedenej argumentácie povinného je zrejmé, že sa týka skutočností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a ktorých relevancia sa skončila právoplatnosťou rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Tvrdenia, ktoré povinný namieta, sú pre exekučné konanie bez právneho významu, nakoľko exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom (upomínacom) konaní. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pokiaľ teda povinný namieta existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, nesprávne uvedenú RPMN, či absenciu zákonných náležitostí zmluvy, z ktorej vyplýva nárok priznaný exekučným titulom, jedná sa o skutočnosti, ktoré mal bezpochyby namietať už v základnom konaní, a ktoré neprináleží posudzovať exekučnému súdu v rámci exekučného konania.
18. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd teda len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Námietky uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní. Posúdenie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, na podklade ktorej vznikol vymáhaný nárok, patrí do kompetencie všeobecného súdu rozhodujúceho v základnom konaní, a exekučný súd má za to, že súd prvého stupňa spotrebiteľskú zmluvu a s ňou súvisiace zmluvné dokumenty podrobil súdnej kontrole, pričom dospel k záveru o prípustnosti návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok zo spotrebiteľsko-dodávateľských vzťahov, sú spotrebitelia zákonom zvýhodnení a požívajú v klasickom súdnom konaní, ako aj v upomínacom konaní určité výsady. To však neznamená, že spotrebiteľ môže zostať v spore úplne nečinný a žiadať, aby súd túto jeho pasivitu naprával v exekučnom konaní.
19. Povinný sa mohol voči exekučnému titulu, ktorým je v danom prípade platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní, brániť podaním odporu. V zmysle prvej vety § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) platí, že „ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo“. Zároveň v zmysle § 11 ods. 6 ZoUK „platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku“. Keďže povinný právo na podanie odporu ako riadneho opravného prostriedku proti platobnému rozkazu nevyužil, tento sa stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý zakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
20. Súd ďalej uvádza, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný tak po stránke formálnej (ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok), ako aj po stránke materiálnej (ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa
nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom). Poverenie na vykonanie exekúcie teda bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
21. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Čo sa týka povinným uvádzaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd k tomu uvádza, že znenie, na ktoré poukazuje povinný, bolo účinné do 31.03.2017. V exekučných konaniach začatých po 01.04.2017 sa uplatňuje obdobné ustanovenie, a to § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého „súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného...“ V odseku 3 tohto ustanovenia Exekučný poriadok taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nebola zistená existencia žiadneho z týchto zákonných dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Rovnako, ani pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd nezistil žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t. j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
23. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na odklad exekúcie zároveň uvádza, že exekučný súd pre exekučné konania začaté po 31. 03. 2017 nedisponuje oprávnením povoliť odklad exekúcie. Novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 bolo rozhodnutie o odklade exekúcie dané plne do kompetencie súdneho exekútora, ktorý povolí odklad exekúcie v prípade existencie niektorého z dôvodov odkladu exekúcie taxatívne vymenovaných v ustanovení § 61h ods. 1 Exekučného poriadku.
24. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný súdu nepreukázal skutočnosti o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.).
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
31. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
32. Povinný si v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Rovnako aj oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo svojom vyjadrení k tomuto návrhu. Vzhľadom na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdom zamietnutý, povinnému nevznikol nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, voči povinnému mu vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Tarifným základom pre výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby je suma vymáhaného nároku vo výške 5 284,91 eur. Hodnota jedného úkonu právnej služby z uvedenej tarifnej hodnoty predstavuje sumu vo výške 180,93 eur, hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní (po znížení na polovicu) predstavuje sumu vo výške 90,46 eur. Súd tak o uplatnenom nároku účastníkov na náhradu trov exekučného konania rozhodol tak, že oprávnenému priznal nárok na náhradu trov v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky vo výške 121,60 eur, a to za 1 polovičný úkon právnej služby za 90,46 eur - spísanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 eur + 20% DPH, nakoľko právny zástupca oprávneného je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Uvedené trovy oprávneného budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.