Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/30/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : J. M.,

bývajúci v Ľ., zastúpený JUDr. M. H., advokátom v P., proti ţalovaným : 1a/ P. K.,

bývajúci O., 1b/ M.. V., rod. K., bývajúca R., 1c/ T. N., rod. K., bývajúca R., 1d/ G. K.,

rod. K., bývajúca Ľ., 1e/ F. K., bývajúci K., 1f/ Š. K., bývajúci F. (všetci právni nástupcovia

pôvodne ţalovanej M. K., rod. T., naposledy bývajúcej R., Roţňava, zomrelej X.),

2/ Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36, Bratislava,

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o náhrade trov konania, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej 2/ proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 21. februára 2013 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove z 21. februára 2013 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením z 19. decembra 2011 č. k. -120 náhradu

trov konania medzi ţalobcom a ţalovanou 1/ nepriznal. Zaviazal ţalobcu zaplatiť ţalovanej 2/

trovy konania vo výške 1 643,16 € na účet jej právnej zástupkyne v lehote troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe rozsudkom zo dňa

6.7.2011 č. k. -99 prvostupňový súd ţalobu o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam vydrţaním zamietol s tým, ţe o trovách bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

27.7.2011.

V predmetnom konaní mali úspech ţalovaní, preto podľa je ţalobca

povinný nahradiť im trovy konania. Keďţe ţalovanej 1/ ţiadne trovy nevznikli, náhradu trov

konania medzi ţalobcom a ţalovanou 1/ nepriznal. Ţalovaná 2/ si prostredníctvom svojej

2

právnej zástupkyne uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia, preto jej priznal náhradu

týchto trov v celkovej výške 1 643,16 €, ktoré pozostávajú z odmeny za sedem úkonov

právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.8.2009, účasť na pojednávaní dňa

27.10.2009, 12.1.2010, 25.5.2010, 10.9.2010, 6.5.2011, 24.6.2011) po 180,93 € podľa § 10

ods. 1 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb, jeden úkon právnej sluţby (účasť na pojednávaní dňa 6.4.2010, ktoré bolo

odročené bez prejednania veci) po 45,23 € podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 5 vyhlášky.

Ďalej priznal reţijný paušál 2 x 8,95 € (úkony v roku 2009), 4 x 7,21 € (úkony v roku 2010),

2 x 7,41 € (úkony v roku 2011) podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Taktieţ priznal aj DPH

vo výške 273,86 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, čo predstavuje 20 % z odmeny a reţijného

paušálu vo výške 1 369,30 €.

V zmysle je účastník povinný vyčísliť svoje trovy najneskôr do troch

pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Rozsudok bol vyhlásený

dňa 6.7.2011, pričom právna zástupkyňa ţalovanej 2/ zaslala vyúčtovanie faxom dňa 4.7.2011

a písomne ho doplnila dňa 6.7.2011. Súd pri priznaní trov vychádzal z tohto vyúčtovania

a priznal jej odmenu za všetky ňou uplatnené úkony právnej sluţby, pričom za pojednávanie

konané dňa 6.4.2010 jej priznal iba štvrtinovú odmenu, keďţe pojednávanie bolo odročené

bez prejedania veci. Právna zástupkyňa ţalovanej 2/ doručila súdu dňa 25.7.2011 ďalšie

vyčíslenie trov konania, v ktorom doplnila vyčíslenie o úkon právnej sluţby účasť

na pojednávaní dňa 6.7.2011, avšak odmenu za tento úkon jej uţ nemohol priznať, keďţe si

ho uplatnila po lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu uznesením z 21. februára 2013

č. k. -144 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

t. j. o náhrade trov konania ţalovanej 2/ tak, ţe ţalobca je povinný ţalovanej 2/ na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. R. B. nahradiť trovy konania vo výške 678,02 € do troch dní od

právoplatnosti uznesenia. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe

ţalobca podal dňa 29.6.2009 ţalobu o určenie vlastníckeho práva, okrem iného aj proti

označenému ţalovanému 2/ T. T. a ţalovanej 3/ M. T.. Tieto osoby označil ţalobca v ţalobe

údajom, ţe sú na neznámom mieste, preto za nich v súdnom konaní vystupuje ako zástupca

Slovenský pozemkový fond. Následne sám ţalobca poskytol údaje o týchto ţalovaných,

podľa ktorých bolo zistené, ţe zomreli uţ dávno pred podaním ţaloby na súd. Súd to

3

napokon sám aj konštatuje odkazom na dedičské rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave

D 1426/75 (po J. T. ), či Štátneho notárstva v Prešove D 772/64 (po zomrelej M. T.).

Ak ţaloba smerovala proti neţijúcim fyzickým osobám, nedostatok spôsobilosti týchto osôb

byť účastníkom konania bol a je neodstrániteľnou podmienkou konania, s ktorou ustanovenie

spája iba jediný dôsledok, a to zastavenie konania proti takejto v ţalobe

označenej nespôsobilej osobe. Toto treba mať na zreteli napriek tomu, ţe aký postup súd

prvého stupňa vo veci ďalej zvolil. Trovy konania sú totiţ vţdy nárokom účastníka a to

napriek tomu, ţe ustanovenie určuje platobné miesto, na ktoré sa náhrada

trov konania platí. Osobe nespôsobilej byť účastníkom súdneho konania nemôţe byť priznaná

náhrada trov konania. Nič na tom nemení ani to, ţe advokátka terajšieho ţalovaného 2/

vystupovala ako zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu, pretoţe ani tento nemohol

zastupovať fyzické osoby, ktoré uţ neţili.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania sa nedá odstrániť postupom podľa § 92

ods. 2, 3 o zmene účastníkov alebo postupom podľa o zámene

účastníkov, preto ani súdom prvého stupňa vydané uznesenie č. k. -70 zo dňa

7.2.2011 nie je spojené v týchto ustanoveniach upravených následkoch procesného

nástupníctva.

Aktuálne ţalovanému 2/ za ţiadnych okolností preto nemôţu byť priznané nároky spojené

s vedením konania proti osobám nespôsobilým byť účastníkom konania.

Za aktuálneho stavu moţno u ţalovaného 2/ uvaţovať o náhrade len jeho trov a nie aj trov

pôvodne ţalovaných 2/, 3/. Z týchto úkonov právnej sluţby, za ktoré bola súdom prvého

stupňa priznaná ţalovanej 2/ náhrada trov konania sa vzťahujú na tohto účastníka len

- prevzatie a príprava zastúpenia

- zastúpenie na pojednávaní 6.5.2011

- zastúpenie na pojednávaní 24.6.2011.

O ďalších nemoţno uvaţovať z dôvodu, ţe ţalovaná 2/ nepodala proti uzneseniu súdu prvého

stupňa odvolanie.

V danom prípade sa však ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda

k predmetu, ktorý tvorí oceniteľnú hmotnú vec. Hodnota podielu nehnuteľností, ktorý sa

vzťahoval na ţalovaného 2/ je 5 297,20 € a túto treba povaţovať za hodnotu veci, ktorej sa

právna sluţba týka. Tarifná hodnota sporného podielu nehnuteľnej veci je rozhodujúca

na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri aplikácii § 9 ods. 1, § 10 ods. 2

vyhlášky č. je tarifná odmena za jeden úkon právnej sluţby určená sumou

180,93 €. Za vyššie uvedené úkony právnej sluţby podľa § 14 ods. 1 písm.a/, b/ cit. vyhlášky

patrí potom tarifná odmena celkom 542,79 €. K tomu treba pripočítať náhradu výdavkov

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky po 7,41 €, t. j. celkom 22,23 €. Súčasť odmeny a reţijného paušálu

predstavuje sumu 565,02 €, toto po zvýšení podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o DPH,

t. j. o sumu 113 €, predstavuje spolu nárok na náhradu trov konania ţalovaného 2/ vo výške

678,02 €.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná 2/, ktorého

prípustnosť odôvodňovala ustanovením a dôvodnosť ustanovením

ods. 2 písm.c/ , teda ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

V danom prípade ţalobca v ţalobe označil ako ţalovaných 2/ a 3/ nezistených vlastníkov,

nakoľko ich pobyt nie je známy (títo vlastníci spĺňali zákonné podmienky nezisteného

vlastníka, pretoţe chýbali ich identifikačné údaje). Tomu zodpovedá aj zápis na LV č. X.

k. ú. Ľ., kde pod bodom X. je uvedený SPF, ako správca pozemkov nezistených vlastníkov,

uvedených na predmetnom LV. Keďţe išlo o nezistených vlastníkov, s doplňujúcim údajom

mien týchto nezistených vlastníkov, SPF bol oprávnený a povinný konať za týchto

nezistených vlastníkov, ktorí boli účastníkmi konania a súd s nimi ako s účastníkmi konania aj

konal. Aţ v konaní bolo preukázané, ţe uvedení nezistení vlastníci zomreli a súd zabezpečil

príslušné dedičské rozhodnutia. Po zaobstaraní dedičských rozhodnutí sa relevantným

spôsobom zistilo, ţe títo zomreli a ich dedičstvo pripadá z titulu odúmrte v prospech štátu,

preto súd ďalej konal s právnym nástupcom, a to štátom v zastúpení SPF. Dovtedy však

ţalovaní 2/ a 3/ boli riadnymi účastníkmi konania z titulu právneho postavenia „nezistených

vlastníkov“, ktorých oprávnene zastupoval SPF.

Poukázal na odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré nastalo v momente reštriktívneho

výkladu pojmu „nezistený vlastník“ zo strany odvolacieho súdu. Odvolací súd zákonom

zavedený pojem „nezistený vlastník“ v rozpore so zákonom zúţil a stotoţnil iba s osobami

ţijúcimi, ktorých identifikačné údaje nie sú známe, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie

nielen formalistické, ale súd v rozpore so zákonom zúţil obsahovú náplň pojmu „nezistený

vlastník“. Nezisteným vlastníkom môţu byť tak osoby ţijúce, ako aj neţijúce. Zákonodarca

vytvoril osobitnú právnu kategóriu nezisteného vlastníka, aby odstránil absenciu nedostatku

identifikačných údajov, inak spojených s osobou zisteného vlastníka, v dôsledku čoho

eliminoval moţnosti nenakladania s majetkom. To platí aj pre účely súdneho konania.

Povinnosťou súdu je dostatočne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie a vyporiadať sa

aj so špecifickými námietkami účastníka, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné. Takéto

rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka konania na spravodlivý súdny proces

a v konečnom dôsledku mu odníma moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu upiera moţnosť

náleţite, skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Prejav formalistického

prístupu je podľa názoru ústavného súdu aj absencia skutkovej a právnej stránky rozhodnutia,

najmä keď na takýto nedostatok účastník v príslušnom konaní poukázal, resp. nemal moţnosť

poukázať.

K právnemu záveru odvolacieho súdu o procesnej nespôsobilosti pôvodných

ţalovaných 2/ a 3/, právnom postavení nezistených vlastníkov a ich zastupovanie SPF sa však

ţalovaný 2/ nemal moţnosť doteraz vyjadriť a právne argumentovať, vyjadriť sa k právnym

dôsledkom z toho vyplývajúcich a zabrániť tak vysloveniu právneho názoru, ktorý podľa ich

názoru nemá oporu v zákone. Prijatie právneho názoru odvolacieho súdu by zásadným

spôsobom narušilo doterajšiu koncepciu zastúpenia nezistených vlastníkov Slovenským

pozemkovým fondom, resp. L. Aţ z napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa ţalovaný 2/

dozvedel, ţe odvolací súd vyvodil iný, nepredvídateľný právny záver zo skutočností, ktoré

doteraz neboli súdmi v danej veci posudzované a hodnotené, ani účastníkmi namietané

a tento nepredvídateľný právny názor mal rozhodný vplyv na rozhodnutie súdu o nepriznaní

náhrady trov konania za pôvodne ţalovaných 2/ a 3/. Takýmto nepredvídateľným právnym

názorom sa v podstate ospravedlňuje zodpovednosť ţalobcu za neúčelne podanú ţalobu (za

obsah ţaloby, ku ktorému patrí aj označenie účastníkov konania), čo sa premietlo do

vylúčenia inak vzniknutého nároku ţalovaných na náhradu trov konania. Navrhla, aby

dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená zamestnancom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a V zmysle

ods. 3 ale ustanovenia a neplatia vtedy, o. i., ak ide o uznesenia

o trovách konania. Dovolateľka napadla dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol

o trovách konania. Takéto uznesenie je v zaradené medzi uznesenia,

v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.

S prihliadnutím na obsah dovolania a veta druhá dovolací súd

skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle V zmysle ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska nie je rozhodujúce tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale na zistenie dovolacieho súdu, ţe k tejto

vade skutočne došlo.

Dovolateľka vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietala

a v dovolacom konaní tieto vady nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolateľka namietala, ţe k právnemu záveru odvolacieho súdu o procesnej

nespôsobilosti pôvodných ţalovaných 2/ a 3/, právnom postavení nezistených vlastníkov a ich

zatupovania SPF sa nemala moţnosť doteraz vyjadriť a právne argumentovať, vyjadriť sa

k právnym dôsledkom z toho vyplývajúcich a zabrániť tak vysloveniu právneho názoru, ktorý

nemá oporu v zákone. Aţ z napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa dozvedela, ţe tento

vyvodil iný, nepredvídateľný právny záver zo skutočností, ktoré doteraz neboli súdmi v danej

veci posudzované a hodnotené a ani účastníkmi namietané a tento nepredvídateľný právny

názor mal rozhodný vplyv na rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania za pôvodne

ţalovaných 2/ a 3/. Takýmto konaním jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia sa

rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia

jeho procesných práv priznaných za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov.

Poţiadavka spravodlivého procesu sa vzťahuje na všetky druhy konania

a rozhodovania súdu, ktorými sú dotknuté subjektívne práva a povinnosti účastníkov, teda aj

na konanie o trovách konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou súdneho konania ako celku.

Aj pri rozhodovaní o trovách konania musí teda súd prihliadať na všetky okolnosti veci, ktoré

môţu mať vplyv na určenie povinností a práv účastníkov. Súčasťou práva na spravodlivý

proces je preto i v tejto časti konania povinnosť súdu vytvoriť priestor na to, aby účastníci

konania mohli účinne uplatňovať svoje námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť

rozhodnutie súdu o trovách konania a s ktorými sa súd musí riadne vyrovnať. Osobitne

naliehavé je splnenie tejto povinnosti v odvolacom konaní, kedy účastník po prijatí

rozhodnutia uţ nemá procesný nástroj na uplatnenie svojich námietok a argumentácie.

Podľa , ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité, a je

pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

Účelom predmetného ustanovenia (účinného od 15. októbra 2008) je, aby sa jeho

uplatňovaním zabránilo v praxi vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí tým, ţe účastník

bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia

na zistený skutkový stav. Predmetná novela posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe

účastníkovi umoţňuje aţ do vydania samotného rozhodnutia adekvátne argumentovať

a predvídať moţné rozhodnutie súdu (por. dôvodovú správu k ,

ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa názoru dovolacieho súdu

ustanovenie je plne aplikovateľné i v konaní súdu o trovách konania.

Odvolací súd v konaní o náhrade trov konania účastníkov podľa tohto ustanovenia ale

nepostupoval. Konajúc o odvolaní ţalobcu (namietajúceho iba spôsob určenia tarifnej odmeny

zástupcu ţalovanej, nie však spôsob rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania)

zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zaväzujúce ţalobcu k plnej

náhrade trov konania ţalovanej bez toho, ţe by vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili

k moţnému právnemu posúdeniu odvolacieho súdu o procesnej nespôsobilosti pôvodných

ţalovaných 2/ a 3/, právnom postavení nezistených vlastníkov a ich zastupovania SPF,

k právnym dôsledkom z toho vyplývajúcich, ktoré súvisia s nárokom ţalovaných na náhradu

trov konania, ktoré dovtedy neboli pri rozhodovaní o trovách konania posudzované, teda bez

toho, ţe by vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k moţnému pouţitiu iného ustanovenia

, ktoré dovtedy nebolo pri rozhodovaní o trovách konania

pouţité.

Pokiaľ teda odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle

v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a bolo podľa názoru

odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania moţnosť

pred súdom konať v zmysle (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. októbra 2010 sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2011).

Procesná vada podľa ustanovenia zakladá prípustnosť dovolania

a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom

na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2015

JUDr. J. Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová