Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/410/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. K., bývajúceho v R.,

proti ţalovanému M. S., bývajúcemu v L., o zaplatenie 331 939,19 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok uznesením zo 17. septembra 2012 č. k. -39

ţalovanému nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalovaný

je zamestnaný v spoločnosti V., s.r.o. ako jej riaditeľ a súčasne je aj jej jediným konateľom

a spoločníkom, a teda ţe výška jeho príjmu sa odvíja výlučne od jeho rozhodnutia. Ako jediný

spoločník podieľa sa aj na rozdelení zisku respektíve straty. Súd prvého stupňa ďalej zistil, ţe

ţalovaný je vlastníkom viacerých nehnuteľností (2 rodinné domy, kaštieľ, pozemky), na ktoré

musí pravidelne vynakladať nemalé finančné prostriedky, a to uţ len v súvislosti s ich

údrţbou a prevádzkou. V potvrdení o osobných, majetkových a zárobkových pomerov

ţalovaný neuviedol, ţe by mal nejaké dlhy, respektíve úvery (okrem uţ začatých exekúcií), a

preto prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalovaný si kúpu jednotlivých nehnuteľností

zabezpečil bez akýkoľvek pôţičiek a úverov. Poukázal na to, ţe ţalovaný aj napriek

nulovému príjmu v určitých mesiacoch, dokázal udrţiavať prevádzku jeho nehnuteľností

a súčasne zabezpečovať starostlivosť o rodinu. Preto uzavrel, ţe ţalovaný musí mať napriek

nízko deklarovanému príjmu aj určité finančné prostriedky, s ktorými voľne disponuje

a okrem kúpy nehnuteľností zabezpečuje tak starostlivosť ako aj údrţbu týchto nehnuteľností

a súčasne svoje nevyhnutné potreby a potreby svojej rodiny.

2

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie ţalovaného uznesením

z 30. mája 2013 sp. zn. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Dospel

k záveru, ţe vzhľadom na zistené osobné a majetkové pomery ţalovaného, zaplatenie súdneho

poplatku nepredstavuje tak citeľný zásah do jeho finančnej situácie, ktorý by bol objektívne

po dlhšie časové obdobie spôsobilý ohroziť zabezpečenie jeho nevyhnutných potrieb a potrieb

jeho rodiny. Preto aj podľa odvolacieho súdu moţno od ţalovaného zaplatenie súdneho

poplatku poţadovať. Pre úplnosť poznamenal, ţe aj keď na strane ţalovaného nejde o prípad,

kedy by zaplatenie súdneho poplatku na svojom ţivotnom štandarde nepocítil, vzhľadom

na ním podaný vzájomný návrh o zaplatenie sumy 331 939,19 eur, nejde u neho o takú

situáciu, kedy by nemohol v súdnom konaní svoje práva brániť, resp. uplatňovať.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý ho ţiadal

zrušiť spolu s uznesením súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

, ktoré videl v tom, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Tento

postup, podľa názoru ţalovaného, predstavuje porušenie základného práva účastníka na súdnu

ochranu zaručeného a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Namietal, ţe napadnuté rozhodnutia súdov

oboch stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a vychádzajú z nedostatočne

zisteného skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa (v znení účinnom v čase podania dovolania) je dovolanie prípustné

tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďţe napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

uznesení uvedených v a , nemoţno prípustnosť dovolania vyvodiť

z týchto ustanovení.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1

, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Ţalovaný netvrdil, ţe by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania

uvedenou v ustanovení aţ e/ a ; existencia takej vady

v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

Pokiaľ dovolateľ namietal nedostatky odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu, dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra

práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj

v odvolacom konaní ( ) a vzťahuje sa primerane aj na uznesenie (

ods. 2 ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí)

odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí

dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia ().

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú zákonným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého

stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti týkajúce sa

pomerov ţalovaného, ako ich hodnotil a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, citoval

právny predpis, ktorý aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorého vyvodil svoje právne

závery; aj odvolací súd svoje rozhodnutie, s poukazom na poţiadavky kladené na náleţitosti

odôvodnenia uznesenia podľa v spojení s riadne

odôvodnil. Okrem citácie ustanovenia právneho predpisu, ktoré aplikoval na prejednávanú

vec, podal aj jeho stručný výklad a právne závery, ktoré prijal, v dostatočnom rozsahu

vysvetlil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel preto k záveru, ţe skutkové a právne závery

súdov niţších stupňov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 a obe odôvodnenia prvostupňového aj odvolacieho súdu

ako celok spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva

zaručeného v nemoţno povaţovať to, ţe odvolací

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného.

S nedostatočným odôvodnením rozhodnutia, resp. s jeho nepreskúmateľnosťou,

nemoţno zamieňať prípadnú vecnú nesprávnosť rozhodnutia, alebo tzv. iné vady konania.

Námietkami v tomto smere by sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo

prípustné. Dovolateľ nedostatok riadneho odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu čiastočne

odôvodňoval práve takýmito námietkami (nedostatočným zistením skutkového stavu veci

a vecnou nesprávnosťou rozhodnutia). Tieto okolnosti ale neboli spôsobilé zaloţiť

nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia s následkom odňatia moţnosti

dovolateľovi konať pred odvolacím súdom.

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie ţalovaného smerovalo proti uzneseniu

odvolacieho súdu, proti ktorému podľa a prípustné nie je a neboli

zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení

s ).

Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). Ţalobcovi však v dovolacom konaní ţiadne

trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2015

JUDr. Rudolf Čirč, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová