Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dac/393113.def1f4.pdf
PDF · 135.64 KB
No categories available
6ECdo/5/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 ECdo 5/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná ako konateľ advokát
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej L., bývajúcej v D., o vymoženie 663,23
EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4 Er 557/2009,
o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. júla 2014 sp. zn. 5
CoE 20/2014, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava (ďalej len „exekučný súd“) poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 663,23 EUR s príslušenstvom
v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. z 3.6.2009
sp. zn. SR 04421/09 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Exekučný súd uznesením z 25. novembra 2013 č.k. 4 Er 557/2009-20 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a náhradu trov exekúcie nepriznal. Zastavenie exekúcie
odôvodnil nespôsobilosťou rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, pretože
rozhodcovský súd nemal právomoc ho vydať. Rozhodcovský súd totiž odvodzoval svoju
právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávnenou a povinnou v zmluve
o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej
charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka mala podľa názoru exekučného
súdu charakter neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky, pretože nebola dohodnutá
individuálne (ale bola dohodnutá ako súčasť štandardnej formulárovej zmluvy) a spôsobovala
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako
spotrebiteľa, keďže ho nútila, v prípade podania žaloby voči nemu oprávnenou
na rozhodcovskom súde, podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať
sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (ďalej
aj „odvolací súd“) uznesením z 29. júla 2014 sp. zn. 5 CoE 20/2014 uznesenie exekučného
súdu potvrdil a zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania. Potvrdenie uznesenia
o zastavení exekúcie odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými
i právnymi závermi exekučného súdu.
Proti tomuto potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená
dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie exekučného
súdu zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi
uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, d/, e/ a f/ O. s. p.
(t. j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že účastníkom konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom). Zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil
a požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych
otázok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 6 ECdo 256/2013, 6 CoE 109/2013; 6 ECdo 268/2013, 6 CoE 116/2013;
6 ECdo 269/2013, 6 CoE 117/2013; 6 ECdo 278/2013, 6 CoE 133/2013; 6 ECdo 283/2013,
6 CoE 19/2013; 6 ECdo 292/2013, 6 CoE 134/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie
dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje
a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. (v znení účinnom od 1. januára 2015)
už ďalšie dôvody neuvádza.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože povinnej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2015
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová