Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3db/395103.f3b775.pdf
PDF · 151.1 KB
No categories available
8Cdo/277/2014
Najvyšší súd 8 Cdo 277/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Home Credit
Slovakia, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, v mene a na účet
ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Rašovský, proti odporcovi R. G., bývajúcemu V.,
o 138,29 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 13 C
135/2013, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24. marca
2014 sp. zn. 11 Co 67/2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24. marca
2014 sp. zn. 11 Co 67/2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d ne n i e
Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 8. októbra 2013 č. k. 13 C 135/2013–30
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 63, 25 € s úrokom z omeškania
vo výške 12, 20 % ročne od 16. augusta 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
0,024 % denne od 15. mája 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci 16. marca 2010 uzavreli
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľka poskytla
odporcovi úver v sume 152,10 € s tým, že ho bude splácať v 12 mesačných splátkach
po 16,17 € a to bez poplatku za poskytnutie úveru a bez poplatku za vedenie úverového účtu.
Podľa splátkového kalendára odporca uhradil sumu 88,85 €, navrhovateľka uplatnila voči
odporcovi istinu vo výške 102,96 €, pričom nie je zrejmé ako k takejto sume dospela. Keďže
odporca uhradil sumu 88,85 € a celková výška úveru bola 152,10 € (prípadne 188,28 €
aj s celkovými nákladmi úveru 36,18 €) potom odporca je povinný uhradiť „len“ 63,25 €
(resp. 99,43 €). Preto súd priznal navrhovateľke sumu 63,25 € spolu s príslušenstvom.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach odvolanie navrhovateľky uznesením z 24. marca 2014 sp. zn.
11 Co 67/2014 odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Uviedol, že
napadnutý rozsudok bol navrhovateľke doručený 21. novembra 2013, lehota na podanie
odvolania začala plynúť nasledujúci deň t. j. 22. novembra 2013 a uplynula 6. decembra 2013
(piatok). Navrhovateľka podala odvolanie 6. decembra 2013 telefaxom (posledný deň
zákonnej lehoty), ale podľa prezenčnej pečiatky na Okresnom súde Košice II t. j.
na nepríslušnom súde (príslušným súdom je Okresný súd Košice – okolie), Odvolanie
by preto mohlo byť považované za včas podané len v prípade, ak by ho Okresný súd Košice II
doručil ešte 6. decembra 2013 Okresnému súdu Košice – okolie, čo sa nestalo (odvolanie bolo
navrhovateľkou odoslané v piatok po pracovnom čase o 16.29 hod., preto k jeho postúpeniu
mohlo dôjsť najskôr v pondelok 9. decembra 2013), Z prezenčnej pečiatky vyplýva, že
Okresnému súdu Košice – okolie bolo odvolanie doručené až 9. decembra 2013 t. j.
po uplynutí zákonnej lehoty, napriek tomu, že bolo doplnené originálom v zákonnej lehote.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla
ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že postupom
odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pretože
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podala na Okresný súd Košice – okolie
(príslušný súd) včas t. j. 6. decembra 2013 na pošte pod podacím číslom 50, čo vyplýva
z poštového podacieho hárku zo 6. decembra 2013 (posledný deň lehoty na podanie
odvolania), ktorého kópiu k dovolaniu priložila.
Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas navrhovateľka, zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O s.p.).
Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho
prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle platnej právnej
úpravy je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1, písm. a/ a písm. b/ O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
o právnej stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.).
Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod
prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p. Dovolanie navrhovateľky preto podľa
ustanovenia § 239 O.s.p. nie je prípustné.
Prípustnosť dovolania navrhovateľky by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(pozri napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237
O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Navrhovateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/a g/ O.s.p.
netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Navrhovateľka namietala vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že
odvolací súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, aj keď neboli splnené
podmienky na takýto postup. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým
sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní za
účelom zabezpečenia ochrany jeho práv.
Rozhodovacia súdna prax dospela k záveru, že ak odvolací súd nesprávne odmietol
odvolanie ako oneskorene podané, hoci pre to neboli splnené zákonné predpoklady, odňal tým
účastníkovi možnosť konať pred súdom (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. tretia veta podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr
do troch dní predložením jeho originálu.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ods. 2 lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na soboru, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň.
Podľa ods. 3 lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľke (cestou právneho zástupcu) bol rozsudok
súdu prvého stupňa doručený 21. novembra 2013 (čl. 36), Podľa citovaného ustanovenia § 57
ods. 1 O.s.p. zákonná 15-dňová lehota (§ 204 ods. 1 O.s.p.) na podania odvolania začala
plynúť 22. novembra 2013 a uplynula 6. decembra 2013. Navrhovateľka podala odvolanie
telefaxom 6. decembra 2013 o 16. 29 hod. na Okresný súd Košice II., ale s označeným súdom
Okresný súd Košice – okolie (čl. 37), ktorý bol príslušným súdom na jeho podanie (proti
rozhodnutiu ktorého smeruje), Odvolanie odovzdala na doručenie Okresnému súdu
Košice – okolie aj orgánu, ktorý ho mal povinnosť doručiť t. j. pošte pod podacím číslom
RP03007750 6. decembra 2013, ako vyplýva jednak z obálky založenej v spise na čl. 47
(z nalepeným podacím číslom) a jednak z podacieho hárku (jeho kópie) pošty (820 18
Bratislava 218), na ktorom sú špecifikované podacie čísla zásielok podaných právnym
zástupcom navrhovateľky 6. decembra 2013, vrátane predmetnej zásielky.
Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ navrhovateľka odovzdala predmetné
odvolanie na jeho doručenie na pošte posledný deň odvolacej lehoty t. j. 6. decembra 2013,
podala ho včas. Preto tým, že odvolací súd jej odvolanie odmietol ako oneskorene podané,
odňal jej možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2015
JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová