Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d6a/435824.090f16.pdf
PDF · 109.14 KB
No categories available
6Cdo/7/2014
Najvyšší súd 6 Cdo 7/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke K. rod. Š.,
naposledy bývajúcej v M., zomrelej X., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 19 D
1033/1996, o dovolaní dediča Ing. M. Š., bývajúceho v H., zastúpeného advokátskou
kanceláriou Okenica Šula & Co s.r.o. v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát
JUDr. Dominik Okenica, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 21. augusta 2013 sp.
zn. 4 CoD 1/2013 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) označeným
uznesením na odvolanie dediča Ing. M. Š. potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného
súdu Trenčín (ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“)
z 25. októbra 2012 č. k. 19 D 1033/1996-686, ktorým prvostupňový súd určil všeobecnú
hodnotu dedičstva v sume 1 941,66 €, pasíva sumou 0 €, čistú hodnotu dedičstva vo výške 1
941,66 €, z dôvodu evidenčných chýb nechválil dohodu dedičov v zápisnici z pojednávania z
5.12.2008, ďalej vyporiadal dedičstvo, pričom zohľadnil skutočnosti, ktoré v priebehu celého
konania neboli medzi účastníkmi sporné, bral do úvahy i obsah navrhovanej dedičskej
dohody, najmä osobu nadobúdateľa, ako aj výšku dedičských podielov vrátane započítania
hodnoty daru na dedičský podiel I. Š., a napokon rozhodol o odmene súdnemu komisárovi.
Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvého stupňa, osvojil si aj dôvody prvostupňového rozhodnutia
a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. na ne v plnom rozsahu poukázal. Vyjadril sa
i k jednotlivým odvolacím námietkam povaţujúc ich za nedôvodné.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dedič Ing. M. Š. dovolanie. Navrhol aby
dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvého
stupňa a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe súdy rozhodovali v o veci
v ktorej uţ bolo právoplatne rozhodnuté v dedičskom konaní rozhodnutím Štátneho notárstva
z 30.1.1956, č. D 367/55-14, konanie súdov niţších stupňov je postihnuté tzv. inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec je aj nesprávne právne posúdená.
Dedič I. Š. sa vyjadril, ţe krajský aj okresný súd rozhodli správne. Ostatní účastníci
konania o dedičstve sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpený (§ 241
ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba
odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.).
Podľa § 239 ods. 2 O. s. p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolateľ napadol potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky
ţiadneho z vyššie citovaných uznesení, preto jeho prípustnosť z hľadiska charakteru
napadnutého uznesenia neprichádza do úvahy.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
Námietka dovolateľa o vade konania spočívajúcej v prekáţke právoplatne rozhodnutej
veci v zmysle ustanovenia § 237 písm. d/ O. s. p. bola zjavne nenáleţitá.
Podľa ustanovenia § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe
sa prejednávať znova.
V zmysle § 103 O. s. p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.
Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicata) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.
Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého
skutku).
V danej veci o prekáţku rozsúdenej veci nejde. Rozhodnutím štátneho notárstva
z 30.1.1956 č. D 367/55-14 bolo totiţ rozhodnuté o dedičstve po poručiteľovi Š. Š., zatiaľ čo
v preskúmavanej veci ide o prejednanie dedičstva po poručiteľke K. Š.. Nie je teda daná
totoţnosť veci ako základný predpoklad prekáţky rei iudicata.
Pokiaľ ide o dovolateľom namietanú tzv. inú vadu konania a nesprávne právne
posúdenie veci, dovolací súd poznamenáva, ţe týmito námietkami by sa mohol zaoberať, len
ak by dovolanie bolo prípustné. Samotné však prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie
je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ
nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie
podrobiť jeho vecnému prieskumu.
Moţno preto uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa
§ 239 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok dediča
Ing. M.Š. odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. bez
toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním
ţiadne trovy nevznikli.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2015
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková