Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/47/2013

Identifikačné číslo spisu: 3013200226 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2015 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3013200226.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. X, U., zastúpená zákonnými zástupcami Ing. Z. W. a Ing. M. W., obaja bytom W. č. X, U., právne zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Stavrovskou, so sídlom AK Lamačská cesta 3, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G/2013/00062 zo dňa 23. januára 2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -54 zo dňa 21. mája 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -54 zo dňa 21. mája 2013, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 137,97 €, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného (resp. právneho predchodcu) č. G/2013/00062 z 23.01.2013 podľa a (ďalej len „") a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.01.2013, ktorým odpovedal na odvolanie zákonnej zástupkyne žalobkyne tak, že jej odvolanie posúdil ako sťažnosť a o sťažnosti rozhoduje štátna školská inšpekcia podľa Podľa názoru krajského súdu oznámenie riaditeľky zo dňa 26.11.2012, i keď nemalo náležitosti správneho rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku, je potrebné považovať za správne rozhodnutie, pretože v zmysle riaditeľ školy rozhoduje o oslobodení žiaka od vzdelávania v jednotlivých predmetoch alebo ich častí a na rozhodovanie podľa uvedeného zákona ( ) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok. Krajský súd dospel k záveru, že obsah oznámenia možno považovať za

správne rozhodnutie aj v zmysle , pretože ide o rozhodnutie podľa o právach a povinnostiach fyzickej osoby v oblasti verejnej správy, a preto odvolanie zákonnej zástupkyne hodnotil ako využitie zákonného opravného prostriedku, o ktorom mal žalovaný rozhodnúť v odvolacom konaní podľa a nasl. Správneho poriadku, čo žalovaný neurobil a vec nevyriešil zákonným postupom. Podľa krajského súdu žalovaný zaujal vo veci nesprávny právny názor a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd zároveň uviedol, že k námietkam, čo do skutkového stavu, sa nevyjadruje, pretože doposiaľ nebolo riadne rozhodnuté o odvolaní, a preto zaujatie právneho názoru k námietkam žalobkyne sa javí ako predčasné. Krajský súd zároveň postupom podľa priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov za súdny poplatok a náhradu trov za právne zastúpenie. Za súdny poplatok 70,00 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 557,15 €.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi ani s textovou časťou vyjadrenia k žalobe, a teda rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia , a Podľa jeho názoru nebol právny dôvod, aby bolo konanie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Žalovaný uviedol, že trvá na obsahu vyjadrenia k žalobe s priloženými dôkazmi. Poukázal na ust. , , a , , a , , a o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a uviedol, že žalobkyňa je integrovanou (začlenenou) žiačkou s Downovým syndrómom, ktorá sa aktuálne nachádza v pásme I. stupňa mentálnej retardácie a je vzdelávaná podľa individuálneho výchovnovzdelávacieho programu (ďalej IVVP) a učebných osnov špeciálnej základnej školy variant - A. Podľa jeho názoru súd nesprávne právne zistil skutkový stav z administratívneho spisu, že oznámením zo dňa 26.11.2012 riaditeľka základnej školy oznámila zákonnej zástupkyni, že žalobkyňa bude vzdelávaná podľa osnov špeciálnej základnej školy s pomocou asistenta vo všetkých predmetoch a zároveň bol stanovený počet učebných hodín jednotlivých predmetov. Zotrvával na právnom názore, ktorý uviedol vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.04.2013, že oznámenie riaditeľky školy považuje len za písomnú informáciu zákonnému zástupcovi z pedagogickej rady o úprave a organizovaní výchovnovzdelávacieho procesu žalobkyne na školský rok 2012/2013. Uviedol, že každý IVVP integrovaného (začleneného) žiaka, ktorým je žalobkyňa, pedagogická rada na svojich zasadnutiach prehodnocuje a výsledkom je buď zotrvanie vo vypracovanom IVVP alebo jeho zmena podľa analýzy dosiahnutých výsledkov začleneného žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch, pričom pedagogická rada ako poradný orgán riaditeľa školy túto kompetenciu má. Podľa žalovanej u žalobkyne predmetným oznámením nedošlo ku zmene Individuálneho výchovno- vzdelávacieho program (ďalej len „IVVP") - teda nedošlo ku zmene jej práv a povinností, a preto ide len o informáciu zákonnému zástupcovi podľa školského zákona, pričom s obsahom vzdelávacieho programu pre A - variant špeciálnych základných škôl bol zákonný zástupca žalobkyne oboznámený na začiatku školského roku 2012/2013 v IVVP, čo potvrdili svojim podpisom. Pri tomto oboznamovaní zákonný zástupca vedel, že vzdelávací program pre A - variant špeciálnej základnej školy nemá zaradený žiaden cudzí jazyk v učebných osnovách teda, že žalobkyňa sa nebude vzdelávať v školskom roku 2012/2013 v predmete cudzí jazyk. Podľa žalovanej riaditeľka školy dodržala školského zákona, a preto nemožno chápať oznámenie riaditeľky školy za správne rozhodnutie v zmysle ako rozhodnutie o oslobodení žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častí, nakoľko nemožno oslobodiť žiaka od predmetu, ktorý nie je zaradený v učebných osnovách špeciálnej základnej školy A - variant, podľa ktorého žalobkyňa postupovala od 01.09.2012, a práve preto sa v oznámení, výslovne neuvádza, že sa žalobkyňa oslobodzuje od vzdelávania v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častí (cudzí jazyk). Riaditeľka školy v oznámení nič svojvoľne neurčila, ani neobmedzila počet hodín žalobkyne, len dodržala stanovený počet hodín a predmetov tak, ako ich určuje vzdelávací program špeciálnej základnej školy pre A - variant a ako boli nastavené aj v IVVP na školský rok 2012/2013, ktorý zákonný zástupca podpísal a riaditeľka dodržala ust. školského zákona. Podľa názoru žalovaného bol jeho postup v danej veci zákonný keď vec posúdil ako sťažnosť, a nie ako

odvolanie podľa § 53 a násl. správneho poriadku a sťažnosť nepostúpil príslušnému orgánu, (štátna školská inšpekcia) na prešetrenie vzhľadom k tomu, že štátna školská inšpekcia prešetrila sťažnosť v rovnakej veci, ktorú podal zákonný zástupca žalobkyne dňa 26.11.2012, o čom bol zákonným zástupcom žalobkyne žalovaný informovaný. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.05.2013, č. k. -54 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G/2013/00062 zo dňa 23.01.2013 v celom rozsahu.

Žalobkyňa sa vyjadril k podanému odvolaniu žalovanej a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedla, že v celom rozsahu súhlasí s právnym záverom Krajského súdu v Trenčíne, že riaditeľka Základnej školy Jána Lipského s materskou školou Trenčianske Stankovce rozhodla ako správny orgán rozhodnutím č. 421/2012 o oslobodení žalobkyne od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častí. Podľa názoru navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne správne dôvodil, že označené ,,oznámenie" riaditeľky základnej školy zo dňa 26.11.2012, č. 421/2012 je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle o štátnej správe a školskej samospráve, pretože autoritatívne určuje rozsah a obsah vzdelávania navrhovateľky. Podľa žalobkyne argument žalovaného, že predmetné ,,oznámenie" iba konkretizuje IVVP nie je správny, nakoľko podľa žalobkyne IVVP je dokument pedagogického charakteru (prijímanie IVVP nie je sformalizované, nejde o rozhodovanie v školskej správe a samospráve podľa zákona, nie je možné proti IVVP podať opravný prostriedok, a pod.), ktorý špecifikuje pedagogický postup v prípade vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. IVVP ako pedagogický dokument nemôže autorizovať rozhodovanie o vylúčení žiaka z časti vzdelávania, nakoľko vylúčenie zo vzdelávania je otázkou práv a povinností konkrétneho žiaka, ide preto o otázku právnu a nie pedagogickú. Z toho dôvodu je podľa žalobkyne potrebné v prípade úpravy rozsahu vzdelávania postupovať tak, ako predpokladá , podľa ktorého riaditeľ školy ako správny orgán rozhoduje o oslobodení žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častí, a preto je správny aj záver Krajského súdu v Trenčíne, s ktorým sa žalobkyňa stotožňuje. Podľa žalobkyne by právny názor žalovanej viedol k tomu, že základná škola by mohla upravovať rozsah vzdelávania dieťaťa svojvoľne, iba na základe IVVP, bez možnosti kontroly zo strany zákonných zástupcov, čo však odporuje zmyslu a účelu právnej úpravy v (školský zákon), ktorý zdôrazňuje participačnú a kontrolnú úlohu zákonných zástupcov dieťaťa, napr. v ustanoveniach , a iných, a preto s ohľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdil a priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 137,97 € .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( , veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk , najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (, ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Súd v intenciách preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Podľa v znení neskorších predpisov riaditeľ základnej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o oslobodení žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častí.

Podľa v znení neskorších predpisov na rozhodovanie podľa okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, okrem pokarhania

riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 15, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 4 až 6 a 9, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b/ a ods. 7, § 16 až 18, § 31, 32 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude zbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:

Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie žalovaného č. G/2013/00062 zo dňa 23.01.2013, ktorým bolo rozhodnuté o rozhodnutí riaditeľky Základnej školy Jána Lipského v Trenčianskych Stankovciach č. 421/2012 zo dňa 26.11.2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že v uvedenom prípade ide o rozhodnutie riaditeľky školy, ktorým sa zasahuje do práv a právom chránených záujmov žiaka, ktorý podlieha rozhodovaciemu postupu podľa a za použitia cit. zákona sa na uvedené konanie vzťahuje Správny poriadok. Preto správne krajský súd uvedenú vec posúdil, pričom správne dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nemá náležitosti správneho rozhodnutia podľa Správneho poriadku, a preto uvedené rozhodnutie /list/ zrušil podľa a

V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho orgánu, aby uvedený nedostatok odstránil (vydanie riadneho rozhodnutia a správny postup podľa §§ 53 až 61 Správneho poriadku), riadnym a zákonným spôsobom rozhodol o predmetnom odvolaní a svoje rozhodnutie odôvodnil.

Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa , v spojení s veta druhá potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ods. l v spojení s veta prvá a ods. l a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon v sume 137,97 €, a to podľa Vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa vo výške 1/13 výpočtového základu, t.j. 130, € za jeden úkon právnej služby - písomné podanie na súd vyjadrenie k odvolaniu ( Vyhl. MS SR č. a náhrada paušálnych výdavkov, t.j. 1 x 7,81 €).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.