Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/1/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD., v právnej veci žalobcu: INFORAMA a.s., Mlynské Nivy 54, Bratislava,

IČO: 35 729 864, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom

Šafárikovo námestie 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. I/221/12752-81088/2010/990395-r zo dňa 24. augusta 2010, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. – 70 zo dňa 20. novembra 2012

v spojení s opravným uznesením č. k. – 90 zo dňa 2. septembra 2013

a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. – 70

zo dňa 20. novembra 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. – 90 zo dňa

2. septembra 2013 proti výroku o trovách konania, jednohlasne, takto

rozhodol:

I.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. – 70 zo dňa 20. novembra 2012 v spojení s opravným uznesením

č. k. – 90 zo dňa 2. septembra 2013 vo výroku vo veci samej p o t v r d z u j e.

II.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. – 70 zo dňa 20. novembra 2012 v spojení s opravným uznesením

2

č. k. – 90 zo dňa 2. septembra 2013 vo výroku o trovách konania z r u š u j e

a v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/221/12752-

81088/2010/990395-r zo dňa 24.08.2010 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové

subjekty č. /Kotv zo dňa 10.05.2010 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozsudku len ,,“), keď dospel k záveru, že pohľadávky daňového úradu na DPH

za obdobie júl 2009 a august 2009 (od 01.08.2009 do 20.08.2009) vznikli pred začatím

reštrukturalizačného konania a nebolo ich možné započítať s pohľadávkami žalobcu voči

daňovému úradu. Záväzky, ktoré dlžníkovi – žalobcovi vznikli pred začatím

reštrukturalizačného konania bol povinný plniť až na základe schváleného

reštrukturalizačného plánu, v rozsahu a spôsobom v pláne uvedeným a záväzky, ktoré vznikli

po začatí reštrukturalizačného konania sa platia v plnej výške ako prednostné pohľadávky.

Žalobca daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2009 a zdaňovacie obdobie

od 01.08.2009 do 20.08.2009 neuhradil nakoľko sa jednalo o také pohľadávky, ktoré

si správca dane môže uplatniť prihláškou a ktoré podliehajú reštrukturalizácii. Nejednalo

sa o vymáhateľný daňový preplatok, ale o daňovú pohľadávku, ktorú správca dane mohol

a mal uplatniť prihláškou v zmysle zákona o správe daní a o konkurze a reštrukturalizácii.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich

náhradu vo výške 578,21 €.

Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc

sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne a neprizná žalobcovi náhradu trov

konania.

Uviedol, že reštrukturalizačné konanie začalo dňa 21.08.2009, dňa 09.09.2009 bola

povolená reštrukturalizácia. Daňová pohľadávka v sume 44 350,80 € za zdaňovacie obdobie

júl 2009 vznikla a stala sa splatnou po začatí reštrukturalizačného konania, teda nejdená

sa o pohľadávku, ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii prihláškou, čiže jej započítanie § 114

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „ZKR“). Daňový úrad pre

vybrané daňové subjekty postupoval správne, pokiaľ nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie

3

daňového preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2010 vo výške 122,45 €,

ale uvedený preplatok použil v súlade s o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o správe daní a poplatkov“) na úhradu časti

nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 splatného dňa 25.08.2009.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 11.02.2013 vyjadril žalobca tak,

že napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov

odvolacieho konania.

Uviedol, že žalovaný si odporuje, pokiaľ tvrdí, že do reštrukturalizácie prihlasuje

iba pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania uznesenia o začatí reštrukturalizačného

konania, bez ohľadu na ich splatnosť a vzápätí odvodzuje prednosť svojej pohľadávky

od momentu jej splatnosti, ktorá nastala až po začatí reštrukturalizačného konania.

Pohľadávka žalovaného vznikla za obdobie júl 2009, pričom sa stala splatnou až 25.08.2009.

Reštrukturalizačné konanie začalo 21.08.2009, dňa 09.09.2009 bola povolaná

reštrukturalizácia, z čoho vyplýva, že daňová pohľadávka vznikla pred začatím

reštrukturalizačného konania, a teda žalovaný mal povinnosť túto si prihlásiť

do reštrukturalizácie.

Pokiaľ žalovaný odkazoval na daňové exekučné konanie, ktoré bolo zastavené

nakoľko šlo o pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, avšak účinky

začatia reštrukturalizačného konania sa nemajú vzťahovať na započítanie pohľadávky, ide

zo strany žalovaného o nesprávny a účelový výklad zákona. Žalobca zdôraznil, že nie je

relevantné, kedy sa stala pohľadávka splatnou, ale kedy vznikla, t.j. pred začatím

reštrukturalizačného konania, čo bolo nesporne preukázané.

Žalobca taktiež podal proti predmetnému rozsudku v spojení s uznesením, ktorým bol

opravený výrok rozsudku v časti trov konania č. k. – 90 zo dňa 02.09.2013,

odvolanie, a to v časti týkajúcej sa trov konania.

Uviedol, že vo výroku rozsudku bola náhrada trov konania priznaná riadne,

nedopatrením došlo k nesprávnemu výpočtu na poslednej strane rozsudku. Pokiaľ by chcel

súd prvého stupňa priznať trovy konania v nižšej sume, ako si žalobca vyčíslením uplatnil,

svoje rozhodnutie o znížení by musel riadne zdôvodniť. Nebol daný a preukázaný dôvod

na zníženie náhrady trov konania tak, ako to bolo vykonané v opravnom uznesení. Považoval

rozhodnutie súdu v tejto časti za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.01.2015 ( a ).

Predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/221/12752-

81088/2010/990395-r zo dňa 24.08.2010, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre

vybrané daňové subjekty č. /Kotv zo dňa 10.05.2010, ktorým správca dane

podľa § 63 ods. 4 zák. o správe daní a poplatkov nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie

preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 122,45 €, keď použil uvedený

preplatok na úhradu časti nedoplatku evidovanom na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009.

Správca dane mal za to, že daňová pohľadávka v sume 44 350,80 € za zdaňovacie obdobie

júl 2009 vznikla a stala sa splatnou po začatí reštrukturalizačného konania u žalobcu, a preto

sa neuplatňuje prihláškou v reštrukturalizácii a je rovnako možné jej započítanie.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa ako aj

s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti len uvádza:

Podľa § 56 ods. 1 zák. o správe daní a poplatkov, daňová povinnosť vzniká

okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo

osobitných predpisov.

5

Podľa § 95 ods. 1 vety prvej zák. o správe daní a poplatkov, na účely konkurzu

a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej

daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.

Podľa 95a ods. 7 zák. o správe daní a poplatkov, povolením reštrukturalizácie zanikajú

daňové pohľadávky alebo ich časti, ktoré daňový subjekt na základe schváleného

reštrukturalizačného plánu nemusí plniť. Zanikajú aj všetky daňové pohľadávky vzniknuté

pred povolením reštrukturalizácie alebo ich časti, ktoré nemožno v reštrukturalizácii

uspokojiť. Zanikajú aj sankcie alebo tie časti, ktoré neboli na účely reštrukturalizačného

konania považované za daňové pohľadávky podľa § 95 ods. 1, ak sa tieto sankcie vzťahujú

na daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie. Tieto daňové

pohľadávky a sankcie alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne

vyrubiť.

Podľa o DPH (v znení účinnom do 31.12.2009)

predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá

koná v postavení zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len ,,dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu

Európskych spoločenstiev (ďalej len ,,členský štát“),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

Pokiaľ žalovaný ako aj správca dane mali za to, že daňová pohľadávka na DPH

za zdaňovacie obdobie júl 2009 vznikla po začatí reštrukturalizačného konania, takýto záver

je v rozpore s právnou úpravou na vec sa vzťahujúcou, a rovnako nie je zrejmé, na základe

akých dôvodov k nemu dospeli.

Zák. o DPH v § 19, § 20 upravuje vznik daňovej povinnosti pri jednotlivých

zdaniteľných obchodoch, ktoré sú predmetom dane. Daňová pohľadávka na DPH

za zdaňovacie obdobie júl 2009 vznikla uskutočnením zdaniteľných obchodov v priebehu

tohto zdaňovacieho obdobia, a teda nepochybne pred začatím reštrukturalizačného konania

6

21.08.2009. V zmysle § 95a ods. 7 zák. o správe daní a poplatkov, nakoľko túto pohľadávku

nemusel daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu plniť, zanikla.

Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti výroku o trovách konania, považoval najvyšší

súd napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením za nepreskúmateľný. Krajský súd

neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré pristúpil ku kráteniu žalobcom uplatnených trov

a nepriznal ich náhradu v uplatnenej výške. Z tohto dôvodu najvyšší súd napadnutý rozsudok

v spojení s opravným uznesením v tejto časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu

na rozhodnutie o trovách konania, ktoré rozhodnutie bude potrebné odôvodniť vo vzťahu

k nepriznaniu náhrady trov konania v plnej výške.

Nakoľko otázka trov ešte bude predmetom rozhodovania v samostatnom uznesení,

najvyšší súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval a v podľa

per analogiam krajský súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Najvyšší súd s ohľadom na hospodárnosť konania rozhodol o odvolaní žalobcu proti

výroku o trovách konania, ktoré má povahu uznesenia, spolu s rozhodnutím o odvolaní

podanom žalovaným vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2015

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská