Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/17/2014

Najvyšší súd 1 Tdo V - 17/2014

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu, JUDr. Martina Piovartsyho,

JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Petra Szaba na verejnom zasadnutí konanom

2. februára 2015 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenej I. G., pre pokračovací trestný čin

nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa

, Tr. v znení neskorších predpisov - osobitne

zákona č. 248/94 Z.z. (ďalej len „Tr. zák.“), o dovolaní generálneho prokurátora proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2014, sp. zn. ,

podľa , a takto

rozhodol:

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2014, sp. zn.

, vo výroku o treste z dôvodu uvedeného v

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach , č. v znení

neskorších predpisov, § 40 ods. 3, písm. b/, § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.

v p r ch obvinenej I. G.

2

Tento rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o treste.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok rozsudku obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 7. mája 2007, sp. zn. , bola

obvinená I. G. uznaná vinnou zo spáchania pokračovacieho trestného činu nedovolenej

výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 187 ods. 1,

ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako kuriérka na základe poverenia organizátora menom X. P. heroín, obstarávaný

hlavným organizátorom obchodu s drogami D. S. do Slovenskej republiky z Turecka cez

územie Českej republiky s pomocou ďalších členov organizovanej skupiny, dovážala bez

povolenia osobným motorovým vozidlom značky Volkswagen Golf, čiernej farby, s EVČ: X.

do Mníchova v Spolkovej republike Nemecko cez územie Rakúska z Bratislavy najmenej

štyrom osobám albánskej národnosti k ďalšiemu predaju, tým spôsobom, že

1/ 30. septembra 1998 s M. P. vycestovala do oblasti Mníchova, kde odovzdala okolo

5 kg heroínu pre bratov B. a A. U., a ešte v ten deň sa vrátila naspäť do Bratislavy,

2/ 1. októbra 1998 s M. P. vycestovala do oblasti Mníchova, kde odovzdala minimálne

3 kg heroínu pre bratov B. a A. U., a ešte v ten deň sa vrátila naspäť do Bratislavy,

3/ 4. novembra 1998 s M. P. vycestovala do Mníchova, kde odovzdala najmenej

2,5 kg heroínu pre bratov B. a A. U., a ešte v ten deň sa vrátila naspäť do Bratislavy,

4/ 20. novembra 1998 s M. P. vycestovala do Mníchova, kde v priestoroch podzemnej

garáže na F. odovzdala minimálne 2,5 kg heroínu pre bratov U. prostredníctvom partnerov

X. P., F. B. a B. G., a po prenocovaní v hoteli M. sa vrátila naspäť do Bratislavy,

3 1 Tdo V 17/2014

5/ 23. decembra 1998 vycestovala s M. P. do Mníchova, kde v priestoroch hotela C.

odovzdala minimálne 2,5 kg heroínu F. B. a B. G., a ešte v ten deň sa vrátila naspäť do

Bratislavy,

6/ 27. decembra 1998 s M. P. vycestovala do Mníchova, kde pred hotelom M.

odovzdala minimálne 2,5 kg heroínu F. B. a B. G., a po prenocovaní v hoteli G. a

jednodňovom zdržaní sa v Nemecku sa následne vrátila naspäť do Bratislavy,

7/ 6. januára 1999 s M. P. vycestovala do Mníchova, kde odovzdala minimálne 2,5 kg

heroínu F. B., a po prenocovaní v hoteli B. sa vrátila naspäť do Bratislavy,

8/ 13. januára 1999 s M. P. vycestovala do Mníchova, kde na hotelovom parkovisku

pri R. odovzdala minimálne 2,5 kg heroínu F. B., a po prenocovaní v hoteli W. G. sa vrátila

naspäť do Bratislavy,

9/ 21. januára 1999 s M. P. vycestovala do Mníchova, kde na hotelovom parkovisku

v okolí V. odovzdala minimálne 2,5 kg heroínu F. B., a po prenocovaní v hoteli W. G. sa

vrátila naspäť do Bratislavy,

pričom podľa znaleckého posudku Bavorského kriminálneho úradu z 3. marca 1999

bola znaleckým skúmaním zistená u svetlohnedého prášku zaisteného v byte F. B.

8. decembra 1998, ktorý pochádzal z dodávok obvinenej predchádzajúcich tomuto dňu,

najvyššia hodnota 59,4% hydrochloridu heroínu, a podľa Zbierky

zákonov o omamných látkach psychotropných látkach a prípravkoch patrí heroín

do I. skupiny omamných látok.

Za tento trestný čin uložil Krajský súd v Bratislave obvinenej podľa § 187 ods. 3

Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého bola podľa § 39a

ods. 3 Tr. zák. zaradená na výkon trestu odňatia slobody do II. (druhej) nápravnovýchovnej

skupiny.

Rozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť 26. februára 2014, kedy

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na základe odvolania obvinenej I. G.

4 1 Tdo V 17/2014

rozsudkom sp. zn. , podľa ,

č. v znení neskorších predpisov napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a

podľa č. v znení neskorších predpisov bola obvinená I. G.

uznaná za vinnú zo spáchania pokračovacieho trestného činu nedovolenej výroby a držania

omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 187 ods. 1, ods. 3

písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ 20. novembra 1998 s M. P. vycestovala do Mníchova, kde v priestoroch podzemnej

garáže na F. odovzdala minimálne 2,5 kg heroínu pre bratov U. prostredníctvom partnerov

X. P., F. B. a B. G., a po prenocovaní v hoteli M. sa vrátila späť do Bratislavy-,

2/ 23. decembra 1998 vycestovala s M. P. do Mníchova, kde v priestoroch hotela C.

odovzdala minimálne 2,5 kg heroínu F. B. a B. G., a ešte v ten deň sa vrátila naspäť do

Bratislavy,

3/ 27. decembra 1998 s M. P. vycestovala do Mníchova, kde pred hotelom M.

odovzdala minimálne 2,5 kg heroínu F. B. a B. G., a po prenocovaní v hoteli G. a

jednodňovom zdržaní sa v Nemecku sa následne vrátila naspäť do Bratislavy,

4/ 13. januára 1999 s M. P. vycestovala do Mníchova, kde na hotelovom parkovisku

pri R. odovzdala minimálne 2,5 kg heroínu F. B., a po prenocovaní v hoteli W. G. sa vrátila

naspäť do Bratislavy,

5/ 21. januára 1999 s M. P. vycestovala do Mníchova, kde na hotelovom parkovisku

v okolí V. odovzdala minimálne 2,5 kg heroínu F. B., a po prenocovaní v hoteli W. G. sa

vrátila naspäť do Bratislava,

pričom podľa znaleckého posudku Bavorského kriminálneho úradu z 3. marca 1999

bola znaleckým skúmaním zistená u svetlohnedého prášku zaisteného v byte F. B.

8. decembra 1998, ktorý pochádzal z dodávok obvinenej predchádzajúcich tomuto dňu,

najvyššia hodnota 59,4% hydrochloridu heroínu, a podľa Zbierky

zákonov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch patrí heroín do

I. skupiny omamných látok.

5 1 Tdo V 17/2014

Za tento trestný čin uložil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

obvinenej podľa § 187 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo

výmere 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odložil so skúšobnou dobou na 2 (dva) roky.

Odpis napadnutého rozsudku bol prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) doručený

5. júna 2014, rovnako tak aj obvinenej I. G. a jej obhajcovi (č.l. 1804).

Krajský súd v Bratislave predložil 29. októbra 2014 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal generálny prokurátor na Krajskom súde v Bratislave

11. júla 2014 proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2014,

sp. zn. v neprospech obvinenej dovolanie, opierajúce sa o dovolací dôvod podľa

, t. j. že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej

sadzby.

V písomnom odôvodnení generálny prokurátor argumentoval tým, že napadnutým

rozsudkom bol porušený zákon v prospech obvinenej I. G. v ustanovení § 40 Tr. zák.

upravujúcom možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu. Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací pri uznaní viny zo spáchania pokračovacieho trestného činu formou

organizovanej skupiny podľa § 187 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. odsúdil obvinenú I. G.

s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na dva roky, ktorého výkon podľa

§ 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil so skúšobnou dobou na dva

roky.

Za trestný čin spáchaný nedovoleným dovozom omamnej látky v rámci organizovanej

skupiny, a to pokračovacím konaním dokončeným 21. januára 1999, sa pri právnej

kvalifikácii takého skutku podľa § 187 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom

do 31. augusta 1999 ukladá trest odňatia slobody vo výmere od osem do pätnásť rokov. Podľa

§ 40 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 31. augusta 1999 pri znížení trestu odňatia

slobody podľa odseku 1 alebo 2 nemožno uložiť trest pod tri roky, ak je dolná hranica trestnej

sadzby odňatia slobody aspoň osem rokov. Generálny prokurátor v tomto smere v podanom

dovolaní porovnal právnu úpravu predmetnej právnej kvalifikácie , pričom

6

zhrnul, že neskorší zákon s nasledujúcimi zmenami uvedeného ustanovenia pre obvinenú I. G.

nie je priaznivejší. Vzhľadom na uvedené považoval napadnutý rozsudok za nezákonný.

V danej trestnej veci generálny prokurátor poukázal aj na ďalšie okolnosti svedčiace

v nezákonný a nesprávny postup odvolacieho súdu, a to najmä na odvolacím súdom

konštatované neprimerané prieťahy zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

V predmetnej trestnej veci išlo o prevzatie trestného konania z Nemecka, kde bol vydaný

zatykač pre pokračovací skutok na obvinenú I. G. 23. marca 2000, a o prevzatí trestnej veci na

základe žiadosti Štátneho zastupiteľstva M. I zo 4. novembra 2003, o ktorom rozhodla

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podľa

č. v znení neskorších predpisov 19. decembra 2003 a už 30. júla 2004 bola

na menovanú po vykonaní prípravného konania podaná obžaloba, z ktorej uvedené

skutočnosti aj vyplývajú. Krajský súd v Bratislave vykonal dokazovanie v období marec 2005

až január 2006 a február 2007 – máj 2007 z dôvodu zmeny v senáte, pričom rozhodol

vynesením odsudzujúceho rozsudku 7. mája 2007. Od júna 2007 bola trestná vec z dôvodu

rozhodovania o odvolaní obvinenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý

niekoľkokrát zrušil termíny verejného zasadnutia z dôvodu práceneschopnosti obvinenej

(zhoršenie dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu s dobou akútnej liečby). Generálny

prokurátor upozornil najmä v tejto súvislosti na tú skutočnosť, že neprimeranosť dĺžky

trestného konania od spáchania skutku zapríčinila svojimi subjektívnymi prekážkami najmä

obvinená, ktorá sa nezúčastňovala verejných zasadnutí pred najvyšším súdom a k určeným

termínom predkladala svoje ospravedlnenia z dôvodu svojej pracovnej neschopnosti pre rôzne

ochorenia s prezentovaním záujmu zúčastniť sa zasadnutia, pričom až na záverečný termín

verejného zasadnutia vykonávaným pod novým vedením senátu súhlasila so zasadnutím

bez jej prítomnosti. S poukazom na tieto skutočnosti, teda že dlhé trvanie trestného konania

nespôsobil prokurátor ani vyšetrovateľ, ani podľa rozhodnutia súdu žiadne iné okolnosti

prípadu, ani osobné pomery obvinenej, ktorá pri trestnom stíhaní nespolupracovala a svoju

trestnú činnosť nepriznávala, je preto použitie zákonného ustanovenia § 40 Tr. zák.

o mimoriadnom znížení trestu zo strany najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu,

pri nerešpektovaní zákonného ustanovenia podľa § 40 ods. 3 Tr. zák. zjavne neprimerané.

V tomto smere zhrnul, že obvinená svojim zapríčinením z dôvodu vyhýbania sa verejných

zasadnutí a nedostatočným konaním najvyššieho súdu v odvolacom konaní, ako aj porušením

zákonného limitu pre ukladanie trestu pod dolnú hranicu, dosiahla neprimerane mierny trest.

7 1 Tdo V 17/2014

Generálny prokurátor v podanom dovolaní namietal aj to, že najvyšší súd vypustil

štyri čiastkové útoky pokračovacej trestnej činnosti neopodstatnene a neodôvodnene. Ďalej

upozornil na to, najvyšší súd v odvolacom konaní nedodržal štandardné procedurálne pravidlá

pri oboznamovaní so zadováženými a predkladanými dokladmi, keď procesné strany neboli

oboznámené so znaleckým posudkom z 25. mája 2012 (týkal sa zdravotného stavu obvinenej

a jej spôsobilosti zúčastniť sa odvolacieho konania) a prehlásením od osoby menom X. P.,

pričom odvolací súd ani nerozhodol o návrhu obhajcu na doplnenie dokazovania týmto

prehlásením, rovnako tak aj pri zapisovaní účastníkov verejného zasadnutia

26. februára 2014, ako aj pri doručovaní vyhotovenia vyhláseného rozsudku, ktoré bližšie

rozobral v podanom dovolaní.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd podľa

vyslovil, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2014, sp. zn.

, vo výroku o treste bol porušený zákon v ustanovení § 40 ods. 3 Tr. zák.

a podľa uvedenú časť rozsudku ako aj všetky na ňu nadväzujúce

rozhodnutia zrušil a podľa , prikázal najvyššiemu súdu, aby vec

v inom zložení senátu v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obvinená I. G. sa vyjadrila 4. septembra 2014 prostredníctvom svojho obhajcu

JUDr. M. R. tak, že predmetné dovolanie podané generálnym prokurátorom v jej neprospech

považuje za nedôvodné. Odvolací súd využitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia

slobody riadne zdôvodnil, a to dĺžkou konania vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax

Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky umožňujúcu v obdobných prípadoch mimoriadne znížiť trest odňatia

slobody aj pod takto zákonom stanovenú minimálnu trestnú sadzbu. Uplynutie doby viac ako

osem rokov od vznesenia obvinenia, je potrebné považovať za extrémnu skutočnosť

s ohľadom práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Námietky generálneho prokurátora uvedené v predmetnom

dovolaní o nedôvodnosti aplikácie § 40 Tr. zák., o zavinení neprimeranej dĺžky konania len

obvinenou G. (v tomto smere poukazuje na znalecký posudok týkajúci sa zdravotného stavu

obvinenej, ktorý hovorí o objektívne zlom zdravotnom stave), rovnako tak aj námietku

týkajúcu sa vypustenia viacerých skutkov, považuje za nedôvodné a nesprávne.

8 1 Tdo V 17/2014

Vzhľadom na uvedené obvinená I. G. navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie

podľa § 382 písm. c/ Tr. ako nedôvodné zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci zistil, že dovolanie podané

generálnym prokurátorom spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, bolo podané

oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a je dôvodné. Oprávnenosť generálneho

prokurátora podať dovolanie v predmetnej veci je založená na ustanovení , veta

posledná.

Predseda senátu preto podľa nariadil verejné zasadnutie, v rámci

ktorého bolo zistené, že dovolací dôvod podľa je preukázaný.

Preto najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

vo vzťahu k výroku o treste upravuje dva dovolacie dôvody uvedené

v § 371 ods. 1 písm. h/;

- ak bol uložený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby,

- ak bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Tento dovolací dôvod sa týka iba tých druhov trestov, ktoré majú v

odstupňovanú trestnú sadzbu. Trest je potom uložený mimo sadzbu tak pri nedôvodnom

prekročení hornej hranice príslušnej trestnej sadzby ako aj nezákonným prelomením jej dolnej

hranice, pokiaľ je dolná hranica v zákone určená. Pod tento dôvod dovolania spadá

aj nesprávna aplikácia ustanovenia § 40 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Kým

námietka nepoužitia (použitia) ustanovenia § 40 Tr. zák. nezakladá žiaden z dôvodov

dovolania podľa , nesprávne použitie ustanovenia Tr. zák. a výmera

trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby pri nerešpektovaní zákonných

limitov možného zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby obsahovo napĺňa dôvod

dovolania podľa Názor obvinenej, že uloženie trestu odňatia

slobody bez zreteľa na spomenuté zákonné limity je súladné s rozhodovacou praxou

Európskeho súdu pre ľudské práva. Ústavného súdu Slovenskej republiky a všeobecných

súdov, je nesprávny.

9 1 Tdo V 17/2014

Súdna prax je totiž ustálená tak, že možnou kompenzáciou neprimeranej dĺžky

konania, nezavinenej obvineným je uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej

sadzby, ovšem pri rešpektovaní zákonných hraníc tohto zníženia.

Opačný postup by totiž znamenal svojvoľné vytváranie trestných sadzieb priamo

súdom, čo nie je v slovenskom trestnom práve prípustné. Ešte treba dodať, že obvinená I. G.

na podporu postupu odvolacieho senátu najvyššieho súdu nesprávne argumentuje aj

možnosťou zastavenia trestného stíhania. To síce štrasburská judikatúra uvádza ako možný

spôsob kompenzácie, ovšem za podmienky, že možnosť zastavenia trestného stíhania pre

neprimeranú dĺžku konania upravuje vnútroštátne zákonodarstvo, čo ale nie je prípad právne

úpravy v Slovenskej republike.

Podľa § 187 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa páchateľ potrestá odňatím slobody

na osem až pätnásť rokov, ak spácha trestný čin nedovolenej výroby a držania omamných

a psychotropných látok, jedov a prekurzorov ako člen organizovanej skupiny, tak ako

obvinená I. G..

Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom

na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto

zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom

kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby

ustanovenej týmto zákonom. Podľa § 40 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (v znení účinnom do 31.

augusta 1999) pri znížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 (alebo 2) nemožno uložiť

trest pod tri roky, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň osem

rokov.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd postupoval v rozpore so zákonom, keď

obvinenej I. G. uložil podľa § 187 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia

slobody na dva roky, ktorého výkon podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1

Tr. zák. podmienečne odložil so skúšobnou dobou na dva roky. Za tohto stavu je dovolanie

podané generálnym prokurátorom dôvodné, keďže trest bol uložený mimo zákonom

stanovenej trestnej sadzby, resp. v posudzovanom prípade pod ustanovenú sadzbu v dôsledku

moderačného ustanovenia upravenej, zníženej trestnej sadzby, pod ktorú trest odňatia slobody

ani s použitím § 40 Tr. zák. nesmie uložiť.

10 1 Tdo V 17/2014

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel konštatovať, že podané dovolanie

je dôvodné, pokiaľ ide o predmetnú námietku generálneho prokurátora vzťahujúcu

sa na dovolací dôvod podľa V zmysle uvedeného preto bude

nevyhnutné, aby sa odvolací súd v naznačených súvislostiach, bližšie špecifikovaných

v odôvodnení rozhodnutia, vysporiadal s vytýkaným pochybením.

Dovolací súd pritom zvýrazňuje, že aplikácia ustanovenia § 40 vylúčená nie je, a to

z dôvodu aj dovolateľom správne vyčítanej nedostatočnej činnosti odvolacieho súdu, pokiaľ

ide o prešetrenie možnosti účasti obvinenej na verejných zasadnutiach odvolacieho súdu,

ktorého činnosť v tomto smere nebola bezprieťahová a dostatočná. V tejto spojitosti treba

poukázať najmä na to, že vec napadla na Najvyšší súd Slovenskej republiky 14. júna 2007,

prvý termín verejného zasadnutia bol určený až na 25. marca 2009 (takmer po dvoch rokoch),

pričom znalec na posúdenie skutočnej spôsobilosti účasti obvinenej na verejnom zasadnutí

bol ustanovený až v septembri 2011, t. j. po viac ako štyroch rokoch od nápadu veci. Najvyšší

súd Slovenskej republiky opakovane odročoval verejné zasadnutia napriek tomu, že nebolo

preukázané, či zdravotný stav obvinenej bráni jej účasti na verejných zasadnutiach. Odvolací

súd žiadal o takéto vyjadrenie MUDr. H. až 18. novembra 2010 (po viac ako troch rokoch od

predloženia veci), následne 22. decembra 2010, pričom v predmetných lekárskych správach

sa k možnosti účasti obvinenej na verejnom zasadnutí vzhľadom na jej zdravotný stav vôbec

nevyjadril.

V tejto spojitosti je však potrebné zvýrazniť aj ostatnú judikatúru k aplikácii

moderačného ustanovenia (v súčasnosti § 39 Tr. zák.) uverejnenú pod č. 51 v Zbierke

stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2014. Z tam uvedenej právnej vety

a obsahu odôvodnenia rozhodnutia s použitím argumentácie a contrario možno vyvodiť,

že ak sa použitie zmierňovacieho ustanovenia opiera o skutočnosti, ktoré odôvodňujú tento

zákonný postup, námietka voči použitiu moderačného ustanovenia nezakladá žiadny dovolací

dôvod, rovnako ako námietka jeho nepoužitia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil

vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.

11 1 Tdo V 17/2014

Ostatné námietky generálneho prokurátora obsiahnuté v dovolaní nie je možné vecne

subsumovať pod žiaden z dovolacích dôvodov podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 2. februára 2015

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová