Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/2/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka

na neverejnom zasadnutí konanom 9. februára 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného

J. Z. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a iné, o návrhu obvineného na odňatie

a prikázanie veci podľa takto

rozhodol:

Trestná vec obvineného J. Z. vedená Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.

, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. , konanie

o odvolaní obžalovaného J. Z. proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 22. septembra 2014,

sp. zn. .

Obžalovaný Z. v písomnom podaní (č.l. 1199) ako aj ústne počas verejného zasadnutia

odvolacieho senátu predniesol námietku zaujatosti nielen voči konajúcemu senátu

ale i voči všetkým ostatným sudcom Krajského súdu v Prešove, pritom obžalovaný navrhol

vec odňať i z pôsobnosti Krajského súdu v Prešove.

Pokiaľ ide o navrhované odňatie veci, uviedol, že má pochybnosti o objektívnom

rozhodovaní sudcov krajského súdu, ide tu o akt pomsty zo strany sudcu JUDr. Rotha,

s ktorým vedie občiansko-právny spor. Aj sudkyňa okresného súdu je voči nemu zaujatá,

pričom sudcovia krajského súdu urobia čo ona a prokurátorka okresnej prokuratúry budú

chcieť. Sudcovia krajského súdu voči nemu zaujali nepriateľský postoj už tým,

že ho neprepustili z väzby.

2

Dňa 3. februára 2015 predložil Krajský súd v Prešove príslušný spisový materiál

spolu s písomnými vyjadreniami sudcov Krajského súdu v Prešove k ich možnej zaujatosti

v trestnej veci obžalovaného - tunajšiemu súdu na rozhodnutie v zmysle

Z obsahu vyjadrení sudcov Krajského súdu v Prešove pritom vyplýva (č.l. 1207-1211),

že tí obvineného J. Z. nepoznajú (s výnimkou JUDr. Evy Rešatkovej, ktorá rozhodovala

v jeho iných trestných veciach), nemajú žiadny vzťah k predmetu konania a vo veci sa necítia

byť zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským

súdom preskúmal vyššie spomenuté návrhy obvineného a zistil, že v danom prípade

nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie veci Krajskému súdu v Prešove.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,

čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne

uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia

celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom

toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi

sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak

zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.

Jedným z dôvodov na postup podľa je pritom aj zaujatosť všetkých

sudcov príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

3

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 ,

podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví

zákon“.

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom

alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V zmysle ustálenej súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť

najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,

ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.

Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným

v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

4

alebo nepriateľskom.

Pokiaľ ide o posudzovaný prípad, obžalovaný Z. neuviedol v podstate

ani voči jednému sudcovi Krajského súdu v Prešove žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré

by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia - boli spôsobilé vzbudiť

podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci,

a v dôsledku ktorých by teda bolo možné uvažovať o ich zaujatosti. Jeho tvrdenia sú len

subjektívne domnienky, účelové tvrdenia smerujúce skôr k prieťahom v konaní. Navyše

z písomných vyjadrení samotných sudcov vyplýva, že títo sa necítia byť v predmetnej veci

zaujatí.

Čo sa pritom týka námietky zaujatosti vznesenej voči konajúcemu senátu odvolacieho

súdu, tak o tejto v zmysle rozhodol namietaný senát krajského súdu,

pričom uvedené uznesenie z dôvodu podanej sťažnosti zo strany obžalovaného zatiaľ

nenadobudlo právoplatnosť.

A napokon vo vzťahu k námietkam smerujúcim k procesnému postupu súdu v danej

veci (napr. rozhodovanie o väzbe) treba uviesť, že tieto nemajú v súvislosti s daným

rozhodovaním žiadnu relevanciu (viď k tomu ust. ).

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 9. februára 2015

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová