Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/21/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 9. februára 2015 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného I. J. pre pokračovací

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci takto

rozhodol:

Podľa trestná vec vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne vykonáva pod sp. zn. , v trestnej veci

obžalovaného I. J. pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., konanie

o sťažnosti poškodenej (presnejšie zákonnej zástupkyne maloletého poškodeného) L. Š.

proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín z 25. septembra 2014, sp. zn. , ktorým

bol podľa do konania pribratý za účelom vypracovania znaleckého

posudku znalecký ústav z odboru psychológia, zdravotníctvo a farmácia - Ú., so sídlom v N..

Vec bola prvostupňovým súdom Krajskému súdu v Trenčíne predložená na rozhodnutie

20. novembra 2014.

V písomnom vyjadrení z 18. novembra 2014 (č. l. 436 - 438 spisu) obžalovaný I. J.

o.i. uviedol, že nesúhlasí s tým, aby v jeho trestnej veci rozhodoval v akomkoľvek štádiu

konania Krajský súd v Trenčíne, pretože ho považuje za zaujatý.

Pri odôvodnení tejto svojej námietky zaujatosti sa potom v prvom rade odvolal

na svoje predchádzajúce písomné podanie z 9. júna 2014 (č. l. 343 - 344 spisu),

kde upozorňoval na to, že pani Š. v čase ich spoločnej známosti pracovala na Vyššej

2

vojenskej prokuratúre v Trenčíne, ktorá sídlila v rovnakej budove ako Krajský súd

v Trenčíne. Ako sa mu sama chválila, často vraj prichádzala do kontaktu s rôznymi ľuďmi,

napr. veľmi často spomínala nejakého Ferka Kováča, vášnivého poľovníka, s ktorým

má dobré vzťahy. Až keď si prečítal posledný list pani Š. mu došlo, že ide o sudcu

JUDr. Františka Kováča, ktorý rozhodoval o odvolaní. Už mu je teda jasné, prečo to tak

dopadlo. Taktiež zistil, že sestra pani Š. - Bc. M. F. stále pracuje na Krajskom súde

v Trenčíne a už má byť údajne sekretárkou predsedníčky uvedeného súdu.

Ďalej túto svoju námietku odôvodnil tiež tým, že Krajský súd v Trenčíne svojím

uznesením z 23. septembra 2013, sp. zn. (týmto rozhodnutím krajský súd zrušil

prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie,

pozn.), pošliapal všetky jeho a Dohovorom o ochrane ľudských

práv a základných slobôd garantované práva, najmä právo na riadny, zákonný a spravodlivý

súdny proces a právo byť považovaný za nevinného, pokiaľ jeho vina nie je vyslovená

právoplatným rozsudkom. Menovaný súd je už vopred, ešte pred vykonaním relevantného

dokazovania presvedčený o jeho vine, čím jednoznačne preukázal svoju zaujatosť v danej

trestnej veci.

Na základe vyššie uvedeného preto obžalovaný nemá dôveru ku Krajskému súdu

v Trenčíne, tento považuje za predpojatý a žiada o vylúčenie všetkých jeho sudcov

z prejednania a rozhodovania jeho trestnej veci a zároveň o odňatie a prikázanie jeho veci

inému krajskému súdu, ktorý bude oprávnený rozhodovať o prípadných podaných opravných

prostriedkoch a o týchto rozhodne ústavne konformným spôsobom.

Dňa 22. decembra 2014 bol predložený príslušný spisový materiál, aj spolu

s písomnými vyjadreniami sudcov dotknutého krajského súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti

(č. l. 441 - 444 spisu), Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.

Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej

republiky preskúmal podaný návrh v zmysle (tzv. generálna námietka

zaujatosti - vznesená proti všetkým sudcom toho ktorého súdu sa vlastne považuje za návrh

na delegáciu) ako aj predložený spisový materiál a dospel k takému záveru, že v danom

prípade nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Trenčíne

a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

3

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,

čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne

uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia

celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom

toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi

sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak

zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.

Jedným z dôvodov na postup podľa môže byť tiež zaujatosť

všetkých sudcov príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 ,

podľa ktorého: „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví

zákon“.

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

4

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom

alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä

skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,

ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.

Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám

uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

alebo nepriateľskom.

Pokiaľ ide o posudzovaný návrh, tak tu obžalovaný I. J. neuviedol podľa názoru

najvyššieho súdu žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie

citované zákonné ustanovenia - boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného,

neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania danej veci. Významné sú v tomto ohľade

i priložené písomné vyjadrenia jednotlivých sudcov Krajského súdu v Trenčíne, z ktorých

obsahu vyplýva, že títo sa necítia byť v predmetnej veci zaujatí, strany konania nepoznajú

a nemajú k nim a ani k veci žiaden vzťah.

Čo sa týka potom vyjadrenia predsedníčky dotknutého krajského súdu JUDr. Aleny

Radičovej, tak táto sa rovnako podľa vlastných slov necíti byť vo veci zaujatá,

nakoľko obžalovaného ani poškodenú osobu nepozná, no považovala zároveň za potrebné

uviesť, že poškodená sa v uvedenej dobe uchádza o miesto v dočasnej štátnej službe

na krajskom súde (zastupovanie pokladníčky na rodičovskej dovolenke) a pravdepodobne

s ňou bude uzatvorená pracovná zmluva na dobu určitú – zastupovanie počas rodičovskej

dovolenky.

Osobitne s poukazom na tvrdenia obžalovaného sa treba pozastaviť i pri vyjadrení

JUDr. Františka Kováča, ktorý uviedol: „Vo veci nie som zaujatý. O pani Š. ani neviem,

že by pracovala na Vyššej vojenskej prokuratúre a ani sa s ňou osobne nepoznám. Okrem

toho vôbec nie som poľovník, takže ide o nejaký výmysel.“ Menovaný sudca navyše nie je ani

členom príslušného senátu 2T, ktorý má rozhodovať o podanej sťažnosti.

A napokon v súvislosti s výhradami obžalovaného, ktoré sa dotýkajú predchádzajúcej

rozhodovacej činnosti krajského súdu, je nevyhnutné upozorniť na ust. ,

v zmysle ktorého sa o námietke, ktorej dôvodom je len procesný postup súdu, nekoná. Takáto

námietka je teda v rámci daného rozhodovania irelevantná (nemôže byť dôvodom

na vyslovenie zaujatosti toho - ktorého sudcu, ani dôvodom na odňatie veci príslušného súdu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k takému záveru, že v danom prípade

nie sú splnené zákonné podmienky na delegovanie veci inému krajskému súdu podľa § 23

ods. 1 , keďže tu neexistuje žiaden taký dôležitý dôvod, predpokladaný týmto

zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné

prejednanie uvedenej trestnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 9. februára 2015

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová