Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/7/2015

Identifikačné číslo spisu: 6107010882 Dátum vydania rozhodnutia: 12.02.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6107010882.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného W. S. pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 12. februára 2015 v Bratislave dovolanie obvineného W. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. mája 2014, sp. zn. a rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného W. S. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 25. septembra 2013 sp. zn. bol obvinený W. S. uznaný za vinného:

- v bodoch 1/ a 2/ z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len Tr. zák.), sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák.;

- v bodoch 3/ a 4/ z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a účastníctva na trestnom čine krádeže podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 247 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999;

- v bode 5/ z účastníctva na trestnom čine sprenevery podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999;

- bodoch 6/, 7/ a 8/ z účastníctva na trestnom čine sprenevery podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v súbehu s účastníctvom na trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. a trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. a trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1, 3 Tr. zák.;

- v bode 11/ z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Tr. zák.;

- v bode 12/ z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák., ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za to bol odsúdený podľa § 252 ods. 3 s použitím § 35 ods. 1 a § 40 ods. 1, 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny. Ďalej mu bol uložený podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. aj trest prepadnutia vecí presne špecifikovaných vo výroku o treste vyššie uvedeného rozsudku.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 13. mája 2014, sp. zn. odvolanie obvineného W. S. podľa ako nedôvodné zamietol.

Dňa 18. novembra 2014 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného W. S. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Vladimíra Bajtoša.

V dovolaní obvinený W. S. argumentoval tým, že uznesením krajského súdu ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol v ustanovení Tr. zák. porušený zákon v jeho neprospech, pretože napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia, čím boli naplnené dôvody dovolania podľa , keďže uvedené ustanovenie síce bolo použité, ale trest odňatia slobody mu nebol uložený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Rovnako tak namietal, že výrok o vine v bodoch 1/ a 2/ bol založený na dôkaze (výpoveď svedka D. Y.), ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom, čím bol naplnený dovolací dôvod podľa

Z uvedených dôvodov obvinený W. S. sa podaným dovolaním domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyslovení porušenia zákona v jeho neprospech v rozsahu, ktorý bol vytýkaný, zrušil napadnuté uznesenie a prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Nakoniec navrhol, aby obvinenému do rozhodnutia vo veci prerušil výkon trestu.

Prokurátor krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v písomnom vyjadrení z 8. januára 2015 navrhol dovolanie obvineného W. S. ako nedôvodné podľa odmietnuť.

Spisový materiál Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený na rozhodnutie 3. februára 2015.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) postupom podľa predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie obvineného W. S. a zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku ( ) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež dovolací súd) úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Naopak z

ustanovenia expresis verbis vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Platí tiež, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa V opačnom prípade, teda ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa odmietnuť.

Obvinený W. S. v posudzovanej trestnej veci uplatnil vo vzťahu k výroku o treste dovolací dôvod podľa V rámci uplatneného dôvodu argumentoval v podstate tým, že v trestnej veci obvineného W. S. nebolo pri ukladaní trestu fakticky použité moderovacie ustanovenie podľa Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, a to vzhľadom na dĺžku trestného konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa už viackrát v minulosti zaoberal otázkou, či nepoužitie ustanovenia Tr. zák., resp. 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody napĺňa dovolací dôvod podľa Keďže v rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu ohľadom tejto otázky dochádzalo k rozdielnym výkladom zákona, trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujalo na zasadnutí konanom 14. júna 2010 zjednocujúce stanovisko sp. zn. Tpj 46/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 1/2011 pod poradovým číslom 5.

Podľa uvedeného stanoviska sa hmotnoprávne ustanovenie § 39 Tr. zák. (rovnako tak platí aj vo vzťahu k § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005) o mimoriadnom znížení trestu svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a na rozdiel od ustanovení § 41, § 42 (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu) alebo ustanovenia Tr. zák., ktoré sú taktiež hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, ho nemožno podriadiť „pod nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“, zakladajúce dovolací dôvod podľa

Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa a je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste.

Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.

Dovolací dôvod podľa nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia Tr. zák., v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného.

Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá žiadny dovolací dôvod.

V posudzovanej trestnej veci obvinený W. S. napokon uplatnil aj dovolací dôvod podľa , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dôvody dovolania podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Zákonná podmienka upravená v nebola splnená, lebo obvinený W. S. totožné námietky ako v dovolaní neuplatnil, a to ani najneskôr v odvolacom konaní, čo vyplýva z odôvodnenia jeho odvolania podaného prostredníctvom obhajcu 11. novembra 2013, ako aj zo zápisnice o verejnom zasadnutí odvolacieho súdu z 13. mája 2014.

Na základe vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v trestnej veci obvineného W. S. dôvody dovolania podľa evidentne naplnené neboli, a preto s použitím dovolanie obvineného W. S. na neverejnom zasadnutí uznesením odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.