Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/43/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu,

v právnej veci žalobcu: Ing. J. O., bytom U., právne zastúpený: JUDr. Katarína Turanská,

advokátka, so sídlom Štúrovo nám. 10520/13B, Martin, proti žalovanému: Ministerstvo

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie

slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zo dňa

10. apríla 2012 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.

-52 zo dňa 15. januára 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -52 zo dňa 15. januára 2014 p o t v r d z u je .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

I.

Napadnutým rozsudkom zo dňa 15. januára 2014 Krajský súd v Bratislave podľa

(ďalej len „“) žalobu zamietol

a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 29

2

ods. 1, a , a o správnom konaní, správny

poriadok (ďalej len „správny poriadok“), v , ,, a , a

o prokuratúre a poukázal na pojem protest a účel konania o proteste

prokurátora. Ďalej uviedol, že správny poriadok, umožňuje podanie opravného prostriedku,

ktorý je v dispozičnej sfére účastníka správneho konania, teda odvolania, pokiaľ to zákon

výslovne nevylučuje, alebo pokiaľ sa účastník konania výslovne odvolania nevzdal.

Odvolanie (rozklad) má suspenzívny a devolutívny účinok. Pokiaľ ide o suspenzívny účinok

odvolania, znamená odklad právoplatnosti a vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia.

Podanie odvolania a následné odvolacie konanie nespôsobuje zánik prvostupňového

rozhodnutia. Odvolací správny orgán môže prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, zmeniť,

odvolaniu vyhovieť z časti a sám rozhodnúť vo veci, vydať kasačné rozhodnutie alebo môže

odvolanie zamietnuť ak je neprípustné. Odvolacie konanie je štandardným prvkom správneho

procesu, ktorým správny orgán uplatňuje svoju právomoc a nemožno o ňom uvažovať

ako o verejnoprávnom excese, ktorý si vyžaduje zásah súdu v zmysle dikcie ustanovení

a nasl.

Konanie pred Krajským súdom v Žiline na základe návrhu žalobcu rozporujúceho

odvolacie konanie a domáhajúceho sa súdnej ochrany pred takýmto zásahom nebolo

predbežnou otázkou a dôvodom na postup podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Krajský súd

sa stotožnil s právnymi závermi žalovaného o tom, že rozhodnutie KSÚ č. 2011/00915/Kod

zo dňa 20.06.2011 bolo pre vyššie uvedené dôvody nezákonné.

K námietke žalobcu, že rozhodnutie o proteste prokurátora bolo žalovaným vydané

po tridsaťdňovej lehote stanovenej zákonom o prokuratúre, čím došlo k fikcii nevyhovenia

protestu a preto nasledujúce rozhodnutie o proteste prokurátora (napadnuté žalobou)

je nulitné, krajský súd uviedol, že sa nestotožnil s námietkou žalobcu, nakoľko zákonná

úprava konania o proteste prokurátora len do účinnosti (01.04.2010)

poznala fikciu rozhodnutia o proteste prokurátora v prípade nečinnosti orgánu verejnej

správy.

Žalobca tiež namietal názor žalovaného uvedený v jeho rozhodnutí a tvrdil,

že podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom

a prokurátorom a nie medzi účastníkmi správneho konania a konajúcim správnym orgánom,

pričom to potvrdzuje fakt, že vyhotovenie protestu správny orgán účastníkom správneho

3

konania nedoručuje. Krajský súd bol názoru, že uvedená námietka je pre posúdenie

zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia právne bezvýznamná a zároveň, že podstatné

je dodržanie procesných práv účastníka správneho konania ustanovených v § 69 ods. 3

správneho poriadku. Účastník konania môže podľa § 69 ods. 4 správneho poriadku podať

proti rozhodnutiu o proteste prokurátora opravný prostriedok. V danom prípade neboli

procesné práva žalobcu porušené. Ako vyplynulo pre krajský súd z administratívneho spisu,

rozhodnutie o proteste prokurátora vydané žalovaným v prvom stupni bolo žalobcovi

doručené a ten proti nemu v zákonnej lehote podal rozklad. K vade konania, ktorá by mohla

mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, teda nedošlo.

Žalobca vo svojej žalobe zaujal stanovisko k výkladu § 24 a 25 správneho poriadku

a k otázke posúdenia právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu Mesta Martin č. MSS-

2353/2010-Ig zo dňa 17.02.2010 o dodatočnom povolení zmien stavby „SKI ESPRESSO

Martinské Hole“. Hoci tejto otázke venoval podstatnú časť svojej žaloby, pre posúdenie

zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí bola táto otázka právne irelevantná. Predmetom

žalobného návrhu boli rozhodnutia žalovaného (č. 24546/2011/SVBP-63179 zo dňa

29.12.2011 a č. 114/2012 zo dňa 10.04.2012), ktoré boli rozhodnutiami o proteste prokurátora

proti rozhodnutiu KSÚ o prerušení konania č. 2011/00915/Kod zo dňa 20.06.2011. Otázka

právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 17.02.2011 má právny význam v konaní,

ktorým sa napáda správne rozhodnutie vo veci samej, teda vo veci dodatočného povolenia

zmien stavby žalobcu, ktoré podľa slov žalobcu je vedené na základe žaloby o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia KSÚ potvrdzujúceho rozhodnutie stavebného úradu, teda v inom

konaní.

II.

Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,

že nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, pridržiava sa svojich argumentov

uvedených v žalobe poukazujúc na to, že rozhodnutie nemalo byť vydané, nakoľko

ministerstvo nedodržalo zákonnú tridsaťdňovú lehotu na vydanie rozhodnutia. Povinnosťou

ministerstva bolo protest prokurátora spolu so spisovým materiálom predložiť bezprostredne

nadriadenému správnemu orgánu.

4

Ďalej je žalobca toho názoru, že protest prokurátora nebol podaný len voči samotnému

procesnému rozhodnutiu – prerušeniu odvolacieho konania, nakoľko sa prokurátor vo svojom

proteste č. Kd 177/11-4 zo dňa 21.09.2011 zaoberal aj preskúmavaním včasnosti podaného

odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Mesta Martin č. MSS-2353/2010-Ig zo dňa

17.02.2010, pričom Krajská prokuratúra v Žiline bola názoru, že KSÚ podané odvolanie

nesprávne posúdilo. Ďalej poukázal na upozornenie prokurátora č. Kd 159/10-6 zo dňa

13.10.2010, ktoré sa zaoberá tou skutočnosťou, podľa akého ustanovenia malo byť

prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu doručované splnomocnenému zástupcovi

účastníka konania – Mgr. H.. Prokurátor dospel k záveru, že v preskúmavanej veci

má účastník konania svojho zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, preto

je na doručovanie potrebné aplikovať § 25 s vylúčením možnosti aplikovať § 24 ods. 2

správneho poriadku.

S uvedeným názorom prokurátora sa stotožnilo Ministerstvo dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja SR v rozhodnutí č. 24546/2011/SVBP-63179 zo dňa 29.12.2011

rovnako i minister v rozhodnutí č. 11/2012 zo dňa 10.04.2012. Pokiaľ sa súd nevysporiada

s podstatnou otázkou sporu o právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, nemôže

sa vysporiadať s otázkou, či sa odvolacie konanie zo strany KSÚ Žilina malo vôbec začať.

Na základe týchto skutočností sa žalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu č.k. -52 zo dňa 15.01.2014 zmenil a vec vrátil žalovanému

správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom dňa 28.04.2014 uviedol, že sa stotožňuje

s napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v celom rozsahu. Odvolanie žalobcu

proti napadnutému rozhodnutiu považuje za nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie vychádza

zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Všetky

skutočnosti, o ktoré sa žalobca opiera, boli uvedené už v samotnej žalobe a krajský súd

sa s nimi podrobne zaoberal a dostatočne zdôvodnil.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné

a napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu

a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ,

keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156

ods. 1 a 3 v spojení s veta prvá a ).

Podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno

rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne

bezodkladne.

Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon

neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania;

vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom

na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán

(orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne

do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

Podľa § 69 ods. 1 správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom

orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému

protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Podľa § 69 ods. 2 správneho poriadku, ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu

sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste,

a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu

najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest

svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie

(§ 61 ods. 2).

Podľa § 69 ods. 3 správneho poriadku, rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí

prokurátorovi a účastníkom konania.

6

Podľa § 69 ods. 4 správneho poriadku, proti rozhodnutiu o proteste prokurátora

sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

Podľa § 26 ods. 2 zákona o prokuratúre, ak orgán verejnej správy protestu prokurátora

vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného

v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom

a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre, ak orgán verejnej správy protestu prokurátora

nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu

predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne

nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom; 17)

ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej

republiky.

Podľa § 26 ods. 5 zákona o prokuratúre, orgán uvedený v odseku 3 je povinný

o proteste prokurátora rozhodnúť do 30 dní od predloženia protestu na rozhodnutie orgánom

verejnej správy (odsek 3) alebo do 30 dní od podania protestu prokurátorom (odsek 4).

Podľa § 27 ods. 1 zákona o prokuratúre, na protest prokurátora proti rozhodnutiu

sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:

a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci

orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie

orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni,

ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo

ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade

protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe

ním ustanovenej komisie,

b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste,

prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval

bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a),

doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal

rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest,

7

c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo

podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste

prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím

lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti

nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia

sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

o proteste,

e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny

opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania.

V.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorej predmetom bolo rozhodnutie žalovaného

č. 114/2012 zo dňa 10.04.2012, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové

rozhodnutie č. 24546/2011/SVBP-63179 zo dňa 29.12.2011, ktorým podľa § 69 ods. 2

správneho poriadku v spojení s o štátnej správe pre územné

plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon v znení neskorších predpisov

(ďalej len „stavebný zákon“) vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline

č. Kd 177/11-4 zo dňa 21.09.2011, podanom proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu

v Žiline, odboru štátnej stavebnej správy (ďalej aj ako „KSÚ“) č. 2011/00915/Kod zo dňa

20.06.2011.

Odvolací súd má z administratívneho spisu preukázané, že KSÚ konaním o odvolaní

spoločnosti Pro Ski, a.s., proti rozhodnutiu Stavebného úradu Mesta Martin č. MSS-

2353/2010-Ig zo dňa 17.02.2010 o dodatočnom povolení zmien stavby „SKI ESPRESSO

Martinské Hole“ žalobcovi ako stavebníkovi s odkazom na § 34 ods. 1 a 3 správneho

poriadku a § 29 ods. 1 stavebného zákona vydal rozhodnutie č. 2011/00915/Kod zo dňa

20.06.2011, ktorým prerušil odvolacie konanie.

8

Proti rozhodnutiu KSÚ o prerušení konania podal protest prokurátor Krajskej

prokuratúry v Žiline č. Kd 177/11-4 zo dňa 21.09.2011 s poukazom na porušenie zákona

najmä v ustanoveniach § 3 ods. 1 a 3, § 25, § 29 ods. 1, § 34 ods. 1 a 3, § 40 ods. 1, § 46

a a správneho poriadku a zároveň podľa

o prokuratúre a navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné. KSÚ, ktorý nemienil

protestu prokurátora vyhovieť, postúpil vec priamo nadriadenému správnemu orgánu

(žalovanému), ktorý o proteste rozhodol dňa 29.12.2011 rozhodnutím č. 24546/2011/SVBP-

63179 tak, že vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie KSÚ zo dňa 20.06.2011.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný

rozhodnutím č. 114/2012 zo dňa 10.04.2012 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové

rozhodnutie potvrdil.

Podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné zdôrazniť, že predmetom preskúmavacieho

konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov č. 24546/2011/SVBP-63179

zo dňa 29.12.2011 (prvostupňové správne rozhodnutie) a č. 114/2012 zo dňa 10.04.2012

(druhostupňové rozhodnutie) vydaných na základe vyhovenia protestu prokurátora. Protest

prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy.

Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom

a prokurátorom. Jeho základným obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu

a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Od podania protestu

až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania

a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom – podanie

protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani vtedy, ak naň dal podnet.

Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ide

o špeciálny prípad autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania

má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný

prostriedok (§ 69 ods. 4 správneho poriadku), v ktorom ale nie je možné napadnúť

rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke,

či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne

preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný

oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom

9

uvedené nevybočujú z rámca zákona. Tým je vymedzená úloha súdu v preskúmavacom

konaní, v rámci ktorého nie je oprávnený riešiť otázku zákonnosti pôvodného rozhodnutia

z hľadiska jeho obsahu. Ak sa účastník konania nestotožnil s rozhodnutiami správnych

orgánov o vyhovení protestu prokurátora, jeho právom bolo podať odvolanie proti

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a následne podať žalobu proti rozhodnutiu

správneho orgánu druhého stupňa na preskúmanie týchto rozhodnutí, čo upravil, že súd

v konaní bude skúmať len tieto rozhodnutia o vyhovení protestu a rámec ich zákonnosti.

Odvolací súd sa preto stotožnil s krajským súdom, že posúdenie právoplatnosti

rozhodnutia stavebného úradu Mesta Martin č. MSS-2353/2010-Ig zo dňa 17.02.2010

o dodatočnom povolení zmien stavby „SKI ESPRESSO Martinské Hole“ je pre posúdenie

zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí otázkou právne irelevantnou, nakoľko posúdenie

tejto skutočnosti má právny význam v konaní, ktorým sa napáda správne rozhodnutie vo veci

samej, teda vo veci dodatočného povolenia zmien stavby žalobcu, ktoré podľa slov žalobcu

je vedené na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia KSÚ potvrdzujúceho

rozhodnutie stavebného úradu.

Odvolací súd má za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa o vyhovení protestu sú v súlade so zákonom, pričom žalovaný

sa dôkladne zaoberal všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu ako účastníka

správneho konania, tieto správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

K námietke žalobcu týkajúcej sa tridsaťdňovej zákonnej lehoty na vydanie

rozhodnutia súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vydal svoje rozhodnutia

č. 24546/2011/SVBP-63179 dňa 29.12.2011. Žalobca si uvedené rozhodnutie prevzal dňa

12.01.2012. Rozklad bol podaný na pošte dňa 26.01.2012, teda rozklad bol podaný

v odvolacej lehote. Rozhodnutie Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

č. 114/2012 bolo vydané dňa 10.04.2012, teda po uplynutí tridsaťdňovej lehoty.

V konaní o proteste prokurátora platí správny poriadok subsidiárne k zákonu

o prokuratúre, pričom ustanovenie o prokuratúre vymedzuje

isté odchýlky o § 26 citovaného zákona.

10

Ustanovenie , ktoré v odvolaní namieta žalobca

sa týka protestu prokurátora proti opatreniu a nie proti rozhodnutiu správneho orgánu,

čiže ide o iný inštitút rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Súd poukazuje na to,

že v danom prípade sa preskúmava rozhodnutie a nie opatrenie správneho orgánu. Správny

poriadok taktiež vo svojom ustanovení § 69 neobsahuje lehotu, dokedy ma nadriadený orgán

rozhodnúť, ak sa vyhovuje protestu prokurátora. Príslušné ustanovenie uvádza, že ak takto

správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým

materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie

nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán

štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním

ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

Ustanovenie § 69 správneho poriadku upravuje postup správnych orgánov

pri rozhodovaní o proteste prokurátora. Na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu,

odvolací orgán musí konanie o proteste skončiť vydaním rozhodnutia. Buď protestu

prokurátora vyhovie alebo nevyhovie. Správne krajský súd uviedol, že fikcia (domnienka)

rozhodnutia v prípade, ak rozhodnutie o proteste nie je vydané v lehote tridsať dní,

už v účinnom znení zákona o prokuratúre ani v správnom poriadku nie je upravená.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho

spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia konštatuje,

že nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniu žalobcu, nakoľko konanie pred správnym

orgánom bolo súladné so zákonom a krajský súd postupoval správne, keď žalobu zamietol

podľa Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou krajského

súdu, ako aj doplnil niektoré skutočnosti, na základe ktorých bolo potrebné žalobu zamietnuť.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnuté rozhodnutie

o ďalšie dôvody ( ).

11

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

krajského súdu ako vecne správny podľa veta druhá v spojení s

ods. 1, 2 potvrdil a v podrobnostiach na tam uvedené dôvody odkazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa v spojení s veta prvá a ,

nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania

zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. februára 2015

JUDr. Jana ZEMKOVÁ, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková