Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tost/4/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

18. februára 2015 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely

Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Harabina a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci

proti odsúdenej J. R., v konaní o podmienečnom prepustení,

o sťažnosti odsúdenej J. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 16. decembra 2014 sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa účinného do 31. decembra 2005 sťažnosť

odsúdenej J. R. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 16. decembra 2014 č. k. -249

zamietol podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej

len ) žiadosť odsúdenej J. R. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody vo výmere 15 rokov, ktorý jej bol uložený rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 17. júla 2012 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 7. augusta 2013 sp. zn. a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. novembra 2013 sp. zn. ,

ktorým sa doplnil výrok o zaradení odsúdenej do ústavu na výkon trestu s maximálnym

stupňom stráženia.

2

Proti tomuto rozhodnutiu, ihneď po vyhlásení, zahlásila odsúdená R. sťažnosť, ktorú

odôvodnila prostredníctvom obhajcu tým, že krajský súd sa nevysporiadal so správou

Justičného ústavu Schwarzau zo dňa 16. júla 2013, podľa ktorej ako prvotrestaná mohla byť

zaradená do zmierneného režimu, avšak na vlastnú žiadosť bola zaradená na oddelenie

s normálnym výkonom. Jej správanie bolo hodnotené ako bezúhonné, podávala veľmi dobré

pracovné výkony, spravila si kvalifikačné skúšky z nemeckého a anglického jazyka a získala

výučný list v odbore čašníčka. Snažila sa dokazovať, že trest plní prevýchovný účel. Podľa

názoru odsúdenej sa krajský súd nezaoberal prognózami jej zaradenia do nového života, ktoré

sú viac ako priaznivé. Jej matka J. M. sa zaručila, že po prípadnom prepustení ju prijme na

trvalé bývanie do svojho domu v P., poskytne jej rodinné a finančné zázemie, prácu má

zabezpečenú prostredníctvom pani R. K.. Nakoľko splnila zákonné podmienky na

podmienečné prepustenie, odvolaciemu súdu navrhla, aby ju podmienečne prepustil z výkonu

restu odňatia slobody s uložením primeranej skúšobnej doby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa účinného

do 31. decembra 2005 preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti

ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a

zistil, že sťažnosť odsúdenej J. R. nie je dôvodná.

Podľa po výkone polovice uloženého alebo podľa

rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného

podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností

a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie

riadny život.

V zmysle ustanovenia môže byť osoba odsúdená

za trestný čin lúpeže podľa , podmienečne prepustená až

po vykonaní dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že krajský

súd rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdenej zamietol.

3

Rovnako ako krajský súd, aj najvyšší súd konštatuje, že u odsúdenej sú naplnené

formálne podmienky (výkon dvoch tretín uloženého trestu) a sčasti materiálne podmienky

podmienečného prepustenia. Odsúdená preukazuje snahu po polepšení, na výkon

trestu odňatia slobody je hodnotená kladne s preukázaním čiastočného splnenia podmienok

na podmienečné prepustenie. Ako vyplýva zo správy justičného ústavu Schwarzau

zo dňa 16. júla 2013 odsúdená dosahovala pozitívne výsledky vo výkone trestu odňatia

slobody v Rakúsku, kde si taktiež zvýšila vzdelanie. Napriek týmto skutočnostiam je

v neprospech odsúdenej závažnosť trestného činu, ktorého sa v spolupáchateľstve dopustila.

V snahe získať majetkový prospech, využila známosť s poškodenými, ktorým následne

s odsúdeným M. R. spôsobila smrť. Odsúdená konala zo zavrhnutiahodného motívu s

nenávratným následkom pozbavenia života dvoch osôb, čo svedčí o jej nízkom vzťahu

k základným spoločenským hodnotám, ako to správne konštatoval už súd prvého stupňa.

Odsúdená predložila spolu so svojou žiadosťou o podmienečné prepustenie čestné

vyhlásenia svojej matky J. M. a pani R. K., z ktorých možno predpokladať, že odsúdená by po

prepustení mala zabezpečené bývanie, príp. zamestnanie. Uvedené však neposkytuje pre súd

dostatočnú záruku, že odsúdená, aj vzhľadom na charakter trestnej činnosti, povedie riadny

život.

Najvyšší súd Slovenskej republiky len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali

sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že

v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu,

a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové

a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obhajoby sa súd prvého stupňa

v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by

zostalo na súde vyššieho stupňa.

4

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdenej

J. R. podľa účinného do 31. decembra 2005 ako nedôvodnú

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 18. februára 2015

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Sylvia Machalová