Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dd1/393388.959b38.pdf
PDF · 96.16 KB
No categories available
6Cdo/131/2014
Najvyšší súd 6 Cdo 131/2014 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., so sídlom v B., IČO:
X., zastúpenej J. advokátkou so sídlom v P., proti žalovanému M., bývajúcemu v P.
oprávnenému podnikať pod obchodným menom M., zastúpenému J., advokátom so sídlom
v K., o zaplatenie 32 530,04 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 14 C 127/2005, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.
marca 2013 sp. zn. 13 Co 76/2012 takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie právnej predchodkyne
žalobkyne - spoločnosti S.., so sídlom v B., IČO: X.X., a na odvolanie žalovaného,
označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov z 8. júna 2011 č. k. 14 C
127/2005-232 vo vyhovujúcom výroku vo veci samej, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 11 395,50 EUR, a potvrdil ho aj vo výroku o trovách
konania. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo výroku vo veci samej odôvodnil jeho
vecnou správnosťou. Na zdôraznenie doplnil, že znalec vo svojom posudku dostatočne
objektívne zistil výšku žalobcovi priznaného bezdôvodného obohatenia rovnajúcu sa výške
nájomného, ktoré by bol mohol žalobca dosiahnuť.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, inou vadou konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a nesprávnym právnym posúdením veci.
Za odňatie možnosti konať pred súdom označil, že odvolací súd odmietol vykonať ďalšie
dôkazy, resp. na ne neprihliadol.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok
ako nedôvodný zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž v dovolaní napadnutom vyhovujúcom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte
nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd
vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p.,
možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa
§ 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.)
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil
však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom
ustanovení.
Pokiaľ dovolateľ namietal odňatie možnosti konať pred súdom tým, že súdy
nevykonali ďalšie ním navrhnuté dôkazy (kontrolné znalecké dokazovanie, doplnenie
znaleckého posudku a výsluch znalca), dovolací súd poznamenáva, že samotné nevykonanie
všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi konania nie je odňatím možnosti konať pred
súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p. súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Z odôvodnenia rozsudkov oboch súdov je dostatočne zrejmé,
prečo neakceptovali návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania (hodnotiac
závery vykonaného znaleckého dokazovania za objektívne). Navyše zo zápisnice
o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z 3. 6. 2011 vyplýva, že zástupca žalovaného
výslovne uviedol, že výsluch znalca nenavrhujú, pretože je to zbytočné. K odňatiu možnosti
žalovaného konať pred súdom nedošlo ani postupom odvolacieho súdu, ktorý na prejednanie
odvolania nariadil pojednávanie, na ktorom účastníci mali možnosť sa vyjadriť k vykonaným
dôkazom a ku skutkovej ako i k právnej stránke veci.
Na dovolacie námietky spočívajúce v existencii tzv. inej vady, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a v nesprávnom právnom posúdení veci súdmi nižších
stupňov, dovolací súd nemohol prihliadať, pretože uvedené skutočnosti by mohli byť
relevantné len v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné, keď samotné nie sú dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O. s. p.
So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovaného ako neprípustné odmietol
/§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p./.
Úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože trovy
súvisiace s odmenou jej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu vzhľadom k odmietnutiu
dovolania nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva. V preskúmavanej veci mohla
byť totiž prípustnosť dovolania daná len existenciou niektorej z procesných vád,
vyplývajúcich z ustanovenia § 237 O. s. p., ktoré dovolací súd skúma bez ohľadu
na stanoviská účastníkov konania.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. februára 2015
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková