Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
78d/393989.93d2a6.pdf
PDF · 208.27 KB
No categories available
6Tost/36/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 36/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom
zasadnutí konanom 19. februára 2015 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného M. M. a spol.,
pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) a iné, o sťaţnosti prokurátora, odsúdeného
M. M. a odsúdeného Ing. V. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 13. augusta 2014, sp. zn. 1T 46/2001, takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e
vo výroku V. v časti týkajúcej sa vrátenia sumy 16 445,64 € (pôvodne 29 320,- DEM)
a sumy 66,90 € (pôvodne 400,- FRF) odsúdenému Ing. V. G. a vec sa v r a c i a v tejto časti
Krajskému súdu v Bratislave na nové prejednanie a rozhodnutie.
II. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť odsúdeného M. M. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. augusta 2014, sp. zn. 1T 46/2001:
I. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil zaistenie majetku odsúdeného M. M.,
nar. X. v P., pôvodne zaisteného uznesením bývalého mestského prokurátora v Bratislave dňa
24. mája 1994 pod č.k. 2Kv 265/94 s tým, ţe zostávajúca zaistená suma vo výške
129 613,08 € (pôvodne 3 904 723,56 Sk), evidovaná na Krajskom súde v Bratislave
pod poloţkou D. a nachádzajúca sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave
číslo X./X., ako účet cudzích peňazí, sa po právoplatnosti tohto uznesenia poukazuje na účet
Ministerstva financií Slovenskej republiky v kóde I., zriadený v Štátnej pokladnici S. titulom
čiastočnej náhrady škody, ku ktorej bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
zo 07. septembra 2012, sp. zn. 1T 46/2001, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22. októbra 2013, sp. zn. 2To 3/2013, obţalovaný M. M. zaviazaný
nahradiť poškodenej strane Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, škodu vo výške 1 952 323,27 €
s úrokom z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19. decembra 1995 do zaplatenia.
II. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil zaistenie majetku odsúdeného
Ing. V. G., nar. X. v B., pôvodne zaisteného uznesením bývalého mestského prokurátora
v Bratislave dňa 24. mája 1994 pod č.k. 2Kv 265/94 s tým, ţe zaistená suma vo výške
66 656,65 € (pôvodne 2 008 098,11 Sk), evidovaná na Krajskom súde v Bratislave
pod poloţkou D. a nachádzajúca sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave
číslo X./X., ako účet cudzích peňazí, sa po právoplatnosti tohto uznesenia poukazuje na účet
Ministerstva financií Slovenskej republiky v kóde I., zriadený v Štátnej pokladnici S. titulom
čiastočnej náhrady škody, ku ktorej bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
zo 07. septembra 2012, sp. zn. 1T 46/2001, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 25. februára 2014, sp. zn. 2 To 10/2013, obţalovaný Ing. V. G.
zaviazaný nahradiť poškodenej strane Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom
financií Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, škodu vo výške
724 856,43 € s úrokom z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19. decembra 1995
do zaplatenia.
III. Podľa § 95 ods. 5, ods. 8, ods. 9 Tr. por. zrušil zaistenie peňaţných prostriedkov
aktuálne vedených na prechodnom (osobitnom) účte číslo X./X. v Tatra banke, a.s. so sídlom
na Hodţovom námestí 3, Bratislava, v sume 273 700,65 €, pochádzajúce pôvodne z účtu
odsúdeného M. M. pod číslom X./X. v Tatra banke a.s. Bratislava, zaistených pre účely
nároku poškodeného s tým, ţe tieto sa po právoplatnosti tohto uznesenia poukazujú na účet
Ministerstva financií Slovenskej republiky v kóde I., zriadený v Štátnej pokladnici S. titulom
čiastočnej náhrady škody, ku ktorej bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
zo 07. septembra 2012, sp. zn. 1T 46/2001, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22. októbra 2013, sp. zn. 2 To 3/2013, obţalovaný M. M. zaviazaný
nahradiť poškodenej strane Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, škodu vo výške 1 952 323,27 €
s úrokom z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19. decembra 1995 do zaplatenia.
IV. Podľa § 95 ods. 5, ods. 9 Tr. por. zrušil zaistenie peňaţných prostriedkov na účte
vedenom pod číslom X./X. v Tatra banke a.s. so sídlom na Hodţovom námestí 3, Bratislava,
odsúdeného Ing. V. G. v sume 8 362,33 €, zaistených pre účely nároku poškodeného s tým,
ţe tieto sa po právoplatnosti tohto uznesenia poukazujú na účet Ministerstva financií
Slovenskej republiky v kóde I., zriadený v Štátnej pokladnici S. titulom čiastočnej náhrady
škody, ku ktorej bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 07. septembra 2012, sp. zn.
1T 46/2001, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 25. februára 2014, sp. zn. 2 To 10/2013, obţalovaný Ing. V. G. zaviazaný nahradiť
poškodenej strane Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, škodu vo výške 724 856,43 € s úrokom
z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19. decembra 1995 do zaplatenia.
V. Podľa § 97 ods. 1 Tr. por. vrátil odsúdenému Ing. V. G. pri prehliadke osobného
motorového vozidla zn. Pegueot 405, ŠPZ P. v batoţinovom priestore, v príručnom pánskom
kufríku, dňa 19. mája 1994 odovzdané a zaistené pôvodne cudzie peniaze (28 800 DEM,
520 DEM, 6 268,20 Čk, 2 320 ATS a 400 FRF) a to:
- sumu 16 445,64 €, evidovanú na Krajskom súde v Bratislave pod poloţkou
D. a nachádzajúcu sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave
číslo X./X., ako účet cudzích peňazí (pôvodne 29 320 DEM),
- sumu 184,95 € evidovanú na Krajskom súde v Bratislave pod poloţkou
D. a nachádzajúcu sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave
číslo X./X., ako účet cudzích peňazí (pôvodne 2 320 ATS),
- sumu 66,90 €, evidovanú na Krajskom súde v Bratislave pod poloţkou
D. a nachádzajúcu sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave
číslo X./X., ako účet cudzích peňazí (pôvodne 400 FRF),
- sumu 264,04 €, evidovanú na Krajskom súde v Bratislave pod poloţkou
D. a nachádzajúcu sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave
číslo X./X., ako účet cudzích peňazí (pôvodne 6 268,20 Čk),
ktoré sa po právoplatnosti tohto uznesenia poukazujú na účet odsúdeného Ing. V. G.
vedený pod číslom X./X. v Tatra banke, a. s. so sídlom na Hodţovom námestí 3, Bratislava.
Proti vyššie citovanému uzneseniu podali sťažnosť prokurátor krajskej prokuratúry,
odsúdený M. M. i odsúdený Ing. V. G..
Prokurátor podal sťaţnosť len proti výroku V. napadnutého uznesenia, ktorým krajský
súd podľa § 97 ods. 1 Tr. por. vrátil odsúdenému Ing. V. G. tam presne vymedzené sumy
peňazí, zodpovedajúce valutám pôvodne mu zaisteným pri prehliadke osobného motorového
vozidla dňa 19. mája 1994, keďţe podľa jeho názoru sa súd dostatočne nevysporiadal
s otázkou, kto je osobou oprávnenou na vrátenie veci.
Poukázal na to, ţe v prípravnom konaní vo vzťahu k zaisteným peniazom vypovedali
tak odsúdený G. ako aj jeho bývalá manţelka M. G. zhodne v tom smere, ţe uvedené peniaze
nepochádzajú z trestnej činnosti. M. G. uviedla, ţe peniaze patria rodine, franky mali dostať
od rodiny z P. a marky mali na kúpu vozidla. Písomným podaním z 11. novembra 1997, ktoré
prokurátor predloţil ako prílohu k podanej sťaţnosti, sa M. G. doţadovala vrátenia častí
peňazí - zaistených nemeckých mariek a francúzskych frankov - ako svojho výlučného
vlastníctva, argumentujúc tieţ tým, ţe v čase, kedy ich zverila odsúdenému, boli uţ
právoplatne rozvedení a oprávnenou na ich vrátenie má byť teda ona. Ing. V. G.
takisto niekoľkokrát v rámci prípravného konania ţiadal vrátenie zaistených peňazí
(viď napr. uznesenie vyšetrovateľa z 27. februára 1995). Čo sa týka hlavného pojednávania,
tu sa hodnoverne k povahe peňazí nevyjadrila ani M. G. ani odsúdený, neuviedli konkrétne
od koho z rodiny peniaze mali dostať, nenavrhovali v tejto súvislosti vypočuť ţiadnu osobu.
S poukazom na vyššie popísané okolnosti má prokurátor za to, ţe neboli spoľahlivo
splnené podmienky na vrátenie peňazí vymedzených vo výroku V. napadnutého uznesenia
odsúdenému Ing. V. G., nakoľko nárok na vydanie peňazí uplatnili dve osoby a nárok ţiadnej
z nich nie je nepochybný. Navrhol preto, aby sťaţnostný súd podľa § 194
ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie vo výroku V. a vec vrátil v tejto časti súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Dňa 12. septembra 2014 bola na Krajský súd v Bratislave podaná sťaţnosť
odsúdeného Ing. V. G., z ktorej vyplýva, ţe tento sa s napadnutým rozhodnutím (presnejšie
jeho výrokom uvedeným pod bodom V., ako je zrejmé z niţšie uvedeného) nemôţe stotoţniť,
keďţe v prípravnom konaní i počas celého súdneho procesu tak on ako aj v tom čase ešte jeho
manţelka vypovedali, ţe finančné prostriedky, o ktorých rozhodol krajský súd, ţe mu budú
vrátené, patria do jej výlučného vlastníctva. Tieto nadobudla darom pred rokom 1994
od rodiny a boli určené na kúpu nového auta. Vzhľadom k tomu preto ţiada, aby bolo
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušené a zmieňované finančné prostriedky,
uvedené vo výroku V., aby boli poukázané na účet jeho bývalej manţelky M. G..
Dňa 17. septembra 2014 bolo následne Krajskému súdu v Bratislave doručené i druhé
odôvodnenie podanej sťaţnosti. V tomto odsúdený Ing. V. G. opätovne rovnako zdôrazňuje,
ţe vlastníkom pôvodne zaistených peňazí v sumách 16 445,64 €, 184,95 €, 66,90 €
a 264,04 €, ktoré mu majú byť podľa § 97 ods. 1 Tr. por. vrátené, je jeho bývalá manţelka
M. G.. On bol len ich drţiteľom, čo je zrejmé z priebehu celého prípravného konania a tieţ
hlavného pojednávania. Ţiada preto, aby uvedené finančné prostriedky boli vrátené
ich vlastníkovi - M. G..
A napokon odsúdený M. M. napadol uznesenie Krajského súdu v Bratislave konkrétne
v tej jeho časti, v ktorej daný súd nerešpektuje uznesenie bývalého mestského prokurátora
z 24. mája 1994, sp. zn. 2Kv 265/94, ktoré je jediné právoplatné (hoci pôvodne bola zahlásená
sťaţnosť s tým, ţe sa podáva voči všetkým výrokom napadnutého uznesenia dotýkajúcim
sa vyššie menovaného odsúdeného). Podanú sťaţnosť pritom odôvodnil tak sám
ako i prostredníctvom svojho obhajcu.
V bliţšom písomnom odôvodnení podanej sťaţnosti sa potom upozorňuje na to,
ţe je vylúčené, aby krajský súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z uznesenia krajského
prokurátora z 18. novembra 1997, sp. zn. 2Kv 166/1996, o vrátení 60 000 000 Sk uloţených
na účte krajskej prokuratúry, ktoré bolo rozsudkom najvyššieho súdu zo 14. januára 1999,
sp. zn. 3Tz 15/1998, zrušené pre porušenie zákona (z daného rozsudku vyplýva, ţe krajský
prokurátor nebol oprávnený takéto uznesenie vydať, a ţe finančné prostriedky boli vydané
neoprávnene na základe falšovaných dokladov). Ak bolo skôr citované uznesenie krajského
prokurátora zrušené, platí de facto i de jure stav tak, ako pred jeho vydaním, vrátane
uloţených peňazí na účte krajskej prokuratúry, a bolo preto povinnosťou krajského súdu
rozhodnúť o ich vydaní krajskou prokuratúrou. Na prípadné dôsledky, ktoré vyvolalo zrušené
nezákonné rozhodnutie krajského prokurátora, nebolo moţné vôbec prihliadať.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odsúdený navrhol, aby druhostupňový súd
napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec tomuto vrátil na nové konanie s tým,
ţe je povinný rozhodnúť o zrušení zaistenia jeho majetku na základe právoplatných uznesení
o jeho zaistení alebo aby ho prípadne sám zmenil tak, ţe Krajská prokuratúra v Bratislave
je povinná poukázať zo svojho účtu sumu 60 000 000 Sk na účet Ministerstva financií
Slovenskej republiky titulom náhrady škody, ku ktorej bol zaviazaný.
Záverom svojho podania odsúdený M. M. tieţ uviedol, ţe pri rozhodovaní o svojej
sťaţnosti ţiada byť prítomný, aby doloţil listinné dôkazy svojho práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, ţe neprichádza do úvahy postup
podľa § 193 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovatelia podali sťaţnosť
ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce, pričom dospel k takému záveru,
ţe kým sťaţnosti prokurátora a odsúdeného Ing V. G. boli podané dôvodne, sťaţnosť
odsúdeného M. M. je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.
Čo sa týka sťažností prokurátora a odsúdeného Ing. V. G., resp. teda nimi
napadnutého výroku V. preskúmavaného rozhodnutia, tak k tomu povaţuje najvyšší súd
za potrebné uviesť nasledovné:
Podľa § 97 ods. 1, veta prvá aţ tretia Tr. por. ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná,
podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná
a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal,
komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje
právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo
na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba,
ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní.
Z vyššie citovaného ustanovenia upravujúceho vrátenie veci v prvom rade vyplýva,
ţe k vráteniu veci alebo jej vydaniu moţno pristúpiť vtedy, ak uţ vec nie je potrebná
k ďalšiemu konaniu a zároveň je splnená podmienka, ţe neprichádza do úvahy jej prepadnutie
alebo zhabanie. Čo sa potom týka rôznych alternatív, navzájom a postupne sa vylučujúcich,
s ktorým zákon počíta pre vrátenie resp. vydanie veci, tak týmito sú (vzhľadom na okolnosti
posudzovaného prípadu sa tu neuvádza posledná alternatíva, a síce súdna úschova finančných
prostriedkov získaných z predaja veci):
- vrátenie veci tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená
podľa osobitného predpisu, pokiaľ si na ňu neuplatňuje právo iná osoba alebo ak o jeho
práve na vec niet pochýb napriek tomu, ţe si na ňu uplatnila právo aj iná osoba;
- vydanie veci inej osobe ako tej, ktorá ju vydala resp. ktorej bola odňatá
či zaistená, v prípade, ţe táto si uplatnila svoje právo na vec a toto jej právo je nepochybné
(bez uplatnenia si práva na vec inou osobou nie je moţné, aby príslušný orgán k právu takejto
osoby na vec prihliadal, ale prichádza do úvahy len jej vrátenie tomu, kto ju vydal resp. komu
bola odňatá či zaistená; takýmto rozhodnutím podľa prvej vety § 97 ods. 1 Tr. por. však
nie je riešená otázka vlastníckeho práva k veci, a preto aj po jeho vydaní sa má právo
ktorákoľvek iná osoba domáhať svojich práv k veci cestou občianskoprávneho konania - viď
k tomu bliţšie uznesenie najvyššieho súdu z 21. mája 1969, sp. zn. 10 Tz 12/69, uverejnené
pod R 2/1970, či tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 1993,
sp. zn. 8 Tz 19/93, uverejnený pod R 49/1994);
- ponechanie veci v úschove a upozornenie osoby, ktorá si na ňu robí nárok,
aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní, ak si právo na ňu uplatnila aj „iná osoba“
príp. viaceré osoby, pričom o práve k veci sú pochybnosti (orgán činný v trestnom konaní
resp. súd vzniknuté pochybnosti o práve na vec neodstraňujú vykonávaním samostatného
dokazovania zameraného len na danú otázku).
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu najvyšší súd zistil, ţe Ing. V. G.
sa k vlastníctvu a spôsobom nadobudnutia dňa 19. mája 1994 pri prehliadke osobného
motorového vozidla zaistených cudzích valút po prvýkrát veľmi podrobne vyjadril v rámci
svojho výsluchu vykonaného 30. júna 1994 (zv. VIII/č. 2, č. l. 246 a nasl.), kedy tento
doslovne uviedol:
„520,- DEM sú mojim vlastníctvom, tieto som už dávnejšie si zabezpečil
nákupom z povoleného limitu devízových prostriedkov, na svoj i manželkin pas, z týchto
som si postupne míňal menšie čiastky a mal som ich ako rezervu na nenadále služobné cesty
do zahraničia. Tento rok som ešte výmenu valút nerobil. Mám ich z predchádzajúceho roku,
vlastne len suma 320,- DEM nakoľko suma 200,- DEM pochádza z celkovej sumy
29.000,- DEM, ku ktorým som sa dostal cez manželku tak, že sme už dávnejšie uvažovali
o kúpe osobného auta ... Za týmto účelom manželka tieto peniaze zabezpečila na nákup,
ale neviem kedy, akým spôsobom a od koho ale podstatné je, že ja som tieto peniaze
od nej obdržal v utorok 17. mája 1994 s tým, aby som ich uložil na svoju devízovú vkladnú
knižku ... Teda uvádzam k takto zaisteným DEM, že sa jedná o moje a manželky teda tým
i peniaze rodiny ...
Pokiaľ sa jedná o české koruny v sume 6.268,20,- Kč tak sa jedná o zbytok peňazí,
ktoré som nadobúdal postupne na výmenných miestach na svoj OP, tieto som postupne
pri svojich cestách do ČR míňal na nákupy a platby a ostalo mi z nich práve toľko peňazí,
koľko mi ich bolo zaistených ...
Pokiaľ sa jedná o rakúske šilingy v sume 2.320,- ATS, tak tieto valuty som mal
vymenené v predchádzajúcich rokoch na svoj pas, z povoleného limitu, na parkovné a iné
menšie poplatky s tým, že sa v nich jedná o zbytok nespotrebovaných takto získaných valút ...
Pokiaľ sa týka sumy 400,- francúzskych frankov, tak tieto peniaze máme od nedele,
15. mája 1994, dostali sme ich ja a manželka po 200,- FRF od návštevy z F., ktorá
sa nachádzala u mojej sestry V. J. z P. ...
U uvedených dôvodov si činím nárok na navrátenie týchto peňazí do moje držby.“
Ako ďalej vyplýva zo zápisnice o výsluchu M. G. z 23. augusta 1994 (zv. VIII/č. 3,
č. l. 361), menovaná sa tu k zadrţaným valutám u manţela vyjadrila tak, ţe kým francúzske
franky dostali od rodiny v P., nemecké marky musel zabezpečiť manţel z peňazí, ktoré
mu dala na výmenu na ich pasy, pričom tieto mali slúţiť na nákup auta v zahraničí.
Z uvedených dôvodov si preto robí nárok na ich navrátenie rodine.
Z obsahu spisu je tieţ moţné zistiť, ţe Ing. V. G. počas prípravného konania
opakovane (29. novembra 1994, 9. decembra 1994 a 28. decembra 1994) ţiadal o vrátenie
peňaţných prostriedkov, ktoré dňa 19. mája 1994 v rôznych menách sám vydal pri výkone
prehliadky osobného motorového vozidla, v tom čase ním uţívaného. Vyšetrovateľ
Policajného zboru uznesením z 27. februára 1995, ČVS:VP-36/30-1994-Dc, týmto jeho
ţiadostiam nevyhovel (zv. VIII/č. 2, č. l. 134-135).
Pokiaľ ide napr. o ţiadosť z 29. novembra 1994 (zv. VIII/č. 2, č. l. 252), tu Ing. G.
ţiadal o vrátenie zaistených valút s poukazom na to, ţe tieto sú jeho vlastníctvom príp. tvoria
spoluvlastníctvo s jeho manţelkou v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manţelov
a podľa jeho názoru uţ pre účely trestného konania nie sú potrebné (porovnaj i zápisnicu
o jeho výsluchu zo 7. decembra 1994 - zv. VIII/č. 2, č. l. 254 a nasl.)
V písomnom odôvodnení sťaţnosti podanej proti vyššie uvedenému uzneseniu
vyšetrovateľa z 27. februára 1995 obvinený Ing. V. G. v súvislosti so zaistenými finančnými
prostriedkami v sumách 29 320 DEM, 2320 ATS, 400 FRF a 6268,20 Čk (zv. VIII/č. 2,
č. l. 138-139) o.i. uviedol: „Bolo nesporne preukázané, že finančné prostriedky, ktoré
som žiadal, nepochádzajú z trestnej činnosti, ale sú vlastne majetkom mojej manželky, ktorá
ma v plnom rozsahu splnomocnila na ich vyžiadanie ...“
Vo zv. VIII/č.2 sa na č. l. 141 nachádza písomná ţiadosť p. G. z 2. marca 1995,
v ktorej sa táto domáha vrátenia sumy 29 320 DEM a 400 FRF, zadrţaných jej manţelovi
Ing. V. G.. Pani G. v danom smere konštatuje: „Po dohode s manželom som mu uvedenú
sumu dala na kúpu kvalitného auta. Uvedené peniaze sú výlučne len moje celoživotné úspory
a dary od rodiny a nepatria do spoluvlastníctva s manželom. Iný majetok nevlastním.
Na dôkaz toho, že som si viedla vlastné úspory, požiadala som dňa 15. apríla 1992 Obvodný
súd Bratislava III o zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov počas trvania manželstva.“
Fotokópia spomínaného rozsudku Obvodného súdu Bratislava III z 9. júna 1992, sp. zn. 7C
68/92-7, ktorým súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov G. ku dňu právoplatnosti
rozsudku, bola priloţená k predmetnej ţiadosti (č. l. 142).
Vo zv. X sa na č. l. 126 nachádza podanie advokáta v menej jeho klientky M. G.
z 26. januára 1999, kde je uvedené: „Dňa 7.7.1998 som požiadal Generálnu prokuratúru SR
o preskúmanie rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Bratislave vo veci mojej klientky M. G.
z B., o vrátenie jej vlastníctva – a to finančných prostriedkov 400 FRF a 29.320 DEM.
Do dnešného dňa som odpoveď nedostal a preto urgujem vybavenie uvedenej žiadosti.“
Tieţ súdna časť spisu (zv. I, č. l. 337-338) obsahuje písomnú ţiadosť p. G.
z 25. novembra 2002, adresovanú predsedníčke senátu konajúceho krajského súdu, o vrátenie
jej finančných prostriedkov - 29 320 DEM a 400 FRF. Ako tu sama uvádza, tieto finančné
prostriedky sú výlučne len jej, našetrila si ich a aj dostala od svojich rodičov (viedla si svoje
vlastné úspory). Keď začal jej bývalý manţel súkromne podnikať, poţiadala Okresný súd
Bratislava III o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Dlho trvalo, neţ ju vtedy
ešte manţel uprosil, aby jej nasporené prostriedky pouţili na kúpu lepšieho auta.
V rámci výpovedí na hlavnom pojednávaní sa k povahe zaistených peňazí nevyjadrili
ani M. G., ani Ing. V. G..
A čo sa napokon týka písomného podania advokáta p. G. z 11. novembra 1997, ktoré
doloţil prokurátor krajskej prokuratúry k ním podanej sťaţnosti, a ktoré malo byť
na príslušnú krajskú prokuratúru doručené 12. novembra 1997, tak z tohto vyplýva,
ţe advokát na poţiadanie svojej klientky opätovne ţiada o vrátenie jej výlučného vlastníctva,
a to zaistených finančných prostriedkov v sumách 400 FRF a 29 320 DEM: „Žiadam
prokuratúru o preskúmanie stavu veci, pretože predpokladám, že prokurátor pri rozhodovaní
o sťažnosti obvineného nemal k dispozícii rozsudok býv. Obvodného súdu Bratislava III, ktorý
sa stal právoplatným 21. júla 1992. Na základe tohto rozsudku bolo zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov ku dňu právoplatnosti rozsudku. Z tohto dôvodu moja klientka
nemá povinnosť podieľať sa na náhrade škody spôsobenej jej manželom z titulu BSM.“
Ako je pritom zrejmé z ďalšieho textu, povaţuje za jednoznačne preukázané, ţe uvedené
peňaţné prostriedky dala jeho klientka svojmu manţelovi po právoplatnosti spomínaného
rozsudku, a to za účelom kúpy auta. Záverom zároveň dodáva, ţe je pochopiteľné, ţe za dobu
ich zaistenia vznikol p. G. aj nárok na úroky, ktoré vznikli uloţením valút do finančného
ústavu.
Len na okraj moţno na danom mieste poznamenať, ţe prokurátor v odôvodnení svojej
sťaţnosti nesprávne uviedol, ţe M. G. sa v podaní z 11. novembra 1997 doţadovala vrátenia
častí zaistených peňazí ako svojho výlučného vlastníctva argumentujúc o.i. tieţ tým,
ţe v čase, kedy ich zverila odsúdenému, boli uţ právoplatne rozvedení (ako je totiţ zrejmé
zo skôr citovaného, bolo poukazované na to, ţe v danom čase mali mať právoplatne zrušené
bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov).
S ohľadom na obsah podaných sťaţností prokurátora ako i odsúdeného Ing. G. bolo
povinnosťou najvyššieho súdu preskúmať správnosť postupu Krajského súdu v Bratislave,
keď tento vo výroku V. napadnutého uznesenia podľa § 97 ods. 1 Tr. por. rozhodol o tom,
ţe osobou oprávnenou na vrátenie dňa 19. mája 1994 pri prehliadke osobného motorového
vozidla Ing. G. vydaných a následne zaistených pôvodne cudzích valút (ako vecí dôleţitých
pre trestné konanie) je menovaný odsúdený.
Najvyšší súd pritom s poukazom na vyššie uvedené dospel k takému názoru,
ţe hoci prvostupňový súd správne dôvodil, ţe o vrátení zaistených pôvodne cudzích
peňaţných prostriedkov bolo potrebné rozhodnúť ex offo s poukazom na to, predmetná
trestná vec bola právoplatne skončená a pôvodne odňaté peňaţné prostriedky uţ
nie sú pre trestné konanie dôleţité (pričom zároveň nebolo vyslovené ich prepadnutie
ani zhabanie), s otázkou toho, komu je potrebné tieto zaistené peňaţné prostriedky vrátiť
sa uţ dostatočným spôsobom nevysporiadal.
Ako však sťaţnostný súd po podrobnom preskúmaní predloţeného spisu zistil,
napadnutý výrok je nesprávny a predčasný len v časti vrátenia sumy 16 445,64 €
(pôvodne 29 320 DEM) a sumy 66,90 € (pôvodne 400 FRF) odsúdenému
Ing. V. G., kým v časti týkajúcej sa vrátenia sumy 184,95 € (pôvodne 2 320 ATS) a sumy
264,04 € (pôvodne 6 268,20 Čk) odsúdenému Ing. V. G. je rozhodnutie krajského súdu
v súlade so znením § 97 ods. 1 Tr. por., keďţe na tieto si M. G. a ani iná osoba právo ani raz
neuplatnila (inak povedané v prípade Ing. G. dňa 19. mája 1994 zaistených rakúskych
šilingov a českých korún chýba procesný predpoklad pre event. postup podľa druhej
alebo tretej vety § 97 ods. 1 Tr. por.).
Pokiaľ ide o správnu časť napadnutého výroku V., k tomu je nevyhnutné opätovne
zdôrazniť, ţe - tak ako to napokon aj celkom zjavne vyplýva zo znenia a zmyslu § 97 ods. 1
Tr. por. - k právu inej osoby na vec môţe súd v konaní podľa zmieňovaného ustanovenia
prihliadať len vtedy, pokiaľ si táto iná osoba svoje právo na vec uplatňuje. Ak tomu tak nie je,
vec sa vráti tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá či zaistená bez toho, aby bola skúmaná
otázka, či, je táto osoba vlastníkom veci (ide tu len o vrátenie veci, nachádzajúcej
sa v trestnom depozite, ktorá uţ na ďalšie konanie nie je potrebná, takţe rozhodnutie nemá
z pohľadu vlastníckeho alebo iného práva k veci ţiadny konštitutívny ani deklaratórny
účinok).
Preto treba potom povaţovať s poukazom na vyššie uvedené tú skutočnosť,
ţe odsúdený Ing. V. G. sa v podanej sťaţnosti domáhal toho, aby boli všetky zaistené peniaze
uvedené vo výroku V. napadnutého uznesenia, a teda aj suma 184,95 € (pôvodne 2 320 ATS)
a suma 264,04 € (pôvodne 6 268,20 Čk), vrátené jeho bývalej manţelke M. G.
ako ich vlastníkovi, v danom konaní z hľadiska znenia ust. § 97 ods. 1 Tr. por. za právne
irelevantnú.
Ako je zjavné uţ zo skôr uvedeného, M. G. uskutočnila v priebehu konania
niekoľko návrhov (naposledy je v spise jej ţiadosť z 25. novembra 2002), a to či uţ sama
alebo prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorých sa táto zhodne dožadovala len vrátenia
časti zaistených peňazí, a to konkrétne nemeckých mariek a francúzskych frankov.
Vzhľadom na takýto rozsah uplatnených nárokov bolo preto napokon zo strany najvyššieho
súdu rozhodnuté len o zrušení tomu zodpovedajúcej časti napadnutého výroku.
V súvislosti s vrátením veci krajskému súdu na opätovné rozhodnutie ohľadne tejto
zrušenej časti napadnutého výroku V. treba potom popri uţ skôr uvedenom znova dať
do pozornosti predovšetkým to, ţe pokiaľ vzniknú pochybnosti o práve k veci, a ak teda
nie je jasné, či je potrebné ju vrátiť tomu, kto ju vydal (komu bola odňatá či zaistená)
alebo vydať tretej osobe, ktorá si na ňu v priebehu trestného konania uplatnila právo, v takom
prípade nesmie dôjsť k vydaniu veci, ale je tu povinnosť v zmysle tretej vety § 97 ods. 1
Tr. por. vec ponechať v úschove s upozornením osoby, ktorá si na ňu robí nárok, aby tento
uplatnila v občianskom súdnom konaní. Účelom uvedeného je vylúčiť akúkoľvek ďalšiu
prípadnú dispozíciu s dotknutou vecou, ktorá by mohla mať nenapraviteľné následky,
aţ do objasnenia práva na ňu.
Či takéto pochybnosti o práve k zaisteným peniazom existujú aj v posudzovanej veci
bude musieť posúdiť krajský súd po vrátení veci mu na nové konanie a následne dôsledne
rozhodnúť v súlade § 97 ods. 1 Tr. por. v závislosti od toho, či bude povaţovať právo
k sumám 16 445,64 € (pôvodne 29 320 DEM) a 66,90 € (pôvodne 400 FRF) za nepochybné
alebo sporné (len na dôvaţok tu nemoţno nepoznamenať, ţe vzhľadom na posledné podania
či uţ p. G. alebo Ing. G. tu paradoxne o ţiadnom spore vo vlastnom zmysle slova nemoţno
hovoriť, keďţe obaja zhodne tvrdia, ţe vlastníkom predmetných peňazí je G., neskorší prejav
vôle Ing. G. v podanej sťaţnosti však môţe byť vykonaný pod vplyvom vedomosti o jeho
peňaţných záväzkoch).
Najvyšší súd povaţuje za ţiaduce sa v súvislosti s napadnutým výrokom uvedeným
pod bodom V. záverom aspoň okrajovo vyjadriť aj k otázke týkajúcej sa moţného vrátenia
zaistených peňazí aj s úrokmi (viď ţiadosť advokáta M. G. z 11. novembra 1997).
Tu je potrebné v prvom rade uviesť, ţe v prípade, ak by boli finančné prostriedky uloţené
na bankovom účte v peňaţnom ústave, kde by vyniesli nejaké úroky, bolo by ich nevyhnutné
vrátiť alebo vydať aj s týmito úrokmi. Ak však v posudzovanej veci peňaţné prostriedky
vzhľadom na spôsob ich zaistenia ţiadne úroky počas doby zaistenia nevyniesli, nemoţno
rozhodnúť o ich vrátení aj s úrokmi, ktoré nevznikli.
Pokiaľ ide o sťažnostné námietky M. M., tieto nepovaţoval sťaţnostný súd
za opodstatnené, a to z nasledovných dôvodov:
Tak ako bolo uvedené uţ aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uznesením
mestského prokurátora v Bratislave z 24. mája 1994, sp. zn. 2Kv 265/94 (zv. VIII/č. 1,
čl. 111-112), vydaným na návrh poškodenej strany, bola podľa § 47 ods. 1, ods. 4 Tr. por.
č. 141/1961 Zb. v znení účinnom v čase rozhodovania zaistená vtedy obv. M. M. peňaţná
suma vo výške 4 723,56 Sk, uloţená na účte č. X. v Tatra banke a.s. Bratislava a peňaţná
suma vo výške 63 900 000 Sk, uloţená na pod-účte k danému účtu, určenému na clearing
do Českej republiky, s poukazom na existujúcu dôvodnú obavu, ţe uspokojenie nároku
poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené ale sťaţované.
Podľa § 47 ods. 2 Tr. por. č. 141/1961 Zb. v znení účinnom v čase rozhodovania súd
obvinenému zároveň zakázal so zaisteným majetkom nakladať.
Počas prípravného konania krajský prokurátor v Bratislave opatrením
zo 14. októbra 1997, sp. zn. 2Kv 265/94, podľa § 78 ods. 1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. v znení
účinnom v čase rozhodovania rozhodol o tom, ţe Tatra banka a.s. Bratislava je povinná
vydať vec dôleţitú pre trestné konanie, a to zaistené sumy bezhotovostným prevodom
na účet Krajskej prokuratúry v Bratislave vedený v Národnej banke Slovenska
č.ú. X./X..
Následne krajský prokurátor v Bratislave uznesením z 18. novembra 1997, sp. zn.
2Kv 166/96, podľa § 80 ods. 1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. v znení účinnom v čase rozhodovania
vrátil obchodnej spoločnosti M. so sídlom L., V. ul. č. X. sumu 60 000 000 Sk uloţenú
na účte Krajskej prokuratúry v Bratislave vedenom v Národnej banke Slovenska.
Proti tomuto uzneseniu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky sťaţnosť
pre porušenie zákona, na podklade ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
zo 14. januára 1999, sp. zn. 3Tz 15/98, rozhodol, ţe právoplatným uznesením krajského
prokurátora v Bratislave z 18. novembra 1997, sp. zn. 2Kv 166/96, bol porušený zákon
v ustanovení § 80 ods. 1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. v znení účinnom v čase rozhodovania
a napadnuté uznesenie zrušil.
Tak ako prvostupňovému súdu i sťaţnostnému súdu je zrejmé a známe, ţe rozhodnutie
krajského prokurátora v Bratislave z 18. novembra 1997, sp. zn. 2Kv 166/96, bolo zrušené
pre zistenú nezákonnosť, avšak aţ po jeho právoplatnosti. Peňaţné prostriedky vo výške
60 000 000 Sk však na základe tohto dnes uţ zrušeného rozhodnutia z účtu Krajskej
prokuratúry v Bratislave na účet spoločnosti M. odišli.
Krajský súd v Bratislave vo výroku I. správne rozhodol len o zvyšku zaistených
peňaţných prostriedkov, ktoré sa na jeho účte v danom čase nachádzali. Pre jeho rozhodnutie
bol totiţ rozhodujúci aktuálny faktický stav. Nemohol rozhodnúť o sume, ktorou na svojom
účte nedisponoval.
Následok, ktorý nastal v dôsledku najvyšším súdom zrušeného nezákonného
rozhodnutia krajského prokurátora v Bratislave, nie je moţné v rámci daného konania nijako
napraviť a súdy naň nemôţu jednoducho neprihliadať. Krajský súd v Bratislave vychádzal
z reálne existujúceho stavu veci a nie zo zrušeného rozhodnutia (vo výroku I. sa správne
uvádza právoplatné rozhodnutie bývalého mestského prokurátora v Bratislave
z 24. mája 1994, sp. zn. 2Kv 265/94, ktorým bol zaistený majetok ods. M. M.), ako to uvádza
odsúdený M. M. vo svojej sťaţnosti. Pokiaľ ide o náhradu vzniknutej škody, tak tejto
sa bolo moţné domáhať za splnenia všetkých k tomu potrebných podmienok cestou zákona
upravujúceho zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom orgánu štátu.
Z dôvodov vyššie ozrejmených rozhodol preto najvyšší súd tak, ako je uvedené
v enuciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. februára 2015
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová