Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/36/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí konanom 19. februára 2015 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného M. M. a spol.,

pre pokračovací trestný čin podvodu podľa , Tr.

účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) a iné, o sťaţnosti prokurátora, odsúdeného

M. M. a odsúdeného Ing. V. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 13. augusta 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Podľa , napadnuté uznesenie sa z r u š u j e

vo výroku V. v časti týkajúcej sa vrátenia sumy 16 445,64 € (pôvodne 29 320,- DEM)

a sumy 66,90 € (pôvodne 400,- FRF) odsúdenému Ing. V. G. a vec sa v r a c i a v tejto časti

Krajskému súdu v Bratislave na nové prejednanie a rozhodnutie.

II. Podľa sťaţnosť odsúdeného M. M. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. augusta 2014, sp. zn. :

I. Podľa zrušil zaistenie majetku odsúdeného M. M.,

nar. X. v P., pôvodne zaisteného uznesením bývalého mestského prokurátora v Bratislave dňa

24. mája 1994 pod č.k. s tým, ţe zostávajúca zaistená suma vo výške

129 613,08 € (pôvodne 3 904 723,56 Sk), evidovaná na Krajskom súde v Bratislave

pod poloţkou D. a nachádzajúca sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave

číslo X./X., ako účet cudzích peňazí, sa po právoplatnosti tohto uznesenia poukazuje na účet

Ministerstva financií Slovenskej republiky v kóde I., zriadený v Štátnej pokladnici S. titulom

2

čiastočnej náhrady škody, ku ktorej bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

zo 07. septembra 2012, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 22. októbra 2013, sp. zn. , obţalovaný M. M. zaviazaný

nahradiť poškodenej strane Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií

Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, škodu vo výške 1 952 323,27 €

s úrokom z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19. decembra 1995 do zaplatenia.

II. Podľa zrušil zaistenie majetku odsúdeného

Ing. V. G., nar. X. v B., pôvodne zaisteného uznesením bývalého mestského prokurátora

v Bratislave dňa 24. mája 1994 pod č.k. s tým, ţe zaistená suma vo výške

66 656,65 € (pôvodne 2 008 098,11 Sk), evidovaná na Krajskom súde v Bratislave

pod poloţkou D. a nachádzajúca sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave

číslo X./X., ako účet cudzích peňazí, sa po právoplatnosti tohto uznesenia poukazuje na účet

Ministerstva financií Slovenskej republiky v kóde I., zriadený v Štátnej pokladnici S. titulom

čiastočnej náhrady škody, ku ktorej bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

zo 07. septembra 2012, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 25. februára 2014, sp. zn. , obţalovaný Ing. V. G.

zaviazaný nahradiť poškodenej strane Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom

financií Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, škodu vo výške

724 856,43 € s úrokom z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19. decembra 1995

do zaplatenia.

III. Podľa , , zrušil zaistenie peňaţných prostriedkov

aktuálne vedených na prechodnom (osobitnom) účte číslo X./X. v Tatra banke, a.s. so sídlom

na Hodţovom námestí 3, Bratislava, v sume 273 700,65 €, pochádzajúce pôvodne z účtu

odsúdeného M. M. pod číslom X./X. v Tatra banke a.s. Bratislava, zaistených pre účely

nároku poškodeného s tým, ţe tieto sa po právoplatnosti tohto uznesenia poukazujú na účet

Ministerstva financií Slovenskej republiky v kóde I., zriadený v Štátnej pokladnici S. titulom

čiastočnej náhrady škody, ku ktorej bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

zo 07. septembra 2012, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 22. októbra 2013, sp. zn. , obţalovaný M. M. zaviazaný

nahradiť poškodenej strane Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií

Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, škodu vo výške 1 952 323,27 €

s úrokom z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19. decembra 1995 do zaplatenia.

3

IV. Podľa , zrušil zaistenie peňaţných prostriedkov na účte

vedenom pod číslom X./X. v Tatra banke a.s. so sídlom na Hodţovom námestí 3, Bratislava,

odsúdeného Ing. V. G. v sume 8 362,33 €, zaistených pre účely nároku poškodeného s tým,

ţe tieto sa po právoplatnosti tohto uznesenia poukazujú na účet Ministerstva financií

Slovenskej republiky v kóde I., zriadený v Štátnej pokladnici S. titulom čiastočnej náhrady

škody, ku ktorej bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 07. septembra 2012, sp. zn.

, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 25. februára 2014, sp. zn. , obţalovaný Ing. V. G. zaviazaný nahradiť

poškodenej strane Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej

republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, škodu vo výške 724 856,43 € s úrokom

z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19. decembra 1995 do zaplatenia.

V. Podľa vrátil odsúdenému Ing. V. G. pri prehliadke osobného

motorového vozidla zn. Pegueot 405, ŠPZ P. v batoţinovom priestore, v príručnom pánskom

kufríku, dňa 19. mája 1994 odovzdané a zaistené pôvodne cudzie peniaze (28 800 DEM,

520 DEM, 6 268,20 Čk, 2 320 ATS a 400 FRF) a to:

- sumu 16 445,64 €, evidovanú na Krajskom súde v Bratislave pod poloţkou

D. a nachádzajúcu sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave

číslo X./X., ako účet cudzích peňazí (pôvodne 29 320 DEM),

- sumu 184,95 € evidovanú na Krajskom súde v Bratislave pod poloţkou

D. a nachádzajúcu sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave

číslo X./X., ako účet cudzích peňazí (pôvodne 2 320 ATS),

- sumu 66,90 €, evidovanú na Krajskom súde v Bratislave pod poloţkou

D. a nachádzajúcu sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave

číslo X./X., ako účet cudzích peňazí (pôvodne 400 FRF),

- sumu 264,04 €, evidovanú na Krajskom súde v Bratislave pod poloţkou

D. a nachádzajúcu sa v Štátnej pokladnici na účte Krajského súdu v Bratislave

číslo X./X., ako účet cudzích peňazí (pôvodne 6 268,20 Čk),

ktoré sa po právoplatnosti tohto uznesenia poukazujú na účet odsúdeného Ing. V. G.

vedený pod číslom X./X. v Tatra banke, a. s. so sídlom na Hodţovom námestí 3, Bratislava.

Proti vyššie citovanému uzneseniu podali sťažnosť prokurátor krajskej prokuratúry,

odsúdený M. M. i odsúdený Ing. V. G..

4

Prokurátor podal sťaţnosť len proti výroku V. napadnutého uznesenia, ktorým krajský

súd podľa vrátil odsúdenému Ing. V. G. tam presne vymedzené sumy

peňazí, zodpovedajúce valutám pôvodne mu zaisteným pri prehliadke osobného motorového

vozidla dňa 19. mája 1994, keďţe podľa jeho názoru sa súd dostatočne nevysporiadal

s otázkou, kto je osobou oprávnenou na vrátenie veci.

Poukázal na to, ţe v prípravnom konaní vo vzťahu k zaisteným peniazom vypovedali

tak odsúdený G. ako aj jeho bývalá manţelka M. G. zhodne v tom smere, ţe uvedené peniaze

nepochádzajú z trestnej činnosti. M. G. uviedla, ţe peniaze patria rodine, franky mali dostať

od rodiny z P. a marky mali na kúpu vozidla. Písomným podaním z 11. novembra 1997, ktoré

prokurátor predloţil ako prílohu k podanej sťaţnosti, sa M. G. doţadovala vrátenia častí

peňazí - zaistených nemeckých mariek a francúzskych frankov - ako svojho výlučného

vlastníctva, argumentujúc tieţ tým, ţe v čase, kedy ich zverila odsúdenému, boli uţ

právoplatne rozvedení a oprávnenou na ich vrátenie má byť teda ona. Ing. V. G.

takisto niekoľkokrát v rámci prípravného konania ţiadal vrátenie zaistených peňazí

(viď napr. uznesenie vyšetrovateľa z 27. februára 1995). Čo sa týka hlavného pojednávania,

tu sa hodnoverne k povahe peňazí nevyjadrila ani M. G. ani odsúdený, neuviedli konkrétne

od koho z rodiny peniaze mali dostať, nenavrhovali v tejto súvislosti vypočuť ţiadnu osobu.

S poukazom na vyššie popísané okolnosti má prokurátor za to, ţe neboli spoľahlivo

splnené podmienky na vrátenie peňazí vymedzených vo výroku V. napadnutého uznesenia

odsúdenému Ing. V. G., nakoľko nárok na vydanie peňazí uplatnili dve osoby a nárok ţiadnej

z nich nie je nepochybný. Navrhol preto, aby sťaţnostný súd podľa § 194

ods. 1 písm. b/ zrušil napadnuté uznesenie vo výroku V. a vec vrátil v tejto časti súdu

prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Dňa 12. septembra 2014 bola na Krajský súd v Bratislave podaná sťaţnosť

odsúdeného Ing. V. G., z ktorej vyplýva, ţe tento sa s napadnutým rozhodnutím (presnejšie

jeho výrokom uvedeným pod bodom V., ako je zrejmé z niţšie uvedeného) nemôţe stotoţniť,

keďţe v prípravnom konaní i počas celého súdneho procesu tak on ako aj v tom čase ešte jeho

manţelka vypovedali, ţe finančné prostriedky, o ktorých rozhodol krajský súd, ţe mu budú

vrátené, patria do jej výlučného vlastníctva. Tieto nadobudla darom pred rokom 1994

od rodiny a boli určené na kúpu nového auta. Vzhľadom k tomu preto ţiada, aby bolo

5

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušené a zmieňované finančné prostriedky,

uvedené vo výroku V., aby boli poukázané na účet jeho bývalej manţelky M. G..

Dňa 17. septembra 2014 bolo následne Krajskému súdu v Bratislave doručené i druhé

odôvodnenie podanej sťaţnosti. V tomto odsúdený Ing. V. G. opätovne rovnako zdôrazňuje,

ţe vlastníkom pôvodne zaistených peňazí v sumách 16 445,64 €, 184,95 €, 66,90 €

a 264,04 €, ktoré mu majú byť podľa vrátené, je jeho bývalá manţelka

M. G.. On bol len ich drţiteľom, čo je zrejmé z priebehu celého prípravného konania a tieţ

hlavného pojednávania. Ţiada preto, aby uvedené finančné prostriedky boli vrátené

ich vlastníkovi - M. G..

A napokon odsúdený M. M. napadol uznesenie Krajského súdu v Bratislave konkrétne

v tej jeho časti, v ktorej daný súd nerešpektuje uznesenie bývalého mestského prokurátora

z 24. mája 1994, sp. zn. , ktoré je jediné právoplatné (hoci pôvodne bola zahlásená

sťaţnosť s tým, ţe sa podáva voči všetkým výrokom napadnutého uznesenia dotýkajúcim

sa vyššie menovaného odsúdeného). Podanú sťaţnosť pritom odôvodnil tak sám

ako i prostredníctvom svojho obhajcu.

V bliţšom písomnom odôvodnení podanej sťaţnosti sa potom upozorňuje na to,

ţe je vylúčené, aby krajský súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z uznesenia krajského

prokurátora z 18. novembra 1997, sp. zn. , o vrátení 60 000 000 Sk uloţených

na účte krajskej prokuratúry, ktoré bolo rozsudkom najvyššieho súdu zo 14. januára 1999,

sp. zn. , zrušené pre porušenie zákona (z daného rozsudku vyplýva, ţe krajský

prokurátor nebol oprávnený takéto uznesenie vydať, a ţe finančné prostriedky boli vydané

neoprávnene na základe falšovaných dokladov). Ak bolo skôr citované uznesenie krajského

prokurátora zrušené, platí de facto i de jure stav tak, ako pred jeho vydaním, vrátane

uloţených peňazí na účte krajskej prokuratúry, a bolo preto povinnosťou krajského súdu

rozhodnúť o ich vydaní krajskou prokuratúrou. Na prípadné dôsledky, ktoré vyvolalo zrušené

nezákonné rozhodnutie krajského prokurátora, nebolo moţné vôbec prihliadať.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odsúdený navrhol, aby druhostupňový súd

napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec tomuto vrátil na nové konanie s tým,

ţe je povinný rozhodnúť o zrušení zaistenia jeho majetku na základe právoplatných uznesení

o jeho zaistení alebo aby ho prípadne sám zmenil tak, ţe Krajská prokuratúra v Bratislave

6

je povinná poukázať zo svojho účtu sumu 60 000 000 Sk na účet Ministerstva financií

Slovenskej republiky titulom náhrady škody, ku ktorej bol zaviazaný.

Záverom svojho podania odsúdený M. M. tieţ uviedol, ţe pri rozhodovaní o svojej

sťaţnosti ţiada byť prítomný, aby doloţil listinné dôkazy svojho práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, ţe neprichádza do úvahy postup

podľa , v zmysle preskúmal

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovatelia podali sťaţnosť

ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce, pričom dospel k takému záveru,

ţe kým sťaţnosti prokurátora a odsúdeného Ing V. G. boli podané dôvodne, sťaţnosť

odsúdeného M. M. je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

Čo sa týka sťažností prokurátora a odsúdeného Ing. V. G., resp. teda nimi

napadnutého výroku V. preskúmavaného rozhodnutia, tak k tomu povaţuje najvyšší súd

za potrebné uviesť nasledovné:

Podľa , veta prvá aţ tretia ak vec, ktorá bola podľa vydaná,

podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná

a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal,

komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje

právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo

na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba,

ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní.

Z vyššie citovaného ustanovenia upravujúceho vrátenie veci v prvom rade vyplýva,

ţe k vráteniu veci alebo jej vydaniu moţno pristúpiť vtedy, ak uţ vec nie je potrebná

k ďalšiemu konaniu a zároveň je splnená podmienka, ţe neprichádza do úvahy jej prepadnutie

alebo zhabanie. Čo sa potom týka rôznych alternatív, navzájom a postupne sa vylučujúcich,

s ktorým zákon počíta pre vrátenie resp. vydanie veci, tak týmito sú (vzhľadom na okolnosti

posudzovaného prípadu sa tu neuvádza posledná alternatíva, a síce súdna úschova finančných

prostriedkov získaných z predaja veci):

7

- vrátenie veci tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená

podľa osobitného predpisu, pokiaľ si na ňu neuplatňuje právo iná osoba alebo ak o jeho

práve na vec niet pochýb napriek tomu, ţe si na ňu uplatnila právo aj iná osoba;

- vydanie veci inej osobe ako tej, ktorá ju vydala resp. ktorej bola odňatá

či zaistená, v prípade, ţe táto si uplatnila svoje právo na vec a toto jej právo je nepochybné

(bez uplatnenia si práva na vec inou osobou nie je moţné, aby príslušný orgán k právu takejto

osoby na vec prihliadal, ale prichádza do úvahy len jej vrátenie tomu, kto ju vydal resp. komu

bola odňatá či zaistená; takýmto rozhodnutím podľa prvej vety však

nie je riešená otázka vlastníckeho práva k veci, a preto aj po jeho vydaní sa má právo

ktorákoľvek iná osoba domáhať svojich práv k veci cestou občianskoprávneho konania - viď

k tomu bliţšie uznesenie najvyššieho súdu z 21. mája 1969, sp. zn. , uverejnené

pod R 2/1970, či tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 1993,

sp. zn. , uverejnený pod R 49/1994);

- ponechanie veci v úschove a upozornenie osoby, ktorá si na ňu robí nárok,

aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní, ak si právo na ňu uplatnila aj „iná osoba“

príp. viaceré osoby, pričom o práve k veci sú pochybnosti (orgán činný v trestnom konaní

resp. súd vzniknuté pochybnosti o práve na vec neodstraňujú vykonávaním samostatného

dokazovania zameraného len na danú otázku).

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu najvyšší súd zistil, ţe Ing. V. G.

sa k vlastníctvu a spôsobom nadobudnutia dňa 19. mája 1994 pri prehliadke osobného

motorového vozidla zaistených cudzích valút po prvýkrát veľmi podrobne vyjadril v rámci

svojho výsluchu vykonaného 30. júna 1994 (zv. VIII/č. 2, č. l. 246 a nasl.), kedy tento

doslovne uviedol:

„520,- DEM sú mojim vlastníctvom, tieto som už dávnejšie si zabezpečil

nákupom z povoleného limitu devízových prostriedkov, na svoj i manželkin pas, z týchto

som si postupne míňal menšie čiastky a mal som ich ako rezervu na nenadále služobné cesty

do zahraničia. Tento rok som ešte výmenu valút nerobil. Mám ich z predchádzajúceho roku,

vlastne len suma 320,- DEM nakoľko suma 200,- DEM pochádza z celkovej sumy

29.000,- DEM, ku ktorým som sa dostal cez manželku tak, že sme už dávnejšie uvažovali

o kúpe osobného auta ... Za týmto účelom manželka tieto peniaze zabezpečila na nákup,

ale neviem kedy, akým spôsobom a od koho ale podstatné je, že ja som tieto peniaze

8

od nej obdržal v utorok 17. mája 1994 s tým, aby som ich uložil na svoju devízovú vkladnú

knižku ... Teda uvádzam k takto zaisteným DEM, že sa jedná o moje a manželky teda tým

i peniaze rodiny ...

Pokiaľ sa jedná o české koruny v sume 6.268,20,- Kč tak sa jedná o zbytok peňazí,

ktoré som nadobúdal postupne na výmenných miestach na svoj OP, tieto som postupne

pri svojich cestách do ČR míňal na nákupy a platby a ostalo mi z nich práve toľko peňazí,

koľko mi ich bolo zaistených ...

Pokiaľ sa jedná o rakúske šilingy v sume 2.320,- ATS, tak tieto valuty som mal

vymenené v predchádzajúcich rokoch na svoj pas, z povoleného limitu, na parkovné a iné

menšie poplatky s tým, že sa v nich jedná o zbytok nespotrebovaných takto získaných valút ...

Pokiaľ sa týka sumy 400,- francúzskych frankov, tak tieto peniaze máme od nedele,

15. mája 1994, dostali sme ich ja a manželka po 200,- FRF od návštevy z F., ktorá

sa nachádzala u mojej sestry V. J. z P. ...

U uvedených dôvodov si činím nárok na navrátenie týchto peňazí do moje držby.“

Ako ďalej vyplýva zo zápisnice o výsluchu M. G. z 23. augusta 1994 (zv. VIII/č. 3,

č. l. 361), menovaná sa tu k zadrţaným valutám u manţela vyjadrila tak, ţe kým francúzske

franky dostali od rodiny v P., nemecké marky musel zabezpečiť manţel z peňazí, ktoré

mu dala na výmenu na ich pasy, pričom tieto mali slúţiť na nákup auta v zahraničí.

Z uvedených dôvodov si preto robí nárok na ich navrátenie rodine.

Z obsahu spisu je tieţ moţné zistiť, ţe Ing. V. G. počas prípravného konania

opakovane (29. novembra 1994, 9. decembra 1994 a 28. decembra 1994) ţiadal o vrátenie

peňaţných prostriedkov, ktoré dňa 19. mája 1994 v rôznych menách sám vydal pri výkone

prehliadky osobného motorového vozidla, v tom čase ním uţívaného. Vyšetrovateľ

Policajného zboru uznesením z 27. februára 1995, ČVS:VP-36/30-1994-Dc, týmto jeho

ţiadostiam nevyhovel (zv. VIII/č. 2, č. l. 134-135).

Pokiaľ ide napr. o ţiadosť z 29. novembra 1994 (zv. VIII/č. 2, č. l. 252), tu Ing. G.

ţiadal o vrátenie zaistených valút s poukazom na to, ţe tieto sú jeho vlastníctvom príp. tvoria

spoluvlastníctvo s jeho manţelkou v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manţelov

a podľa jeho názoru uţ pre účely trestného konania nie sú potrebné (porovnaj i zápisnicu

o jeho výsluchu zo 7. decembra 1994 - zv. VIII/č. 2, č. l. 254 a nasl.)

9

V písomnom odôvodnení sťaţnosti podanej proti vyššie uvedenému uzneseniu

vyšetrovateľa z 27. februára 1995 obvinený Ing. V. G. v súvislosti so zaistenými finančnými

prostriedkami v sumách 29 320 DEM, 2320 ATS, 400 FRF a 6268,20 Čk (zv. VIII/č. 2,

č. l. 138-139) o.i. uviedol: „Bolo nesporne preukázané, že finančné prostriedky, ktoré

som žiadal, nepochádzajú z trestnej činnosti, ale sú vlastne majetkom mojej manželky, ktorá

ma v plnom rozsahu splnomocnila na ich vyžiadanie ...“

Vo zv. VIII/č.2 sa na č. l. 141 nachádza písomná ţiadosť p. G. z 2. marca 1995,

v ktorej sa táto domáha vrátenia sumy 29 320 DEM a 400 FRF, zadrţaných jej manţelovi

Ing. V. G.. Pani G. v danom smere konštatuje: „Po dohode s manželom som mu uvedenú

sumu dala na kúpu kvalitného auta. Uvedené peniaze sú výlučne len moje celoživotné úspory

a dary od rodiny a nepatria do spoluvlastníctva s manželom. Iný majetok nevlastním.

Na dôkaz toho, že som si viedla vlastné úspory, požiadala som dňa 15. apríla 1992 Obvodný

súd Bratislava III o zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov počas trvania manželstva.“

Fotokópia spomínaného rozsudku Obvodného súdu Bratislava III z 9. júna 1992, sp. zn. 7C

68/92-7, ktorým súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov G. ku dňu právoplatnosti

rozsudku, bola priloţená k predmetnej ţiadosti (č. l. 142).

Vo zv. X sa na č. l. 126 nachádza podanie advokáta v menej jeho klientky M. G.

z 26. januára 1999, kde je uvedené: „Dňa 7.7.1998 som požiadal Generálnu prokuratúru SR

o preskúmanie rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Bratislave vo veci mojej klientky M. G.

z B., o vrátenie jej vlastníctva – a to finančných prostriedkov 400 FRF a 29.320 DEM.

Do dnešného dňa som odpoveď nedostal a preto urgujem vybavenie uvedenej žiadosti.“

Tieţ súdna časť spisu (zv. I, č. l. 337-338) obsahuje písomnú ţiadosť p. G.

z 25. novembra 2002, adresovanú predsedníčke senátu konajúceho krajského súdu, o vrátenie

jej finančných prostriedkov - 29 320 DEM a 400 FRF. Ako tu sama uvádza, tieto finančné

prostriedky sú výlučne len jej, našetrila si ich a aj dostala od svojich rodičov (viedla si svoje

vlastné úspory). Keď začal jej bývalý manţel súkromne podnikať, poţiadala Okresný súd

Bratislava III o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Dlho trvalo, neţ ju vtedy

ešte manţel uprosil, aby jej nasporené prostriedky pouţili na kúpu lepšieho auta.

V rámci výpovedí na hlavnom pojednávaní sa k povahe zaistených peňazí nevyjadrili

ani M. G., ani Ing. V. G..

10

A čo sa napokon týka písomného podania advokáta p. G. z 11. novembra 1997, ktoré

doloţil prokurátor krajskej prokuratúry k ním podanej sťaţnosti, a ktoré malo byť

na príslušnú krajskú prokuratúru doručené 12. novembra 1997, tak z tohto vyplýva,

ţe advokát na poţiadanie svojej klientky opätovne ţiada o vrátenie jej výlučného vlastníctva,

a to zaistených finančných prostriedkov v sumách 400 FRF a 29 320 DEM: „Žiadam

prokuratúru o preskúmanie stavu veci, pretože predpokladám, že prokurátor pri rozhodovaní

o sťažnosti obvineného nemal k dispozícii rozsudok býv. Obvodného súdu Bratislava III, ktorý

sa stal právoplatným 21. júla 1992. Na základe tohto rozsudku bolo zrušené bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov ku dňu právoplatnosti rozsudku. Z tohto dôvodu moja klientka

nemá povinnosť podieľať sa na náhrade škody spôsobenej jej manželom z titulu BSM.“

Ako je pritom zrejmé z ďalšieho textu, povaţuje za jednoznačne preukázané, ţe uvedené

peňaţné prostriedky dala jeho klientka svojmu manţelovi po právoplatnosti spomínaného

rozsudku, a to za účelom kúpy auta. Záverom zároveň dodáva, ţe je pochopiteľné, ţe za dobu

ich zaistenia vznikol p. G. aj nárok na úroky, ktoré vznikli uloţením valút do finančného

ústavu.

Len na okraj moţno na danom mieste poznamenať, ţe prokurátor v odôvodnení svojej

sťaţnosti nesprávne uviedol, ţe M. G. sa v podaní z 11. novembra 1997 doţadovala vrátenia

častí zaistených peňazí ako svojho výlučného vlastníctva argumentujúc o.i. tieţ tým,

ţe v čase, kedy ich zverila odsúdenému, boli uţ právoplatne rozvedení (ako je totiţ zrejmé

zo skôr citovaného, bolo poukazované na to, ţe v danom čase mali mať právoplatne zrušené

bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov).

S ohľadom na obsah podaných sťaţností prokurátora ako i odsúdeného Ing. G. bolo

povinnosťou najvyššieho súdu preskúmať správnosť postupu Krajského súdu v Bratislave,

keď tento vo výroku V. napadnutého uznesenia podľa rozhodol o tom,

ţe osobou oprávnenou na vrátenie dňa 19. mája 1994 pri prehliadke osobného motorového

vozidla Ing. G. vydaných a následne zaistených pôvodne cudzích valút (ako vecí dôleţitých

pre trestné konanie) je menovaný odsúdený.

Najvyšší súd pritom s poukazom na vyššie uvedené dospel k takému názoru,

ţe hoci prvostupňový súd správne dôvodil, ţe o vrátení zaistených pôvodne cudzích

peňaţných prostriedkov bolo potrebné rozhodnúť ex offo s poukazom na to, predmetná

trestná vec bola právoplatne skončená a pôvodne odňaté peňaţné prostriedky uţ

11

nie sú pre trestné konanie dôleţité (pričom zároveň nebolo vyslovené ich prepadnutie

ani zhabanie), s otázkou toho, komu je potrebné tieto zaistené peňaţné prostriedky vrátiť

sa uţ dostatočným spôsobom nevysporiadal.

Ako však sťaţnostný súd po podrobnom preskúmaní predloţeného spisu zistil,

napadnutý výrok je nesprávny a predčasný len v časti vrátenia sumy 16 445,64 €

(pôvodne 29 320 DEM) a sumy 66,90 € (pôvodne 400 FRF) odsúdenému

Ing. V. G., kým v časti týkajúcej sa vrátenia sumy 184,95 € (pôvodne 2 320 ATS) a sumy

264,04 € (pôvodne 6 268,20 Čk) odsúdenému Ing. V. G. je rozhodnutie krajského súdu

v súlade so znením , keďţe na tieto si M. G. a ani iná osoba právo ani raz

neuplatnila (inak povedané v prípade Ing. G. dňa 19. mája 1994 zaistených rakúskych

šilingov a českých korún chýba procesný predpoklad pre event. postup podľa druhej

alebo tretej vety ).

Pokiaľ ide o správnu časť napadnutého výroku V., k tomu je nevyhnutné opätovne

zdôrazniť, ţe - tak ako to napokon aj celkom zjavne vyplýva zo znenia a zmyslu § 97 ods. 1

- k právu inej osoby na vec môţe súd v konaní podľa zmieňovaného ustanovenia

prihliadať len vtedy, pokiaľ si táto iná osoba svoje právo na vec uplatňuje. Ak tomu tak nie je,

vec sa vráti tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá či zaistená bez toho, aby bola skúmaná

otázka, či, je táto osoba vlastníkom veci (ide tu len o vrátenie veci, nachádzajúcej

sa v trestnom depozite, ktorá uţ na ďalšie konanie nie je potrebná, takţe rozhodnutie nemá

z pohľadu vlastníckeho alebo iného práva k veci ţiadny konštitutívny ani deklaratórny

účinok).

Preto treba potom povaţovať s poukazom na vyššie uvedené tú skutočnosť,

ţe odsúdený Ing. V. G. sa v podanej sťaţnosti domáhal toho, aby boli všetky zaistené peniaze

uvedené vo výroku V. napadnutého uznesenia, a teda aj suma 184,95 € (pôvodne 2 320 ATS)

a suma 264,04 € (pôvodne 6 268,20 Čk), vrátené jeho bývalej manţelke M. G.

ako ich vlastníkovi, v danom konaní z hľadiska znenia ust. za právne

irelevantnú.

Ako je zjavné uţ zo skôr uvedeného, M. G. uskutočnila v priebehu konania

niekoľko návrhov (naposledy je v spise jej ţiadosť z 25. novembra 2002), a to či uţ sama

alebo prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorých sa táto zhodne dožadovala len vrátenia

12

časti zaistených peňazí, a to konkrétne nemeckých mariek a francúzskych frankov.

Vzhľadom na takýto rozsah uplatnených nárokov bolo preto napokon zo strany najvyššieho

súdu rozhodnuté len o zrušení tomu zodpovedajúcej časti napadnutého výroku.

V súvislosti s vrátením veci krajskému súdu na opätovné rozhodnutie ohľadne tejto

zrušenej časti napadnutého výroku V. treba potom popri uţ skôr uvedenom znova dať

do pozornosti predovšetkým to, ţe pokiaľ vzniknú pochybnosti o práve k veci, a ak teda

nie je jasné, či je potrebné ju vrátiť tomu, kto ju vydal (komu bola odňatá či zaistená)

alebo vydať tretej osobe, ktorá si na ňu v priebehu trestného konania uplatnila právo, v takom

prípade nesmie dôjsť k vydaniu veci, ale je tu povinnosť v zmysle tretej vety § 97 ods. 1

vec ponechať v úschove s upozornením osoby, ktorá si na ňu robí nárok, aby tento

uplatnila v občianskom súdnom konaní. Účelom uvedeného je vylúčiť akúkoľvek ďalšiu

prípadnú dispozíciu s dotknutou vecou, ktorá by mohla mať nenapraviteľné následky,

aţ do objasnenia práva na ňu.

Či takéto pochybnosti o práve k zaisteným peniazom existujú aj v posudzovanej veci

bude musieť posúdiť krajský súd po vrátení veci mu na nové konanie a následne dôsledne

rozhodnúť v súlade v závislosti od toho, či bude povaţovať právo

k sumám 16 445,64 € (pôvodne 29 320 DEM) a 66,90 € (pôvodne 400 FRF) za nepochybné

alebo sporné (len na dôvaţok tu nemoţno nepoznamenať, ţe vzhľadom na posledné podania

či uţ p. G. alebo Ing. G. tu paradoxne o ţiadnom spore vo vlastnom zmysle slova nemoţno

hovoriť, keďţe obaja zhodne tvrdia, ţe vlastníkom predmetných peňazí je G., neskorší prejav

vôle Ing. G. v podanej sťaţnosti však môţe byť vykonaný pod vplyvom vedomosti o jeho

peňaţných záväzkoch).

Najvyšší súd povaţuje za ţiaduce sa v súvislosti s napadnutým výrokom uvedeným

pod bodom V. záverom aspoň okrajovo vyjadriť aj k otázke týkajúcej sa moţného vrátenia

zaistených peňazí aj s úrokmi (viď ţiadosť advokáta M. G. z 11. novembra 1997).

Tu je potrebné v prvom rade uviesť, ţe v prípade, ak by boli finančné prostriedky uloţené

na bankovom účte v peňaţnom ústave, kde by vyniesli nejaké úroky, bolo by ich nevyhnutné

vrátiť alebo vydať aj s týmito úrokmi. Ak však v posudzovanej veci peňaţné prostriedky

vzhľadom na spôsob ich zaistenia ţiadne úroky počas doby zaistenia nevyniesli, nemoţno

rozhodnúť o ich vrátení aj s úrokmi, ktoré nevznikli.

13

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky M. M., tieto nepovaţoval sťaţnostný súd

za opodstatnené, a to z nasledovných dôvodov:

Tak ako bolo uvedené uţ aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uznesením

mestského prokurátora v Bratislave z 24. mája 1994, sp. zn. (zv. VIII/č. 1,

-112), vydaným na návrh poškodenej strany, bola podľa ,

č. v znení účinnom v čase rozhodovania zaistená vtedy obv. M. M. peňaţná

suma vo výške 4 723,56 Sk, uloţená na účte č. X. v Tatra banke a.s. Bratislava a peňaţná

suma vo výške 63 900 000 Sk, uloţená na pod-účte k danému účtu, určenému na clearing

do Českej republiky, s poukazom na existujúcu dôvodnú obavu, ţe uspokojenie nároku

poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené ale sťaţované.

Podľa č. v znení účinnom v čase rozhodovania súd

obvinenému zároveň zakázal so zaisteným majetkom nakladať.

Počas prípravného konania krajský prokurátor v Bratislave opatrením

zo 14. októbra 1997, sp. zn. , podľa č. v znení

účinnom v čase rozhodovania rozhodol o tom, ţe Tatra banka a.s. Bratislava je povinná

vydať vec dôleţitú pre trestné konanie, a to zaistené sumy bezhotovostným prevodom

na účet Krajskej prokuratúry v Bratislave vedený v Národnej banke Slovenska

č.ú. X./X..

Následne krajský prokurátor v Bratislave uznesením z 18. novembra 1997, sp. zn.

, podľa č. v znení účinnom v čase rozhodovania

vrátil obchodnej spoločnosti M. so sídlom L., V. ul. č. X. sumu 60 000 000 Sk uloţenú

na účte Krajskej prokuratúry v Bratislave vedenom v Národnej banke Slovenska.

Proti tomuto uzneseniu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky sťaţnosť

pre porušenie zákona, na podklade ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

zo 14. januára 1999, sp. zn. , rozhodol, ţe právoplatným uznesením krajského

prokurátora v Bratislave z 18. novembra 1997, sp. zn. , bol porušený zákon

v ustanovení č. v znení účinnom v čase rozhodovania

a napadnuté uznesenie zrušil.

14

Tak ako prvostupňovému súdu i sťaţnostnému súdu je zrejmé a známe, ţe rozhodnutie

krajského prokurátora v Bratislave z 18. novembra 1997, sp. zn. , bolo zrušené

pre zistenú nezákonnosť, avšak aţ po jeho právoplatnosti. Peňaţné prostriedky vo výške

60 000 000 Sk však na základe tohto dnes uţ zrušeného rozhodnutia z účtu Krajskej

prokuratúry v Bratislave na účet spoločnosti M. odišli.

Krajský súd v Bratislave vo výroku I. správne rozhodol len o zvyšku zaistených

peňaţných prostriedkov, ktoré sa na jeho účte v danom čase nachádzali. Pre jeho rozhodnutie

bol totiţ rozhodujúci aktuálny faktický stav. Nemohol rozhodnúť o sume, ktorou na svojom

účte nedisponoval.

Následok, ktorý nastal v dôsledku najvyšším súdom zrušeného nezákonného

rozhodnutia krajského prokurátora v Bratislave, nie je moţné v rámci daného konania nijako

napraviť a súdy naň nemôţu jednoducho neprihliadať. Krajský súd v Bratislave vychádzal

z reálne existujúceho stavu veci a nie zo zrušeného rozhodnutia (vo výroku I. sa správne

uvádza právoplatné rozhodnutie bývalého mestského prokurátora v Bratislave

z 24. mája 1994, sp. zn. , ktorým bol zaistený majetok ods. M. M.), ako to uvádza

odsúdený M. M. vo svojej sťaţnosti. Pokiaľ ide o náhradu vzniknutej škody, tak tejto

sa bolo moţné domáhať za splnenia všetkých k tomu potrebných podmienok cestou zákona

upravujúceho zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom orgánu štátu.

Z dôvodov vyššie ozrejmených rozhodol preto najvyšší súd tak, ako je uvedené

v enuciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. februára 2015

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová