Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f47/394703.2ded35.pdf
PDF · 101.56 KB
No categories available
4Cdo/108/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 108/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Mgr. M., bývajúcej
v M., Č., 2/ J., bývajúceho v Č., 3/ M., bývajúcej v M., 4/ Ing. M., bývajúceho v B.,
zastúpeného žalobkyňou 3/ ako súdom ustanovenou opatrovníčkou, proti žalovanému B.., N.,
IČO: X., o určenie vlastníckeho práva, vo veci vedenej na Okresnom súde B. pod sp. zn. 3
C 1080/2002, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7.
júna 2007 sp. zn. 16 Co 250/2006, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Pôvodní žalobcovia 1/ M., 2/ Ing. V., 3/ Ing. M. a 4/ Mgr. M. (pôvodní žalobcovia 1/,
3/ a 4/ boli v konaní na základe plných mocí zastúpení Ing. V. – pozn. dovolacieho súdu), sa
žalobou doručenou Okresnému súdu B. 9. decembra 2002, doplnenou podaním doručeným
súdu 31. marca 2003, domáhali určenia, že pôvodní žalobcovia 1/ až 4/ sú podielovými
2
spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parcely K. o výmere 421 mvedenej ako zastavaná plocha
2
a parcely K. o výmere 172 mvedenej ako zastavaná plocha, bez určenia čísla listov
vlastníctva, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území B., vytvorených geometrickým plánom
Ing. O., číslo GP: X. z 8. augusta 2001, v spoluvlastníckych podieloch konkretizovaných
v žalobe. Zároveň sa v tejto žalobe pôvodná žalobkyňa 2/ Ing. V. domáhala určenia,
2
že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - parcely K. o výmere 359 mvedenej v KN ako
zastavaná plocha, ktorá sa nachádza v katastrálnom území B., vytvorenej takisto
geometrickým plánom Ing. O., číslo GP: X., z 8. augusta 2001. Svoj návrh odôvodnili tým, že
sú dedičmi po poručiteľovi A., zomrelom X., ktorý bol manželom pôvodnej žalobkyne 1/ M.
a otcom ostatných pôvodných žalobcov. Tvrdili, že A. bol vlastníkom predmetných
nehnuteľností, že za svojho života neurobil žiaden právny úkon, ktorým by tieto
nehnuteľnosti previedol na žalovaného, takže si žalovaný predmetné nehnuteľnosti privlastnil
protiprávne.
Okresný súd B. rozsudkom z 15. februára 2006, č.k. 3 C 1080/2002-173, žalobu
žalobcov zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie, lebo ďalší syn
poručiteľa A., J., v spore absentoval ako účastník konania, hoci v danom prípade išlo o
nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých dedičov po poručiteľovi A., preto aj tento dedič
mal v konaní vystupovať ako účastník konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie pôvodných žalobcov ako súd odvolací
rozsudkom zo 7. júna 2007, sp. zn. 16 Co 250/2006, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým bola žaloba pôvodnej žalobkyne Ing. V. zamietnutá, potvrdil a rozsudok
zrušil v časti, ktorou bola žaloba pôvodných žalobcov M., Ing. M. a Mgr. M. zamietnutá.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým žalovanému nepriznal náhradu trov konania
potvrdil a vo vzťahu k pôvodným žalobcom M., Ing. M. a Mgr. M. zrušil. O trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaním spisového
materiálu zistil, že o žalobe všetkých pôvodných žalobcov bolo rozhodnuté súdom prvého
stupňa tak, že konanie o žalobe pôvodných žalobcov bolo uznesením z 15. apríla 2003, č.k. 3
C 1080/2002-75 zastavené. Predmetné uznesenie vo vzťahu k pôvodným žalobcom M., Ing.
V., Ing. M. a Mgr. M. nadobudlo právoplatnosť tým, že Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením z 30. júna 2003, sp. zn. 15 Co 118/2003, odvolanie týchto pôvodných žalobcov
odmietol. Z uvedeného vyplýva, že účastníkom konania na strane žalobcov v danej veci
zostala už iba pôvodná žalobkyňa Ing. V., vo vzťahu ku ktorej jedinej bolo zrušené uznesenie
tak krajského, ako aj okresného súdu a vec bola vrátená priamo Okresnému súdu B. na ďalšie
konanie. Pokiaľ potom okresný súd v ďalšom konal ako s účastníkmi na strane žalobcov s M.,
Ing. M. a Mgr. M., konal s nimi nezákonne, pretože už neboli účastníkmi konania, lebo vo
vzťahu k nim právoplatne konanie zastavil ešte uznesením z 15. apríla 2003 č.k. 3 C
1080/2002-75, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. mája 2003. Nakoľko okresný súd konal
a rozhodol opätovne vo veci o účastníkoch, ktorí už účastníkmi neboli, krajský súd napadnutý
rozsudok vo vzťahu k týmto účastníkom zrušil ako nezákonne vydaný. Odvolací súd v
ďalšom skúmal, či pôvodná žalobkyňa 3/ Ing. V., ktorá jediná zostala účastníčkou konania,
má na určení vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam naliehavý právny záujem v zmysle
ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a konštatoval, že táto účastníčka svoj nárok na určenie
spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam odvodila od skutočnosti, že predmetné
nehnuteľnosti mali údajne vlastnícky patriť jej otcovi A.. Z dedičského konania po
poručiteľovi A. vedenom pod sp. zn. D 578/2001 však vyplýva, že tieto nehnuteľnosti neboli
prejednané v dedičskom konaní. Návrh Ing. V. bol preto nepochybne nesprávne formulovaný,
nakoľko pokiaľ zastávala názor, že je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, mala
správne formulovať návrh na určenie, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom
poručiteľovi A.. Inak by súd prvého stupňa svojim rozhodnutím odňal právo notára rozhodnúť
o dedičstve A.. Za daného stavu žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo
veci a to v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p., pretože v inom - dedičskom konaní - môže byť o
návrhu rozhodnuté, pokiaľ sa preukáže vlastnícke právo poručiteľa A. pričom účastníkmi
takého konania musia byť všetci dedičia po poručiteľovi a nehnuteľnosti musia byť presne
identifikované. Pokiaľ teda súd prvého stupňa žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, aj
keď z nesprávnych právnych dôvodov. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného právneho
názoru rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k jedinej pôvodnej žalobkyni Ing. V. a
odvolateľke, potvrdil.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 24. septembra 2007.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala pôvodná žalobkyňa 2/ Ing. V. včas
dovolanie. Uviedla, že dovolanie podáva nielen vo svojom mene, ale aj ako splnomocnená
zástupkyňa pôvodných žalobcov M., Ing. M. a Mgr. M.. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu
ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia § 237 písmeno f/ O.s.p. (postupom
súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom) a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo k vade podľa § 237 O.s.p.). Vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti konať pred súdom dovolateľka v podstate zdôvodnila tým, že sa odvolací súd
nevyrovnal s jej odvolacou argumentáciou a rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil.
Dovolateľka sa nestotožnila s prezentovanými názormi odvolacieho súdu, ktoré považovala
za svojvoľné, arbitrárne a zjavne neodôvodnené a tým aj nespravodlivé a neudržateľné.
V dovolaní podrobne opísala skutkový a právny stav a uviedla viacero argumentov na
podporu svojich tvrdení a právnych záverov.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
V priebehu dovolacieho konania traja zo štyroch pôvodných dovolateľov zomreli,
a to 24. októbra 2009 M., 7. februára 2012 Ing. V. a 29. októbra 2012 Ing. M..
Podľa osvedčenia o dedičstve zo 4. septembra 2013, sp. zn. 4 D 631/2009,
Dnot 195/2009, sú dedičmi po poručiteľke M. jej syn J., dcéra Mgr. M. a po nebohej dcére
poručiteľky Ing. V. sú dedičmi poručiteľkini vnuci Ing. M. a Mgr. M., ako to vyplýva
z uznesenia Okresného súdu B. z 18. marca 2013, č.k. 4 D 122/2012-140.
Z osvedčenia o dedičstve zo 7. augusta 2013, sp. zn. 4 D 643/2012, Dnot 206/2012,
vyplýva, že dedičmi po dovolateľovi 3/ Ing. M. sú jeho deti Mgr. M. a Mgr. B.. Vo vzťahu
k týmto účastníkom bolo dovolacie konanie uznesením Okresného súdu B. zo 14. januára
2014, č.k. 3 C 1080/2002-424, zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za podané
dovolanie. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. februára 2014.
Právny nástupca pôvodnej dovolateľky 1/ J. na výzvu súdu, či trvá na podanom
dovolaní, reagoval podaním z 8. februára 2014, v ktorom uviedol, že na podanom dovolaní v
rozsahu práv dovolateľky M., do ktorých vstúpil okamihom jej smrti, netrvá.
Dovolateľka 4/ Mgr. M. v podaní, ktoré bolo súdu doručené 26. septembra 2011,
oznámila, že nie je účastníkom tohto dovolacieho konania a nikomu neposkytne plnú moc na
zastupovanie. Dovolací súd posúdil toto podanie podľa jeho obsahu ako späťvzatie dovolania
v celom rozsahu.
Právna nástupkyňa nebohej dovolateľky 2/ Ing. V. Mgr. M. v podaní doručenom súdu
22. februára 2013 uviedla, že sa s dovolaním právnej predchodkyne nestotožňuje a nemá
záujem zúčastniť sa súdnych konaní, ktoré iniciovala. Rovnako sa vyjadrila aj v mene svojho
brata Ing. M., ktorého ako súdom ustanovená opatrovníčka zastupuje, keďže tento bol
rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Podľa § 243b ods. 5 (veta druhá) O.s.p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací
súd konanie uznesením zastaví.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom
na vyššie uvedené dispozitívne úkony právnych nástupcov pôvodných dovolateľov, ktorými
postupne vzali podané dovolanie späť, konanie o dovolaní podľa citovaného ustanovenia
zastavil.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovatelia z procesného
hľadiska zavinili, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla im povinnosť nahradiť
trovy tohto konania. Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. februára 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová