Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/3/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore navrhovateľky: S. E., F.. XX.X.XXXX, T. T. XX, XXX XX T. proti odporcovi: J. J., F.. X.X.XXXX, T. D.. T. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného Aequitas s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná 19, IČO: 36 628 841, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. -22 zo dňa 2. septembra 2021 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. -83 zo dňa 7. decembra 2021

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku pod číslom I. a III. v spojení s dopĺňacím uznesením.

II. M e n í uznesenie vo výroku pod číslom II. v spojení s dopĺňacím uznesením tak, že návrh navrhovateľky na zákaz priblíženia odporcu k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 m len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného súdneho konania, na ktoré bude odporca predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, zamieta.

III. P r i z n á v a navrhovateľke proti odporcovi 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: I. Z a k a z u j e odporcovi J. J., F.. X.X.XXXX, priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 20 metrov.

II. Odporca sa smie priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného súdneho konania, na ktoré bude odporca predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

III. Navrhovateľke voči odporcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Keďže Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -80 zo dňa 29. novembra 2021 vrátil vec súdu prvej inštancie na vydanie dopĺňacieho uznesenia, Okresný súd Michalovce dopĺňacím uznesením pod č.k. -83 zo dňa 7. decembra 2021 rozhodol v tomto znení:

IV. Poučuje odporcu J. J., že môže podať proti navrhovateľke S. E. žalobu na ochranu svojich osobnostných práv podľa , zahrňujúceho tiež právo na priblíženie sa k navrhovateľke. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia. Ostatné časti výroku uznesenia zostávajú nezmenené.

3. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorému súd v celom rozsahu vyhovel a to z dôvodu, že s odporcom sa pozná už 3 roky, pričom rok a osem mesiacov spolu tvorili pár, pričom počas ich vzťahu ju odporca viackrát fyzicky inzultoval. Keďže to bol jej prvý vážny vzťah a do odporcu bola zaľúbená, tak mu to až do posledného incidentu stále odpustila, nakoľko ju stále presvedčil, že to už bude v poriadku a len mu praskli nervy a podobne. Prvý atak zo strany odporcu sa stal na Silvestra, keď sa ho navrhovateľka opýtala prečo si pozval aj svoje bývalé priateľky, nakoľko chcela nejaké rozumné vysvetlenie, pretože sa jej to nezdalo vhodné a chcela odtiaľ odísť, odporcu to však nahnevalo chytil ju pod krk, držal ju za vlasy. O pár dní jej zavolal, že sa chce porozprávať, pristúpila na to, ospravedlnil sa jej a povedal, že sa to už viackrát nestane, čo mu navrhovateľka uverila. Ďalší atak z jeho strany prišiel hneď v januári, keď zistila, že si píše s inými dievčatami, pri konfrontácií jej povedal, že sa do toho nemá starať a dal jej facku. Už mu nedôverovala, ale stále mu dávala novú šancu, pretože verila, že sa zmení. Neskôr ju opäť fyzicky inzultoval a to tak, že keď boli spolu v júli na Zemplínskej Šírave a jemu sa opäť nepáčilo to, čo mu povedala, začal ju búchať päsťou po celom tele, potom jej dal facku a ona sa v dôsledku toho buchla o dvere, poranila si nos, z ktorého jej potom začala tiecť krv, na čo sa odporca zas a znova začal ospravedlňovať. Odporca jej začal vyberať s kým sa má rozprávať, kamarátiť či stretávať. Rozhodla sa, že už ďalej nechce zotrvávať v takom vzťahu, kde dochádza k násiliu a povedala mu, že sa s ním rozchádza. Začiatkom mesiaca august si vyrazili von, s tým, že odporca sa sťahuje a chce veci urovnať. Následne odporca hneď zisťoval, s kým si navrhovateľka píše a kto jej volá, pričom mu povedala, že jeho do toho nič nie je, pretože už nie sú spolu, na čo sa odporca nahneval. Následne mu navrhovateľka povedala, že chce ísť domov a vtedy ju odporca začal fyzicky napádať, sácať a navrhovateľka utiekla. Dobehol ju a povedal jej, že ju odvezie domov a už sa jej nič pýtať nebude. V aute to začalo znova, počas šoférovania ju začal udierať päsťou do ramena a ťahať za vlasy. Všetko to trvalo, až kým neprišla domov do Budkoviec. Navrhovateľka rýchlo chcela z auta vystúpiť, no odporca to odmietol, pričom mu to hovorila už počas jazdy, ale on stále robil po svojom. Keď sa jej podarilo vystúpiť z auta, opäť ju odporca dobehol, chytil za vlasy, ťahal a udieral do hornej časti tela. Nakoniec sa jej od neho podarilo utiecť. Vzhľadom k tomu, že po tomto incidente mala dôvodnú obavu a strach o svoj život a zdravie, rozhodla sa priznať rodičom ku všetkému čo sa stalo a aj k tomu, čo zažívala počas vzťahu. Nakoľko rodičia neváhali ani chvíľu a ihneď ju doprevádzali na lekárske ošetrenie a tiež na políciu za účelom podania trestného oznámenia. 4. Na základe vykonaného dokazovania lekárskou správou z urgentného príjmu zo dňa 9.8.2021 a Lekárskou správou pre políciu zo dňa 10.8.2021, z ktorých vyplýva, že navrhovateľke bolo spôsobené povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie hrdla a povrchové poranenie pleca a ramena s tým, že z Lekárskej správy z neurologickej ambulancie zo dňa 13.08.2021, zase vyplýva, že dňa 13.8.2021 bola navrhovateľka na neurologickej ambulancii vyšetrená pre bolesti hlavy a chrbtice, pričom aj navrhovateľka predložila fotografie zranení ramena a ruky a potvrdenie o podaní trestného oznámenia navrhovateľkou z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Michalovce týkajúce sa ublíženia na zdraví, ku ktorému došlo dňa 9.8.2021 z ktorého vyplýva, že toto trestné oznámenie navrhovateľka podala dňa 10.8.2021 v čase o 00:50 hod., po vyhodnotení dokazovania, súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení (ďalej len „“), , , , , , a dospel k záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka má dôvodnú obavu, že sa útoky zo strany odporcu na jej osobu môžu opakovať, a že konaním odporcu môže byť jej telesná integrita ohrozená, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery a to aj z dôvodu, že nariadením tohto neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu ( ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . 5. V znení dopĺňacieho uznesenia súd prvej inštancie rozhodol v zmysle , a poučil žalovaného o možnosti podania žaloby vo veci samej a o právnych následkov s tým spojenej, keďže poučenie v znení tohto ustanovenia je obligatórnou poučovacou povinnosťou, pričom v ostatnej časti výroku uznesenia zostalo uznesenie nezmenené. 6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie odporca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa , , . Uviedol, že skutočnosti uvádzané v napadnutom uznesení sa nezakladajú

na pravde, sú účelovo vykonštruované a ide o pomstu navrhovateľky z dôvodu, že s ňou odporca ukončil vzťah. Tvrdil, že sa s navrhovateľkou pozná už 3 roky a okolo 8 mesiacov, tvorili pár a k uvedenému incidentu sa vyjadril v tom znení, že na žiadosť kamaráta pozval odporca na Silvestra aj svoje kamarátky, a keď to zistila navrhovateľka tak mu dala facka, ktorú videl aj odporcov kamarát C. Š., s tým, že nie je pravda, že navrhovateľku chytal pod krk, k čomu navrhoval vypočuť aj uvádzaného svedka. Naopak, keď navrhovateľka bola u odporcu doma v izbe dala mu facku a hodila po odporcovi kus nábytku, pričom týmto konaním urobila dieru v stene, čo navrhoval preukázať výsluchom jeho matky. Rovnako je vymyslený aj jeho útok v júli na Zemplínskej Šírave, keďže jej mal dať facku, čo je rovnako klamstvom, nakoľko práve navrhovateľka, keďže sa jej nepáčilo, čo jej povedal ho začala päsťou búchať po celom tele a dala mu facku, pričom v tej dobe sa už s navrhovateľkou nerozprával, čo navrhoval taktiež preukázať vypočutím svedka. Tvrdil, že práve on sa v júli s navrhovateľkou prvýkrát rozišiel, keďže nechcel ostať vo vzťahu, kde ho navrhovateľka fackala a robila mu hysterické scény pri každej príležitosti, práve navrhovateľka mu navrhla začiatkom augusta, aby sa stretli a niekde si vyrazili a dňa 9.8.2021 sa aj stretli, zašli si na večeru, následne na podnet navrhovateľky nasadli do odporcovho auta a odišli sa previesť smerom na Zemplínsku Šíravu, kde sa chceli poprechádzať, a keď si potom navrhovateľka odbehla, nechala na stole položený mobilný telefón, na ktorý prichádzali SMS správy, ktoré ukázala aj odporcovi, ktorého to ale nezaujímalo, keďže už spolu nechodia, pričom pri jazde v aute sa pohádali, vyčítala mu bývalé frajerky, na čo navrhovateľka dostala hysterický záchvat, začala nepríčetne trieskať, a že ak nezastaví, tak vyskočí počas jazdy von z auta, preto aj siahla po kľučke auta, na čo ju odporca okamžite chytil, s tým, že nepopiera, že pri tejto snahe použil väčšiu silu a spôsobil navrhovateľke napríklad modriny, keďže chcel zabrániť tragédii, a preto ju aj následne odviezol kúsok od jej domu, pričom pri vystúpení z auta sa mu vyhrážala, že mu ukáže. Všetky ataky, ktoré sú uvádzané v predloženej lekárskej správe z urgentného príjmu zo dňa 9.8.2021 sú navrhovateľkou účelovo vymyslené a zhodujú sa s jeho vyjadrením, keďže chcel navrhovateľke zabrániť vyskočeniu z auta a väčšej tragédii. Podľa neho má navrhovateľka poruchy správania, preto aj niekoľkokrát navštívila psychológa, má agresívnu a výbušnú povahu k čomu navrhoval vypočuť matku navrhovateľky. Taktiež poukazoval na rozpor v jej výpovediach, v jej tvrdeniach, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 6.5.2020. Odporca je toho času študentom Univerzity Komenského v Bratislave, teda cca 500 km od bydliska navrhovateľky, a preto navrhovateľka nemusí mať obavu o život a zdravie, a preto považuje predmetný návrh za predčasný a nedôvodný. Dával do pozornosti aj ďalšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.2.2017 sp. zn. a navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne. 7. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. O zmätočnosti skutočností uvádzaných odporcom svedčia SMS správy medzi ňou a odporcom, kde sa jej ospravedlňuje za svoje správanie, keďže bol to práve on, ktorý hodil telefón do steny a rovnako klamal aj pri zdôvodnení incidentu zo dňa 9.8.2021 s tým, že nezdôvodňuje ako mohla dospieť k zraneniu na ramene, kde jej spôsobil modrinu, o čom svedčí lekárska správa zo dňa 9.8.2021, ako aj ďalšie zranenia, ktoré popisujú bezprostredne po skutku odporcu, ako pomliaždenie tváre s povrchovými odreninami kožného krytu, pomliaždenie zadnej steny krku s podkožnými krvným výronom, pomliaždenie zadnej hrudnej steny s povrchovými odreninami kožného krytu, hryzná rana pravého pleca charakteru dermabrázie kožného krytu, pomliaždenie kožného krytu ľavého ramena s podkožnými krvnými odreninami kožného krytu. Podľa súdnoznaleckého hľadiska boli tieto zranenia spôsobené ohraničeným tupým alebo tupohranatým násilím vedeným na predmetné oblasti jej tela, pričom je uvedené, že tieto zranenia mohli byť spôsobené tak, ako udala do zápisnice o trestnom oznámení, pretože zo súdnoznaleckého hľadiska je úder rukou zovretou v päsť, silné stlačenie prstami alebo kusnutie zubami tupým alebo tupohranatým násilím s tým, že odkazovala aj na zápisnicu žalovaného zo dňa 16.8.2021 a uznesenie ORPZ Michalovce zo dňa 31.8.2021. Potvrdila, že psychiatrickú ambulanciu prvýkrát navštívila po incidente dňa 19.8.2021 so záverom, že ide o postraumatickú stresovú poruchu mierneho stupňa a dňa 31.8.2021 pri druhej návšteve tejto ambulancie, kde bola odoslaná na psychologické vyšetrenie po postraumatickej stresovej poruche. Odmietala, že by bola podmienečne odsúdená za trestný čin ublíženia na zdraví, pre fyzický útok na inú ženu, o čom predložila aj odpis z registra trestov Generálnej prokuratúry zo dňa 21.10.2021. Uviedla, že aj keď odporca predložil jedinú SMS správu od svojej matky, tá len poukazuje na to, že sa jej matka o dcéru bojí, nič viac, s tým, že na dokreslenie povahy odporcu predložila SMS komunikáciu medzi ňou a odporcom pred skutkom zo dňa 9.8.2021, ktorá preukazuje to, že mal sám záujem vyhľadať psychologičku, keďže nechce byť agresívny a pod. Čo sa týka jeho štúdia na vysokej škole uviedla, že

toho času prebieha dištančná forma výučby, nie je zrejmé, či žalovaný školu aj skončí a preto navrhovala, aby súd potvrdil napadnuté uznesenie. 8. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 31.8.2021 ČVS: ORP-630/MI-MI-2021 je zrejmé, že vec bola odovzdaná Okresnému úradu odboru všeobecnej vnútornej správy Michalovce oddelenie priestupkov na prejednanie priestupku, keďže výsledky šetrenia preukazujú, že konanie zo dňa 9.8.2021 v čase medzi 20.00-22.00 hod. maloletého Sebastiána Sninského preukazuje, že nejde o prečin ale ide o konanie, ktorým mohlo dôjsť k naplneniu niektorej zo skutkových podstát priestupku v zmysle o priestupkov. 9. Zo zápisnice ORPZ v Michalovciach, odbor poriadkovej polície ČVS: ORP-630/MI-MI-2021 zo dňa 16.8.2021 vyplýva, že ide o podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví, kde odporca sa vyjadril k popisu skutku. 10. Z lekárskej správy zo dňa 19.8.2021 vyplýva, že navrhovateľka prišla na ošetrenie sama so záverov postraumatická stresová porucha mierneho stupňa, ktorá nevyžaduje medikáciu s poukazom na doporučené psychiatrické vyšetrenie zo dňa 31.8.2021 s tým, že z registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že navrhovateľka nemá záznam v registri trestov. 11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1. 7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal vec na základe podaného odvolania odporcu podľa bez nariadenia pojednávania ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. 12. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný použil odvolacie dôvody uvedené v , a , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalovaným nie sú vo veci dané. 14. Podľa názoru odvolacieho súdu je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil požadované neodkladné opatrenia dostatočne, zákonne a presvedčivo odôvodnené a preto je preskúmateľné, nemožno mu vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyšli najavo a tiež nebolo zistené, aby na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Zo zisteného stavu veci súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, pričom nebol zistený ani nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv odporcu na spravodlivý proces. 15. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje v zmysle . 16. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

20. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého

následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.

21. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil na základe predložených dôkazov zo strany navrhovateľky situáciu, v ktorej sa nachádza. Aj napriek odvolaniu a k dôkazom, ktoré navrhoval vykonať odporca, a to výsluchy svedkov, ktorí majú svedčiť o nedôvodnosti nariadeného neodkladného opatrenia, predložením SMS správ, lekárskych správ navrhovateľkou, má odvolací súd za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne vo výroku pod č. I., bez zreteľa na to, že toho času odporca študuje v Bratislave, keďže je to dištančnou formou, pričom kontakt medzi stranami sa nedá vylúčiť s tým , že takéto prejavy správania muža k žene sú neakceptovateľné a z predložených dôkazov navrhovateľky aj preukázané, majúce za následok u navrhovateľky postraumatický stres, ktorý musí navrhovateľka v pokoji prekonať.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že nariadené neodkladné opatrenie pred začatím konania nemusí byť uložené spolu s povinnosťou navrhovateľke podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie v zmysle správne podľa odvolacieho súdu dospel k záveru, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a povedie v konečnom dôsledku aj k vyriešeniu situácie medzi navrhovateľkou a odporcom a k navodeniu stavu právnej istoty.

23. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania a charakter tohto procesného inštitútu vylučuje potrebu procesnej aktivity sporových strán, ako aj aplikáciu ustanovení o pojednávaní a procesnom dokazovaní, keďže sa vychádza predovšetkým z listinných dôkazov predložených stranami sporu s tým, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie ( ).

24. Treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že neodkladné opatrenia sa nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej ( ) a preto nariadené neodkladné opatrenie môže byť nariadené tak, ako sa to stalo aj v tomto prípade, keďže nahrádza vec samú a vydaním dopĺňacieho uznesenia zabezpečuje odporcovi právo na spravodlivý proces ( ).

25. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou jednoznačne podľa odvolacieho súdu vyplýva potreba nariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu na ochranu života, zdravia, ako aj jej osobnej integrity, potrebu nedotknuteľnosti osoby a súkromia navrhovateľky, ako aj slobody jej pohybu a pobytu, a to s odkazom na a SR, ktoré z hľadiska proporcionality musia mať prednosť pred slobodou pohybu a pobytu inej osoby, a to odporcu, za účelom ochrany telesnej integrity a vlastného súkromia navrhovateľky, ktoré jednoznačne konaním odporcu sú ohrozené, berúc zreteľ na doterajšie jeho agresívne správanie voči navrhovateľke, a preto sú odvolacie námietky odporcu vo veci právne irelevantné, keďže ním navrhnuté dôkazy nie sú spôsobilé spochybniť dôkazy predložené navrhovateľkou.

26. Vzhľadom k hore uvádzaným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v spojení s doplňacím uznesením ako vecne správne v zmysle vo výroku pod č. I. a III., a keďže pri úkonoch uvedených vo výroku pod č. II. napadnutého uznesenia je zabezpečená garancia pred akýmkoľvek atakom odporcu voči navrhovateľke, odvolací súd v zmysle tento výrok pod č. II. napadnutého uznesenia zmenil tak, že v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Navrhovateľka bola v odvolacom konaní v prevažnej miere úspešná, a preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd priznal úspešnej navrhovateľke nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania prichádza do úvahy ďalší procesný postup súdu prvej inštancie v zmysle a to rozhodnutie o výške priznaných nárokov trov konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní s odkazom na ust. .

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).