Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/59/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P.. I.. J. F., K., právne

zastúpeného: advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti

žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-222/2011 zo dňa 14.12.2011,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -55 z 11.

júna 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -55 z 11. júna 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -55 z 11. júna 2013, zrušil podľa

(ďalej len „OSP“) rozhodnutie

žalovaného č. SLV-PS-PK-222/2011 zo dňa 14.12.2011 a rozhodnutie č. 14/2011-R zo dňa

27.9.2011, ktorým bol žalobca dňom 30.9.2011 odvolaný z funkcie nadriadeného - riaditeľa

Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach a vec vrátil žalovanému

správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že z pripojeného

administratívneho spisu krajský súd zistil, že rozhodnutím z 27.11.2011 č. 14/2011-R minister

vnútra Slovenskej republiky odvolal žalobcu dňom 30.9.2011 z funkcie nadriadeného –

riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach bez uvedenia

2

dôvodu. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad a žalovaný rozhodnutím

zo 14.12.2011 č. SLV-PS-PK-222/2011 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a rozklad žalobcu

zamietol. Žalobca krajskému súdu v priebehu konania predložil niekoľko dôkazov o tom,

že mu boli udelené vyznamenania a poďakovania za služby v hasičskom a záchrannom zbore.

Z priložených podkladov tiež vyplýva, že ministerstvo vnútra vykonalo 21.6.2011 kontrolu

skupiny Prezídia Hasičského a záchranného zboru v Košiciach za kontrolované obdobie

od 1.12.2010 do 29.5.2011, z ktorej vyplýva, že vykonanou kontrolou nebolo

v kontrolovanom subjekte zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov ani

interných aktov riadenia vydaných na ich základe.

Krajský súd nespochybnil zásadu subordinácie typickú pre ozbrojené sily a ozbrojené

zložky, naopak uviedol, že v zákonoch upravujúcich výkon štátnej správy v Slovenskej

republike je štandardné, že odvolanie, resp. inú zmenu v nadriadených pozíciách možno

vykonať aj bez uvedenia dôvodu. Zároveň pripomenul, že súd má byť schopný preskúmať

akékoľvek porušenie práva, vrátane nedostatku právomoci, procesných pochybení a zneužitia

moci.

Krajský súd sa ďalej stotožnil so závermi žalovaného ohľadom vykonania

navrhovaných dôkazov žalobcom, že z ustanovení a SR

a z čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd nemožno vyvodiť právo

účastníka konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánu verejnej moci vo veci „vykonať

všetky dôkazy označené účastníkmi konania“. K námietke žalobcu ohľadom nespísania

zápisnice uviedol, že toto nespísanie nevyvoláva účinky neplatnosti úkonu. Pokiaľ ide

o námietku žalobcu, že právo ministra vnútra, ktoré je oprávnený využiť podľa § 50 ods. 2 sa

vzťahuje iba na nadriadených, ktorí sú v jeho priamej riadiacej pôsobnosti, krajský súd

uviedol, že táto námietka je neopodstatnená. Rovnako k námietke žalobcu, že mu nebolo

umožnené vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom uviedol, že žalobca využil

svoje oprávnenie a k predmetnej veci sa vyjadril písomne podaniami zo 17.11.2011

a 6.12.2011.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému

žalobcovi krajský súd priznal ich náhradu v celkovej výške 407,46 € ako trovy právneho

zastúpenia.

3

Včas podaným odvolaním žalovaný vyjadril názor, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že napadnuté

rozhodnutia samostatne nepodliehajú súdnemu prieskumu, ale je možné ich preskúmať podľa

a že až samotné personálne rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva

hasičského a záchranného zboru v Košiciach č. 167/2011 zo 4.10.2011 sa považuje

za rozhodnutie vo veci samej, pretože až týmto rozhodnutím sa žalobcovi priznávajú práva

a určujú povinnosti. Zákonodarca ministrovi vnútra taxatívne nevymedzil ďalšie podmienky

odvolania nadriadeného z funkcie a neupravuje to ani žiaden interný predpis a preto nemožno

takúto právomoc žalovaného považovať za zneužiteľnú a postavenú mimo akúkoľvek

kontrolu. Vzhľadom k vyššie uvedenému, ak sa odvolací súd nestotožní s názorom žalovaného

o procesnej povahe žalobou napadnutých rozhodnutí, žalovaný navrhuje napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zmeniť tak, že sa žaloba zamieta.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu označil námietku, že žalobou napadnuté

rozhodnutie samostatne nepodlieha súdnemu prieskumu, za účelovú a prisvedčuje názoru súdu

prvého stupňa, že ustanovenie je špeciálnym ustanovením

a v danej veci minister vystupuje ako správny orgán, ktorý autoritatívne rozhoduje v oblasti

právne determinovaných subjektívnych práv žalobcu so záväznými právnymi dôsledkami

pre žalobcu. K námietke žalovaného, že ustanovenie je

predmetom absolútnej voľnej úvahy tohto nadriadeného, ktorého účelnosť vhodnosť súd

v zmysle nepreskúmava uviedol, že síce ide o voľnú úvahu, ale ani takéto

rozhodnutie nesmie vybočiť z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Práve preto sa

rozhodnutie ministra o odvolaní žalobcu z funkcie nadriadeného môže javiť ako zneužitie

moci, keďže v krátkom časovom odstupe pred odvolaním boli žalobcovi udelené

vyznamenania a výslovné poďakovania. Pokiaľ ide odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,

žalobca poukázal na to, že ak správny orgán v posudzovanom prípade vylúčil odkladný účinok

z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu, mala byť táto naliehavosť dostatočne

odôvodnená. Vymenovanie všeobecných právomocí riaditeľa Krajského riaditeľstva

hasičského a záchranného zboru v Košiciach nepovažuje žalobca za riadne odôvodnenie

naliehavosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov

4

odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia

pojednávania, podľa a v spojení s veta prvá

a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť vo vzťahu k vadám rozsudku

krajského súdu.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických

osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( Slovenskej

republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť

rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého

orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne

postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva

v konaní ide.

Podstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti je

preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu

pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny

orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie

rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,

či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu

napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné

pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho

orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia ( ).

V prejednávanej veci bolo úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia žalovaného

5

č. SLV-PS-PK-222/2011 zo dňa 4.12.2011 a rozhodnutia č. 14/2011-R zo dňa 27.9.2011,

ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie nadriadeného Krajského riaditeľstva Hasičského

a záchranného zboru v Košiciach.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia len poukázal na Odporúčanie

č. Rec.(2004) 20 Výboru ministrov Rady Európy členských štátov o súdnom preskúmavaní

administratívnych aktov, podľa ktorého má byť súd schopný preskúmať akékoľvek porušenie

práva, vrátane nedostatku právomoci, procesných pochybení a zneužitia moci. V ďalších

častiach rozhodnutia sa stotožnil so závermi žalovaného a vyvrátil námietky uvádzané

žalobcom.

Tieto závery krajského súdu nemožno považovať za dostačujúce. V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v.Turecko – rozsudok

z 29. septembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006

č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva

na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí

vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim ich

závažnosti. Pokiaľ súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí, a to jednak tým, že sa zistenými

skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vyporiada

nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto postup

nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní

a znamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, ).

Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý

súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené

v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení

(v spojení s veta prvá ).

Vo vzťahu k správnemu orgánu, pokiaľ, ako tomu bolo v tomto prípade, krajský súd

dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím správny orgán porušil zákon, musí byť

zo zrušujúceho rozsudku zrejmé, akým spôsobom k porušeniu došlo a aj správny orgán má

právo na zrozumiteľné a nespochybniteľné rozhodnutie obsahujúce všetky atribúty riadneho

odôvodnenia z dôvodu, aby sa v budúcej praxi podobných pochybení vyvaroval.

6

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a

zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré

sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ako aj rozhodnutia Európskeho

súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balani v.

Španielsko z 9. decembra 1994, či Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997).

V súdnom preskúmavacom konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami piatej časti

druhej hlavy a hoci správny súd nie je súdom skutkovým a teda nie je jeho povinnosťou

ani úlohou zisťovať skutkový stav veci a sám dokazovanie zásadne nevykonáva, je jeho

povinnosťou náležite sa vysporiadať s dôvodmi žaloby ( ), nakoľko správny

súd (v danom prípade krajský súd) je obsahom jednotlivých žalobných dôvodov žaloby

viazaný, ako to vyplýva aj z ustanovenia a za týmto účelom si okrem iného

zaobstarať aj administratívny spis správneho orgánu (250d ods. 1 ).

Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci podľa zhora uvedených ústavných

článkov, zákonných ustanovení a zásad nepostupoval.

Krajský súd tiež opomenul, že v zmysle je úlohou všeobecného

súdu podávať výklad zákonov, resp. právnych noriem nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom

mu predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Keďže napadnutý rozsudok

krajského súdu vôbec neobsahuje právne posúdenie veci, nakoľko právne závery krajského

súdu v rozsudku absentujú, resp. sú absolútne nedostatočné, je napadnuté rozhodnutie

krajského súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

Týmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej

správnosti svojho rozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok

porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces ( posledná veta v spojení

s prvá veta ). V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu

predovšetkým opätovne vec prejednať v intenciách platnej judikatúry najvyššieho a ústavného

7

súdu a vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti požadované v

a ktoré bude aj riadne odôvodnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 2 a § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 25. februára 2015

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová