Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/260/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ D. B., bývajúceho

v Š., 2/ M. B., rod. M., bývajúcej v Š., proti ţalovanej I. Č., bývajúcej v B., zastúpenej

JUDr. M. C., advokátom v B., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. marca 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .

Ţalobcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 22. mája 2012 č. k. -236

určil, ţe ţalobcovia 1/ D. B., rod. B., nar. X., r. č. X., štátny občan S. a 2/ M. B., rod. M., nar.

X., r. č. X., štátna občianka S., obaja bytom M. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností vedených Správou katastra B., nachádzajúcich sa v kat. území M., zapísaných

2 2

na LV č. X. ako parc. registra „E. o výmere X. m– záhrady, parc. registra „. o výmere X. m

2

– TTP, LV č. X. ako parc. registra „E. o výmere X. m– zastavané plochy a nádvoria a

rodinného domu súpisné č. X. postaveného na parc. č. X. zapísaného na LV č. X.. Ţalovanej

uloţil povinnosť nahradiť ţalobcom 1/, 2/ trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 657,09 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ na základe zmluvy o kúpe a predaji z 30.

októbra 1960 za predmetné nehnuteľnosti riadne zaplatili a tieto v dobrej viere po celú dobu

od 2. februára 1964 uţívali ako vlastné. Nebolo preukázané, aby v uţívaní a drţbe boli rušení,

alebo aţ do roku 2009 si niekto nárokoval vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Mal

preukázané, ţe na základe zmluvy o kúpe a predaji z 30.10.1960, vôľa predávajúcej strany

a vôľa kupujúcich bola predať a kúpiť dom č. X. na P. so záhradou. Táto skutočnosť

vyplýva aj zo zmluvy z 12. mája 1963. Predmetom kúpy a predaja bola časť parcely, na ktorej

2

bol postavený dom č. X., ktorý bol postavený asi pred sto rokmi z tufu, pokrytý šindľom

pozostávajúci z izby, kuchyne, maštale a z pozemku. Neakceptoval tvrdenie ţalovanej, ţe

úmyslom jej právnej predchodkyne bolo dať predmetné nehnuteľnosti do uţívania, pretoţe zo

zmluvy vyplývajú ďalšie konkrétne nehnuteľnosti, ktoré boli dané do uţívania len za daň, to

sa však netýkalo domu súpisné č. X. N. so záhradou. Právna predchodkyňa ţalovanej

nehnuteľnosti nadobudla po svojich rodičoch, ako vyplynulo z jednotlivých dedičských

spisov. Z jednotlivých dedičských rozhodnutí vyplýva, ţe došlo k nesprávnemu uvedeniu

čísiel pozemnokniţných vloţiek, ktorá skutočnosť sa prejavila aj v kúpnej zmluve z 12. mája

1963. Z predloţených matričných dokladov a to rodného listu ţalovanej, z úmrtného listu

starej matky ţalovanej vyplývajú rozdielne súpisné čísla. Ţalovaná v konaní uviedla, ţe jej

matka, teda jej právna predchodkyňa, iný rodinný dom v M., časť J. nevlastnila. Tvrdenie

ţalovanej povaţoval za účelové vzhľadom na to, ţe v dedičskom konaní po matke, neuviedla,

ţe rodinný dom mal byť predmetom dedičstva. Za pravdivé preto nepovaţoval tvrdenie

ţalovanej, ţe jej právna predchodkyňa a ona predmetný rodinný dom uţívali. Ţalobcovia 1/

a 2/ aţ do roku 2009 za predmetné nehnuteľnosti platili dane.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 19. marca 2013

sp. zn. potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej. Vo výroku

o náhrade trov konania ho potvrdil s tým, ţe ţalovaná je povinná nahradiť trovy konania,

ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 657,09 Eur a iných trov v sume

99,50 Eur a to k rukám právneho zástupcu ţalobcov JUDr. I. Š., do troch dní. Konštatoval, ţe

z vykonaného dokazovania je moţné urobiť spoľahlivý záver o tom, ţe ţalobcovia 1/ a 2/

zaobchádzali s predmetnými nehnuteľnosťami ako so svojou vecou a so zreteľom na

všetky okolnosti boli dobromyseľní, ţe im vec patrí (

v znení účinnom od 1.1.1992). Preukázali drţbu, pretoţe pozemnokniţná vlastníčka podľa

zmluvy uzavretej 12. mája 1963, predávajúca M. Č., svoje vlastníctvo previedla ţalobcom.

Títo preukázali uţívanie nehnuteľností a dobromyseľnosť, ţe ako drţitelia nakladali s vecou

ako so svojou vecou. Uţívanie nehnuteľností ţalobcami 1/ a 2/ nepoprela ani ţalovaná.

Skutočnosť, ţe ţalovaná nemala vedomosť o „existencii notárskej zápisnice na základe ktorej

by jej matka predávala nejaký majetok“ a tieţ, ţe nemala vedomosť o tom, „ţe jej matke

chodili poštou nejaké finančné prostriedky“ je právne bezvýznamné. Takisto v prejednávanej

veci nebolo ničím preukázané, ţe právna predchodkyňa ţalovanej neprejavila vôľu previesť

zmluvou uzavretou 12. mája 1963 tie nehnuteľnosti, do uţívania ktorých vstúpili ţalobcovia

1/ a 2/, teda rodinný dom a pozemky. Právna predchodkyňa ţalovanej mala nepochybne

3

úmysel previesť nehnuteľnosti ţalobcom o čom svedčí vyššie uvedená zmluva z 12.5.1963.

Ţalobcovia 1/ a 2/ začali uţívať rodinný dom a pozemky. Právna predchodkyňa ţalovanej ich

v uţívaní týchto nehnuteľností nerušila. Okolnosť, ţe v zmluve uzavretej 12.5.1963 sú

označené (pozemnokniţnými údajmi) iné nehnuteľnosti (pozemky) je potrebné povaţovať za

omyl v predmete (error in obiecto), ktorý sa týka predmetu právneho pomeru (práv

a povinností), ktorý má z úkonu (kúpnej zmluvy) vzniknúť. Predmetom prevodu podľa

zmluvy z 12.5.1963 bol aj „dom č. X. v celosti“. V konaní nebolo sporné, ţe právna

predchodkyňa ţalovanej bola vlastníčkou len jedného rodinného domu „na J.“, ktorý

nadobudla dedením po svojej matke. Ak právna predchodkyňa ţalovanej previedla zmluvou

z 12.5.1963 rodinný dom č. X., jej vôľou bolo previesť „ten“ rodinný dom, ktorého bola

vlastníčkou a ktorý nadobudla v dedičskom konaní po matke. Uviedol, ţe súd prvého stupňa

na pojednávaní 22. mája 2012 poučil účastníkov konania o ustanovení

Účastníci na to nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie. Rozsudok okresného súdu preto,

ako vecne správny podľa , potvrdil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie a navrhla, aby

dovolací súd rozhodnutia oboch stupňov súdov ako nesprávne a nezákonné zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe nesprávnymi rozhodnutiami oboch stupňov

súdov jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (. písm.f/ ). Navyše konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm.b/ ) a je tu aj dovolací dôvod podľa – nesprávne právne

posúdenie veci. Tvrdila, ţe postupom súdov oboch stupňov súdov jej bola odňatá moţnosť

konať pred súdom a bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces a súdy riadne

a vyčerpávajúco neodôvodnili svoje súdne rozhodnutia. Odvolací súd dostatočne

nevyhodnotil jej rozsiahlu argumentáciu týkajúcu sa nezákonného postupu súdu prvého

stupňa pri vykonávaní dokazovania. Takisto namietala porušenie ustanovenia § 118 ods. 2

Ţalobcovia 1/ a 2/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm.a/ aţ g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Podľa názoru ţalovanej došlo v konaní k procesnej vade uvedenej v § 237 písm.f/

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdila

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalovanej neznemoţnil uplatniť procesné práva jej priznané právnym poriadkom

na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.

Za odňatie moţnosti konať pred súdom ţalovaná povaţovala aj skutočnosť, ţe

rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu nie je dostatočne riadne a vyčerpávajúco

odôvodnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ktorá

skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ) tieţ

vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

( Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Súdy oboch stupňov súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodnili, jasným

a zrozumiteľným spôsobom sa vyporiadali so všetkými skutkovými a právnymi

skutočnosťami, ktoré boli pre ich rozhodnutia potrebné a právne významné. Ich skutkové

a právne závery (s výkladom aplikovaných právnych predpisov) sú zrozumiteľné.

Na námietky dovolateľky týkajúce sa nesprávneho označenia parciel, rodinného domu, ako aj

ustanovenia , , dovolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia

odvolacieho súdu. Ďalšie námietky dovolateľky týkajúce sa ustanovenia

povaţoval za právne bezvýznamné. Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd nezistil ani

existenciu vady konania v zmysle

Pokiaľ ide o dovolateľkou namietanú tzv. inú vadu konania a nesprávne právne

posúdenie veci, dovolací súd poznamenáva, ţe týmito námietkami by sa mohol zaoberať, len

ak by dovolanie bolo prípustné. Samotné však prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie

je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

podrobiť jeho vecnému prieskumu.

Dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa

X. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa , Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovanej odmietol podľa

v spojení s bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným ţalobcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

konania voči dovolateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal ţalobcom 1/ a / náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová