Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/157/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému P. Z., naposledy

bytom C., zomrelému dňa X., o vymoženie 909,61 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Senica pod sp. zn. , o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 20. januára 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave z 20. januára 2014 sp. zn.

v spojení s uznesením Okresného súdu Senica z 30. júla 2012 č. k.

-16 a vec vracia Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku z 27. októbra 2009 sp. zn. S. Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý

zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením z 30. júla 2012 č. k. -16 Okresný súd Senica exekučné

konanie zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. R. K.

náhradu trov exekúcie v sume 76 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Súd

prvého stupňa mal za preukázané, že oprávnená a povinný uzavreli zmluvu o úvere. Súčasťou

zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. upravujú

rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory budú riešené buď pred rozhodcovským

súdom alebo pred všeobecným súdom, pričom výber konkrétneho rozhodcovského súdu bude

na tej zmluvnej strane, ktorá podá žalobu. Poznamenal, že takto koncipovaná rozhodcovská

doložka je neplatná. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Keďže právomoc

rozhodcovského súdu na rozhodovanie je založená na absolútne neplatnom právnom úkone,

2

súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore

so zákonom, a preto exekučné konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 200 ods.

2 Exekučného poriadku v spojení s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave uznesením z 20. januára 2014 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Návrhy oprávnenej na prerušenie

konania zamietol. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého

stupňa, na ktoré v zmysle poukázal. Návrhy oprávnenej na prerušenie

konania zamietol s odôvodnením, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov

uvedených v a pre prerušenie konania podľa osobitného

zákona a nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávnenej

na Súdny dvor Európskej únie. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s a

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie

v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť

napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní

uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , keď súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci ( ); v tej istej veci sa už právoplatne

rozhodlo ( ); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný ( ); súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom

( ). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a tiež aj to, že

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou,

3

riadne zastúpenou ( ), v zákonnej lehote ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či jej opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( ),

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ; účinného v čase podania dovolania).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v (účinného v čase podania dovolania), dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999,

4

R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou

uvedenou v Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má

spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť

mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením osoby za mŕtvu.

Podľa ustanovenia kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú

splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania

prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania),

aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné

procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý

čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity účastníka, t. j. spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať

procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, resp. ukladá (§ 19

). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti

podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká

u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou

fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že povinný zomrel dňa 23. januára 2012, t. j. pred

rozhodnutím Okresného súdu Senica z 30. júla 2012 č. k. -16 a pred

rozhodnutím odvolacieho súdu z 20. januára 2014 sp. zn. . Teda v čase

rozhodovania okresného súdu a odvolacieho súdu povinný už nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania. Ak okresný a krajský súd napriek tejto skutočnosti rozhodli, zaťažili

konanie vadou v zmysle (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania) a ich rozhodnutia sú z tohto dôvodu zmätočné

a nesprávne.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté

uznesenie krajského súdu aj okresného súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Senica

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ods. l ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová