Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/39/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ R. D.,

bývajúceho v Ľ., 2/ A. D., bývajúcej v Ľ., proti odporcom 1/ Z. B. L., na neznámom mieste,

2/ M. H., na neznámom mieste, 3/ Š. H., na neznámom mieste, 4/ M. H., na neznámom

mieste, 5/ J. H., na neznámom mieste, 6/ A.. H., na neznámom mieste, 7/ J. B., na neznámom

mieste, 8/ Š. B., na neznámom mieste, 9/ A. M., na neznámom mieste, 10/ M. M., na

neznámom mieste, 11/ A. M., na neznámom mieste, 12/ O. M., na neznámom mieste, 13/ A.

F., na neznámom mieste, 14/ J. T., na neznámom mieste, 15/ I. T., na neznámom mieste, 16/

M. R., na neznámom mieste, 17/ V. T., na neznámom mieste, 18/ J. R., na neznámom mieste,

19/ J. T., na neznámom mieste, 20/ J. T., na neznámom mieste, 21/ Š. T., na neznámom

mieste, 22/ A. H., na neznámom mieste, 23/ M. F., na neznámom mieste, zastúpených

Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdková č. 36, právne zastúpeného JUDr. R.

B., LL.M., advokátku so S., 24/ J. T., nar. X., bývajúcemu v U., 25a/ H. H., nar. X.,

bývajúcej v S., 25b/ Mgr. Ľ. B., nar. X., bývajúcej v S., 25c/ Mgr. A. H., nar. X., bývajúcej

v U., 26/ K. J., nar. X., bývajúcej v Ľ., o určenie vlastníckeho práva vydržaním, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní zástupcu odporcov 1/ - 23/

Slovenského pozemkového fondu v Bratislave, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 25. júna 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. júna 2013 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Prešove rozsudkom z 9. marca 2012 č. k. -63 zamietol

návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, ţe sú podielovými spoluvlastníkmi

2

nehnuteľnosti, parcely č. X., orná pôda vo výmere X. m, evidovanej na LV č. X. pre kat. úz.

Ľ., titulom vydrţania. Zaviazal navrhovateľov 1/, 2/ nahradiť odporcom 1/ aţ 23/ náhradu trov

2

konania vo výške 372,26 € na účet Slovenského pozemkového fondu v lehote do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách odôvodnil ustanovením ,

podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal plný úspech vo veci, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal. Trovy odporcov v 1. – 23. rade pozostávali z trov právneho zastúpenia s tým,

ţe hodnota jedného úkonu právnej sluţby je 41,50 €, vychádzajúc z hodnoty

2 2

spoluvlastníckych podielov nezistených vlastníkov vo výške 639 € (X. m+ 0,1835 €/m).

Súd priznal odmenu za päť úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach

– 3 krát, účasť na ohliadke), reţijný paušál za rok 2010 – 7,21 €, za rok 2011 – 22,23 €

(3 + 7,41 €), za rok 2012 – 7,63 €, cestovné P.Ľ. a späť 16,25 €, náhradu za stratu času

49,40 €. Dopĺňacím rozsudkom z 3. apríla 2012 č. k. -68 súd prvého stupňa

odporcom v 24. aţ 26. rade náhradu trov konania nepriznal, pretoţe títo si náhradu trov

konania neuplatnili.

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ rozsudkom z 25. júna 2013

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Zrušil rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe navrhovatelia v 1. a 2. rade podali ţalobu o určenie

vlastníckeho práva, okrem iného aj proti ţalovaným v 1. aţ 23. rade. Tieto osoby sa podľa

údajov označených navrhovateľmi nachádzali na neznámom mieste, preto ich v súdnom

konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond. Navrhovatelia sa domáhali určenia, ţe sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcela č. X. KNE, orná pôda vo výmere

2

X. mevidovanej na LV č. X. pre k. ú. Ľ.. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení , bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ako vecne správny potvrdil. Uzavrel, ţe ústne uzavretá

darovacia zmluva nemôţe byť dostatočným titulom dobromyseľnej drţby. Vo vzťahu

k trovám konania odvolací súd uviedol, ţe náhradu trov konania odporcom zastúpeným

Slovenským pozemkovým fondom je moţné priznať iba za predpokladu, ţe sú naţive. Ďalej

poznamenal, ţe nielen ţe sa zdá, ale je tu pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, ţe niektorí

z odporcov neţijú a ani neţili v čase začatia konania. Pochybnosti vyvstávajú zo skutočnosti,

ţe napr. odporkyňa v 1. rade, ktorá nadobudla vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam dedením v roku 1897, by mala mať viac rokov, ako najstarší obyvateľ

planéty vychádzajúc z dostupných informácií na internete (napr.

<http://www.topky.sk/cl/11/491466/Najstarsim-muzom-planety-sa-stal-vojnovy-veteran>).

Súd jej však priznal trovy. Osoba bez právnej subjektivity nemá práva ( )

a takejto osobe súd nemôţe konštituovať ani právo na náhradu trov konania. Argumenty

o význame zastupovania neznámych vlastníkov sú nespochybniteľné. Napriek tomu vzniká

otázka, dokedy sa majú povaţovať obdobné prípady zomrelých osôb za prípady „neznámych

vlastníkov“. Odvolací súd nespochybňuje ciele pozemkového fondu v konaní objasniť vec

a chrániť štát a neznámych vlastníkov. Súd však nemôţe prehliadať zásadnú otázku, ţe

zastupovanie mohlo byť v rozpore so zákonom a za takéto povaţuje odvolací súd aj

zastupovanie mŕtvych osôb. Aby nedošlo k prípadu priznania práva neţijúcej osobe (bez

právnej subjektivity), súd sa s touto otázkou vyrovná nevylučujúc ani podnet na konanie

o vyhlásenie za mŕtveho (aj bez návrhu). Odvolací súd teda rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal zástupca odporcov v 1. - 23. rade

dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením a dôvodnosť

ustanovením , a

V danom prípade navrhovatelia označili v ţalobe odporcov 1/ - 23/ nezistených

vlastníkov, pretoţe ich pobyt nebol známy (títo vlastníci spĺňali zákonné podmienky

nezisteného vlastníka, pretoţe chýbali ich identifikačné údaje). Tomu zodpovedal aj zápis

na LV č. X. k. ú. Ľ., kde pod B. je uvedený SPF, ako správca pozemkov nezistených

vlastníkov. Keďţe išlo o nezistených vlastníkov, s doplňujúcim údajom mien týchto

nezistených vlastníkov, SPF bol oprávnený a povinný konať za týchto nezistených vlastníkov,

ktorí boli účastníkmi konania a súd s nimi ako s účastníkmi konania aj konal. Dovolateľ

poukázal na odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré nastalo v momente reštriktívneho

výkladu pojmu „nezistený vlastník“ zo strany odvolacieho súdu. Odvolací súd zákonom

zavedený pojem „nezistený vlastník“ v rozpore so zákonom zúţil a stotoţnil iba s osobami

ţijúcimi, ktorých identifikačné údaje nie sú známe, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok

nielen formalistický, ale súd v rozpore so zákonom zúţil obsahovú náplň pojmu „nezistený

vlastník“. Nezisteným vlastníkom môţu byť tak osoby ţijúce, ako aj neţijúce. Zákonodarca

vytvoril osobitnú právnu kategóriu nezisteného vlastníka, aby odstránil absenciu

identifikačných údajov, inak spojených s osobou zisteného vlastníka, v dôsledku čoho

eliminoval moţnosti nakladania s majetkom. To platí aj pre účely súdneho konania. V danom

prípade navrhovatelia sami označili za odporcov 1/ – 23/ „nezistených vlastníkov“

(na neznámom mieste). Odporcovia, resp. ich zástupca nemôţe procesne upravovať (meniť)

ţalobu, nezodpovedá za nesprávne určený okruh účastníkov, a toto nemôţe z úradnej

povinnosti odstrániť ani súd. Povinnosťou súdu je dostatočne a presvedčivo odôvodniť svoje

rozhodnutie a vysporiadať sa aj so špecifickými námietkami účastníka, inak je rozhodnutie

nepreskúmateľné. Uviedol, ţe takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka konania

na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma moţnosť konať pred súdom,

pretoţe mu upiera moţnosť náleţite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu.

Prejavom formalistického prístupu je podľa názoru ústavného súdu aj absencia skutkovej

a právnej stránky rozhodnutia, najmä keď na takýto nedostatok účastník v príslušnom konaní

poukázal, resp. nemal moţnosť poukázať. K právnemu záveru odvolacieho súdu o procesnej

nespôsobilosti odporcov v 1. aţ 23. rade, právnom postavení nezistených vlastníkov a ich

zastupovaní SPF sa však SPF nemal moţnosť doteraz v konaní vyjadriť a právne

argumentovať, vyjadriť sa k právnym dôsledkom z toho vyplývajúcich a zabrániť tak

vysloveniu právneho názoru, ktorý podľa jeho názoru nemá oporu v zákone. Prijatie právneho

názoru odvolacieho súdu by zásadným spôsobom narušilo doterajšiu koncepciu zastúpenia

nezistených vlastníkov SPF, resp. Lesmi SR, š. p., čo by malo váţne dôsledky nielen pre SPF

a Lesy SR, š. p., ale aj samotné súdy, pretoţe by to podstatne sťaţilo a zneprehľadnilo priebeh

súdnych konaní. Odvolací súd vyvodil iný, nepredvídateľný právny záver zo skutočností,

ktoré doteraz neboli v konaní posudzované a hodnotené, súdom prvého stupňa ani účastníkmi

konania namietané a tento nepredvídateľný právny názor mal rozhodný vplyv na rozhodnutie

odvolacieho súdu o zrušení výroku prvostupňového súdu o náhrade trov konania. Ďalej

dovolateľ uviedol, ţe v merite veci odvolací súd potvrdil výrok prvostupňového súdu

o zamietnutí ţaloby. Pre merito veci procesná spôsobilosť nezistených vlastníkov nebola

podľa odvolacieho súdu rozhodujúca. Odvolací súd len pre účely náhrady trov konania

posudzoval procesnú spôsobilosť odporcov, čo bolo výslovne účelové. Vecná legitimácia

(aktívna a pasívna), ako jedna z predpokladov úspešnosti ţaloby, predstavuje stav

vyplývajúci z hmotného práva. Otázka procesnej spôsobilosti účastníkov konania je

rozhodujúca aj pre rozhodnutie súdu v merite veci. Z procesného hľadiska nie je

moţné aplikovať odlišné princípy na meritórne rozhodnutie a rozhodnutie o náhrade trov

konania. Ak by sa aj hypoteticky prijal názor odvolacieho súdu, tak potom dôsledkom

procesnej nespôsobilosti účastníkov konania, pokiaľ títo mali byť uţ mŕtvi pred podaním

ţaloby, nie je zamietnutie ţaloby voči takému účastníkovi, ale zastavenie konania voči tomuto

účastníkovi konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania má za následok

zastavenie konania a nie zamietnutie ţaloby. Podľa dovolateľa napadnutý rozsudok trpí

minimálne logickou vadou, resp. porušuje pravidlá formálnej a právnej logiky, keď pre

výrok I. napadnutého rozsudku (potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa v merite veci) je

daná procesná spôsobilosť nezistených vlastníkov a pre výrok II. napadnutého rozsudku

(o náhrade trov konania odporcom) však uţ nie je daná. Dovolateľ navrhol zrušiť rozsudok

odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v 1. rade v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe pojem „neznámi

vlastníci“ nie je špecifický subjekt, ale „obrovský neporiadok“ vo veciach evidencie

nehnuteľností v Slovenskej republike, a ţe tzv. nezistení vlastníci sú vlastne nebohí občania

obce Ľ., po ktorých neboli prejednané ich spoluvlastnícke podiely. Nazdáva sa, ţe súdy

nesprávne ohodnotili predmet sporu a ţe právni zástupcovia štátnych a iných firiem vysoko

nadhodnocujú svoju prácu, za čo im súdy priznávajú vysoké náhrady. Ţiadal, aby súd

nepriznal právnym spoločnostiam ţiadnu náhradu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas zástupca účastníka konania ( ), zastúpený advokátom

( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré ním moţno napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Dovolanie

je v takomto prípade prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), proti rozsudku, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), ďalej vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a ( ).

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci z citovaného ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku nevyplýva, keď dovolaním nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci doposiaľ nezaujal záväzný

právny názor ( ) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe dovolateľ napadol dovolaním aj zrušujúci výrok

odvolacieho súdu o trovách konania. Dovolanie v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, ale má charakter uznesenia ( ).

Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť

dovolania smerujúceho proti nemu posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je

prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho

súdu je v danom prípade podľa neprípustné.

Dovolanie by bolo procesne prípustné (proti obom výrokom rozsudku odvolacieho

súdu), len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované

v O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

(posudzujúc dovolanie podľa obsahu) a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti dovolací súd sa

osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne nesprávny

postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných

práv účastníka občianskeho súdneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru,

ţe ho treba zrušiť, lebo zistil, ţe konanie pred súdom je postihnuté vadou vyplývajúcou

z ustanovenia , spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi riadne konať

pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstatne porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,

ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález

z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach

Slovenskej republiky ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku

súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci

vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí,

ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne

konformným výkladom ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, ţe

s poţiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok

(absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi

závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových

zistení v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia

bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť

súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

účastníka.

Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane

druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia

právom predvídaným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať

proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma moţnosť konať

pred súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred

odvolacím súdom v prejednávanej veci.

Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v ustanovení § 157

ods. 2 Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci rozhodnutie odvolacieho súdu

nezodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle vyššie

uvedených zákonných ustanovení.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových zistení

prvostupňového súdu, ktorý ţalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol s tým, ţe v tejto

časti rozhodnutia (t. j. v meritórnej časti) odvolací súd ţiadnym spôsobom nespochybňoval to,

ţe by niektorí z označených odporcov neţili (t. j. aby nemali právnu subjektivitu). Na druhej

strane pri rozhodovaní o trovách konania, v ktorej rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, uţ

vyslovil, ţe je tu pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, ţe niektorí z odporcov neţijú a ani

neţili v čase začatia konania, vyslovil, ţe zastupovanie mŕtvych osôb by mohlo byť v rozpore

so zákonom. Aby nedošlo k prípadu priznania práva neţijúcej osobe (bez právnej

subjektivity) súd (prvého stupňa) sa s touto otázkou má vyrovnať nevylučujúc ani podnet

na konanie o vyhlásení za mŕtveho.

Odvolací súd teda na jednej strane povaţuje odporcov v 1. aţ 23. rade za procesne

spôsobilých pre rozhodnutie o merite veci, na druhej strane spochybňuje (aţ do miery istoty)

ich spôsobilosť (ako osôb bez právnej subjektivity) vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov

konania.

Podľa kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené

podmienky konania, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania

prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania),

aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné

procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všimnúť aj bez návrhu po celý

9

čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity účastníka, t. j. spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať

procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, resp. ukladá (§ 19

). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti

podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká

u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa narodí ţivá) a zaniká smrťou fyzickej

osoby, prípadne jej vyhlásenia za mŕtvu ( ).

Vzhľadom na to, ţe odvolací súd pripustil odlišné posudzovanie procesnej subjektivity

účastníkov konania – odporcov v 1. aţ 23. rade vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu vo veci

samej a odlišne vo vzťahu k trovám konania, bez toho, aby to presvedčivo odôvodnil, je jeho

rozhodnutie nepreskúmateľné. Absenciou náleţitého odôvodnenia (vo vyššie uvedených

smeroch) bola účastníkom súčasne aj odňatá moţnosť v podanom mimoriadnom opravnom

prostriedku náleţite skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom v tomto smere.

Odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom zakladá nielen prípustnosť dovolania,

ale aj jeho dôvodnosť, preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ), pričom sa nezaoberal ďalšími námietkami

dovolateľa.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová