Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0da/393877.34e908.pdf
PDF · 106.39 KB
No categories available
7Cdo/393/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 393/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky C., so sídlom
N., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti odporcovi
R. V., bytom Š., o plnenie zo zmenky, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
8 C 291/2013, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 5. mája
2014 sp. zn. 25 Co 89/2014 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcovi nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta uznesením z 11. novembra 2013 č. k. 8 C 291/2013-21 prerušil
konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Krajského súdu v Prešove pod
sp. zn. 6 Co 156/2013.
Krajský súd v Trnave uznesením z 5. mája 2014 sp. zn. 25 Co 89/2014 odmietol
odvolanie navrhovateľky podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. z dôvodu, že odvolanie
navrhovateľky bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Namietala, že postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie, jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). To z dôvodu, že odvolanie nepodávala
na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale podala ho prostredníctvom doručovateľskej
spoločnosti R., IČO : X., so sídlom v B., ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie
poštových služieb“, rovnako ako S. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 23. januára
2014, teda v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3
O. s. p.). Preto neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O. s. p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O. s. p.) dospel
k záveru, že dovolanie navrhovateľky je neprípustné.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd
rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné
tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Dovolaním navrhovateľky je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že prípustnosť dovolania
navrhovateľky z nich vyvodiť nemožno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania navrhovateľky smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p.
navrhovateľka nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť
dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky
osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania treba, aby odvolanie bolo podané
v lehote stanovenej ustanovením § 204 ods. 1 O. s. p. Ide pritom o lehotu procesnú, čo
znamená, že v zmysle § 57 ods. 3 O. s. p. stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty
podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi
navrhovateľky doručené dňa 8. januára 2014 (č. l. 21). Posledným dňom 15 dňovej lehoty
na podanie odvolania bol deň 23. januára 2014, ktorý deň bol štvrtok.
Z podacej pečiatky Okresného súdu Galanta (č. l. 22) vyplýva, že odvolanie proti
uzneseniu súdu prvého stupňa bolo podané na tomto súde osobne dňa 24. januára 2014,
z ktorej skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o jeho oneskorenom podaní.
Navrhovateľka predložila výtlačok internetovej stránky (č. l. 34) o odovzdaní zásielky
na prepravu spoločnosti R. (aktuálny stav zásielky č. X.) v hodnote 100 Eur, o hmotnosti
35,80 kg, popis CDC-Podanie odvolaní voči neseniu o prerušení konania-prejudiciálna
otázka-488 ks, 6 balíkov č. X., X.. O tejto skutočnosti odvolací súd v čase rozhodovania
o odvolaní nemal vedomosť (navrhovateľka ho pripojila až k dovolaniu). Z listiny vyplýva,
že navrhovateľka odvolanie mala odovzdať na jeho doručenie Okresnému súdu Galanta
spoločnosti dňa 23. januára 2014 o 13,35 hod., t. j. posledný deň 15 dňovej odvolacej lehoty.
Spoločnosť R. je spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie poštových
služieb. Z údajov o predmetnej zásielke uvedených na doklade predloženom navrhovateľkou
nie je zrejmé, či obsahom zásielky bolo aj jej odvolanie podané v preskúmavanej veci.
Dovolací súd vytvoril navrhovateľke procesnú možnosť, doložiť opodstatnenosť jej
tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Listom z 5. septembra 2014 vyzval navrhovateľku,
aby v lehote 10 dní zaslala najvyššiemu súdu doklad potvrdzujúci deň, v ktorom bolo
odvolanie navrhovateľky odovzdané na prepravu spoločnosti R.R. Táto písomná výzva
najvyššieho súdu bola právnemu zástupcovi navrhovateľky doručená 18. septembra 2014.
Navrhovateľka listom z 26. septembra 2014, doručeným najvyššiemu súdu
29. septembra 2014 oznámila, že spoločnosť R. preberá od odosielateľa už zabalené zásielky
v obálke v škatuli, prípadne v inom obale a osoba – kuriér, ktorý preberá zásielku nevie, čo je
jej obsahom a zároveň uviedla, že poštovému podniku pri odovzdaní a prebraní zásielky nie je
nikdy známy jej obsah, takisto ako ani ostatným podnikom vykonávajúcim poštové služby.
Ďalej oznámila, že nedisponuje dokladom potvrdzujúci deň, v ktorom bolo konkrétne
odvolanie odovzdané na prepravu spoločnosti R.R. Disponuje len „číslom zásielky“ a vie
súdu oznámiť len tú skutočnosť, kedy bola zásielka s konkrétnym „číslom zásielky“ prevzatá
na prepravu uvedeným poštovým podnikom.
Dovolaciemu súdu je všeobecne známe, že poštovému podniku pri odovzdaní
a prevzatí zásielky nie je známy jej obsah. Odosielateľ však pre preukázanie odoslania určitej
zásielky pre súdy spravidla označí na obálke zásielky, ktorému súdu je zásielka určená
(adresáta) a čo je obsahom zásielky (číslo konania, ku ktorému zásielku zasiela a aký druh
písomnosti zásielka obsahuje – návrh, odvolanie, dovolanie a pod.). V danom prípade ako
vyplýva z aktuálneho stavu zásielky č. X. vyplýva, že mala zásielka (balíky) o celkovej
hmotnosti 35,80 kg obsahovať 488 kusov odvolaní voči prerušeniu konania CDC pre Okresný
súd Galanta. Bližšia špecifikácia týchto odvolaní, t. j. ku ktorým konkrétnym číslam konania
Okresného súdu Galanta odvolania boli podané z uvedeného dokladu nevyplýva
a navrhovateľka ani vo svojom liste zo dňa 26. septembra 2014 nevie presne identifikovať, či
obsahom tejto zásielky bolo aj konkrétne odvolanie a či toto predmetné konkrétne odvolanie
bolo aj poštovému podniku (kuriérovi) odovzdané na prepravu.
Údaje obsiahnuté v spise preto vyznievajú v prospech záveru odvolacieho súdu
o podaní odvolania navrhovateľky oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty). Navrhovateľka
nevyužila procesnú možnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru. Dovolací súd vychádzal
z údajov, ktoré navrhovateľka relevantným spôsobom nespochybnila a v nadväznosti na to
dospel k záveru, že v danom prípade nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej
situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.
V dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených
dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania
nevyplýva ani z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie
navrhovateľky podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd nepriznal odporcovi náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová