Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/371/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa ROK real, s.r.o.,

IČO: 36 607 339, so sídlom v Michalovciach, Staré nábreţie č. 9/3286, zastúpeného JUDr.

Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Nám. Slobody č. 3, proti

odporkyni A. Š., bytom M. zastúpená JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom, so sídlom

v Michalovciach, Š. Kukuru č. 14, o zaplatenie 1.900,- Eur a príslušenstvo, vedenej na

Okresnom súde Michalovce, pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo 16. októbra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trov dovolacieho konania vo výške

107,24 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 3. augusta 2012 č. k. – 46

zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.900,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9,5 % zo sumy 1.900,- Eur od 10.9.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy

konania vo výške 114,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 319,72 Eur k rukám

jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal preukázané, ţe navrhovateľ

uzavrel s odporkyňou 14. júla 2011 zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej

sa navrhovateľ zaviazal zabezpečiť odporkyni záujemcu na kúpnu zmluvu, ktorej predmetom

bude predaj bytu vo vlastníctve odporkyne. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť navrhovateľovi

v prípade prevodu tejto nehnuteľnosti na záujemcu, ktorého zabezpečil navrhovateľ, províziu

vo výške 1.900,- Eur. Navrhovateľ záujemcu zabezpečil v osobe M. L. a následne odporkyňa

s touto záujemkyňou uzavrela aj kúpnu zmluvu. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa §

2

517 ods. 2 a nariadenia vlády č. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie odporkyne rozsudkom zo 16. októbra 2013

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Stotoţnil sa

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukázal. Ďalej

v odôvodnení uviedol, ţe nie je daný ani jeden z odvolacích dôvodov. Neúplnosť zistenia

skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, ţe príčinou

neúplných skutkových zistení bola okolnosť, ţe súd prvého stupňa nevykonal účastníkom

navrhnutý dôkaz, ktorý je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Nevykonanie

dokazovania oboznámením sa s originálom zmluvy o sprostredkovaní, na ktorej odporkyňa

spochybnila podpis konateľky navrhovateľa, nebolo potrebné, lebo z vykonaného

dokazovania vyplynul záver, ţe medzi účastníkmi vznikla zmluva o sprostredkovaní,

konateľka navrhovateľa vo svojom vyjadrení na pojednávaní 3. augusta 2012 potvrdila, ţe

zmluvu podpísala ona. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a na tento správne

aplikoval právne predpisy. Bolo preukázané, ţe M. L. ako záujemkyňa 17. Augusta 2011

vykonala ohliadku bytu, pri ktorej ju sprevádzala zástupkyňa navrhovateľa –S. M., maklérka,

ktorá ohliadku dohadovala s odporkyňou. Vzhľadom na povahu veci a nutnosť sprístupniť

predávanú nehnuteľnosť (byt) bolo vylúčené, aby odporkyňa o vykonaní ohliadky bytu

nevedela a s prihliadnutím na neskoršie uzavretia kúpnej zmluvy s M. L. je vylúčené, ţe by

odporkyňa nemala vedomosť o skutočnosti, ţe kupujúca informácie o byte a jeho stave

získala na základe iniciatívy navrhovateľa. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §

224 ods. 1,

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa. Prípustnosť dovolania

odôvodnila tým, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa a ani odvolacieho súdu nespĺňa

podmienky uvedené v ustanovení Súd prvého stupňa, ale ani odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutia najmä čo sa týka odôvodnenia vyhodnotenia dôkazov

so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli

účastníci a to predovšetkým na odôvodnenia poţiadavky odporkyne na predloţenie originálu

zmluvy o sprostredkovaní. Rozsudky oboch súdov nie sú presvedčivé. Ţiadala rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ ţiadal dovolanie odporkyne ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie odporkyne smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom.

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci

rozsudok (§ 238 ods. 1), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2)

a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3).

V prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania nevyslovil),

a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , a v tejto veci nebolo

dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, ţe prípustnosť

dovolania odporkyne z ustanovenia aţ 3 vyvodiť nemoţno.

Podľa ustanovenia druhej vety , ukladajúceho dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či uţ to účastník namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal

prípustnosť dovolania nielen vo vzťahu k , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Vady konania vymenované v aţ e/ neboli v dovolaní namietané

a ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť.

So zreteľom na odporkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ), pričom

treba zdôrazniť, ţe prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá samo tvrdenie

účastníka o existencii niektorej z uvedených procesných vád, určujúcim je zistenie, ţe k vade

tejto povahy skutočne došlo.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Odporkyňa vytýkala odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie napadnutého

rozsudku.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej „dohovor“),

kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd

sa stotoţnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1

dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou

je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba

vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku

z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, ţe

rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých

je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa

posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý

argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťaţnosť č. 21522/93,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku

z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný

súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa a listiny je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať

aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn.

). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.

vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého

stupňa sa v princípe môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvého

stupňa (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťaţnosť č. 20772/92,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd postačujúco

odôvodnil svoj rozsudok, ktorým nadviazal na rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ako vecne

správny potvrdil. Podľa dovolacieho súdu niţšie súdy dostatočne odôvodnili svoje

rozhodnutia; ich zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku

( ), je v ňom vysvetlené, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzali aj

ako vec – zistený skutkový stav – právne posúdili. Treba mať na pamäti, ţe konanie pred

súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku

odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)

jednotu; takýto prístup reflektuje aj ostatne citovanú judikatúru ESĽP. V prípade, ak odvolací

súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, stačí, ak

v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne

posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj

odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým – ako uţ bolo spomenuté – tvorí jeden

celok.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov bolo

postihnuté niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odporkyne podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení

s a ). Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţiadal

priznať náhradu trov dovolacieho konania vo výške 81,32 Eur + DPH a reţijný paušál

8,03 Eur + DPH. Advokát navrhovateľa je platcom DPH. Trovy právneho zastúpenia boli

navrhovateľkou uplatnené a vyčíslené v súlade s § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3

vyhlášky š. Výška tarifnej odmeny za právny úkon je 81,33 Eur (zo základu

1.900,- Eur) + 20 % DPH 16,27 Eur a reţijný paušál 8,03 Eur (pre rok 2014) + 20 % DPH

1,61 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia sú 107,24 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová