Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/22/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom

Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpený Advokátskou kanceláriou

Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, v mene

ktorej koná konateľka spoločnosti advokátka JUDr. Alţbeta Fuchsová, proti ţalovanému: P.

R., nar. X., bytom Č., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blaţek, s.r.o., so

sídlom v Komárne, Pohraničná 4, v mene ktorej koná advokát a konateľ spoločnosti JUDr.

Roman Blaţek, o zaplatenie 1.921,43 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Komárno pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

zo dňa 12.6.2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Vstup zdruţenia na ochranu spotrebiteľa OBRANA, Park Angelinum 2, Košice,

ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu nepripúšťa.

Ţalobca je povinný uhradiť ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume

138,44 € na účet právneho zástupcu ţalovaného JUDr. Romana Blaţeka – advokáta,

advokátska kancelária, Pohraničná 4, Komárno, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) rozsudkom zo dňa

12.6.2013 sp. zn. potvrdil podľa ako vecne správny

rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 13.6.2012 sp. zn. , ktorým súd

prvého stupňa zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu prisúdenú rozsudkom Okresného

súdu Komárno č. k. -35 z 3.5.2011 (ďalej len rozsudok prvého stupňa skôr

2

vydaný) v sume 719,34 € v pravidelných mesačných splátkach po 50,- €, splatných vţdy

do 20. dňa kaţdého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto

rozsudku, aţ do úplného zaplatenia s tým, ţe omeškanie jednej splátky má za následok

zročnosť celého dlhu. Súd prvého stupňa zároveň návrh o zaplatenie sumy 1.202,09 €

zamietol a ţiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa rozhodnutím, ktoré odvolací súd potvrdil, rozhodol uţ opätovne

o návrhu ţalobcu na vydanie platobného rozkazu pozostávajúceho z dlţnej čiastky 1.921,43 €

a trov konania zaplateného súdneho poplatku v sume 115,- € a trov konania ako odmeny

advokátovi za poskytovanie právnych sluţieb v sume 316,08 €. Rozsudok súdu prvého stupňa

skôr vydaný bol uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 30.3.2012

v napadnutej časti týkajúcej sa zročnosti istiny, zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania účastníkov zrušený z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj pre nezrozumiteľnosť týchto dôvodov.

Nepreskúmateľnosť podľa názoru odvolacieho súdu spočívala v tom, ţe súd prvého stupňa

vôbec nezobral na zreteľ skutočnosť, ţe medzi účastníkmi konania išlo o tzv. revolvingový

úver, ktorý je typický tým, ţe veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môţe fungovať

po neurčitú dobu, a teda nie je moţné určiť počet splátok. Naviac, nepreskúmateľnosť

rozhodnutia na základe odôvodnenia odvolacieho súdu spočívala aj v tom, ţe súd prvého

stupňa na jednej strane uviedol, ţe ţalobca nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy

ţalovanému, a preto neprihliadal na odstúpenie, na druhej strane sa vôbec nevysporiadal

s platnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, keďţe aţ po ustálení platnosti zmluvy je moţné

sa zaoberať odstúpením. Súd prvého stupňa teda neuviedol dostatok dôvodov v tom smere,

z akých okolností, či skutkových zistení vyvodil právny záver, ţe v prevyšujúcej časti

do sumy 1.659,70 € návrh ţalobcu zamietol ako nedôvodný.

Viazaný závermi odvolacieho súdu, súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania

dospel k záveru, ţe účastníkmi konania platne uzavretá zmluva o revolvingovom úvere

(50.000,- Sk) je právne neúčinná, nespôsobuje ţiadny vznik práv a povinností, na písomné

odstúpenie ţalobcu od zmluvy podľa ust. § 48 Obč. zák. neprihliadal, nakoľko ţalobca

neuviedol dôkaz na preukázanie, ţe toto odstúpenie sa dostalo do dispozičnej sféry

ţalovaného, teda, ţe ţalovanému uvedené odstúpenie od zmluvy zaslal, resp. doručil. Podľa

názoru súdu prvého stupňa ţalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania pravdivosti jeho

3

tvrdenia o existencii peňaţného záväzku ţalovaného z účinného zmluvného vzťahu a zistil, ţe

ţalobca ţalovanému poskytol titulom úverového limitu sumu 1.659,70 €, v dôsledku čoho

ţalovaný získal týmto plnením majetkový prospech v uvedenej sume bez právneho dôvodu,

teda bezdôvodne sa obohatil podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. Ţalovanému tak vznikla

povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získal. Ďalej súd

prvého stupňa zistil, ţe ţalovaný ţalobcovi uhradil sumu 940,36 €, a tak týmito platbami

ţalobcovi vrátil časť získaného majetkového prospechu, a preto rozhodol, ţe ţalovaný

je povinný zaplatiť ţalobcovi sumu 719,34 € (1.659,70 - 940,36 = 719,34 €), ktorú súd

ţalobcovi právoplatne uţ prisúdil v rozsudku súdu prvého stupňa skôr vydaného, keď v tejto

časti súd povaţoval návrh ţalobcu za dôvodný. S poukazom na uvedené súd návrh ţalobcu

v časti prevyšujúcej sumu 719,34 € zamietol ako nedôvodný.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania ( ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa

( ), prejednal odvolanie ţalobcu na nariadenom odvolacom pojednávaní

( ) v neprítomnosti riadne predvolaných a ospravedlnených účastníkov

konania a ich právnych zástupcov a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu v napadnutej

zamietajúcej časti nie je dôvodné a v tejto časti je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdiť podľa a

Odvolací súd v napadnutom rozsudku súhlasil s posúdením súdu prvého stupňa

o danom právnom vzťahu ako občianskoprávnom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona

č. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii a tieţ príslušné ustanovenia .

Zároveň sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe zmluva o revolvingovom úvere

uzavretá medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá platne. To podľa názoru odvolacieho

súdu znamená, ţe od platnej zmluvy, ktorú ţalobca naformuloval ako štandardnú typovú

zmluvu o revolvingovom úvere, mohol platne odstúpiť. Na rozdiel od stanoviska súdu prvého

stupňa, ţe neprihliadal na odstúpenie od zmluvy z dôvodu, ţe ţalobca nepreukázal doručenie

písomného odstúpenia od zmluvy ţalovanému, odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

konštatoval, ţe v predmetnej veci moţno jednoznačne vyvodiť záver, ţe odstúpenie

od zmluvy sa dostalo do dispozičnej sféry ţalovaného, a teda došlo k platnému odstúpeniu

od zmluvy, a tak naň musel prihliadať. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého

stupňa o získaní majetkového prospechu bez právneho dôvodu na strane ţalovaného, ktorý

sa bezdôvodne obohatil a konštatoval správnosť zamietnutia ţaloby ţalobcu v časti

prevyšujúcej sumu 719,34 € súdom prvého stupňa ako nedôvodnú. Odvolací súd náhradu trov

odvolacieho konania ţalovanému nepriznal z dôvodu, ţe mu ţiadne trovy nevznikli

a ani ich náhradu nepoţadoval.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol v celom rozsahu ţalobca dovolaním,

v ktorom navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania ţalobca odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

(konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolateľ namietal, ţe

súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili, čím porušili jeho garantované

právo na súdnu ochranu. Oba súdy zaloţili svoje rozhodnutia o zamietnutí ţaloby na posúdení

zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi ako zmluvy spotrebiteľskej. Súdy oboch

stupňov urobili tieţ nesprávny právny záver, keď poskytnutý úver vyhodnotili ako bezúročný

a bez poplatkov. Podľa názoru dovolateľa Zmluva o úvere je absolútnym obchodným

záväzkovým vzťahom spravujúci sa ustanoveniami bez ohľadu

na povahu subjektov záväzkového vzťahu (bez ohľadu na skutočnosť, či ide o podnikateľa

alebo inú osobu). Dovolateľ namieta, ţe ţalovaný bol dostatočne upozornený

na nevyhnutnosť preštudovania si tak zmluvy o úvere, ako aj jej neoddeliteľných súčastí,

a preto bol oboznámený s povinnosťou platiť úroky za poskytnutie úveru. Dovolateľ má za to,

ţe zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, a preto

je ţalovaný povinný zaplatiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom a teda aj úroky.

Dovolateľ v dovolaní zároveň uviedol, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

je zmätočné, nakoľko odvolací súd sa v odôvodnení nevysporiadal s právnymi tvrdeniami

uvedenými v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré zároveň namietal dovolateľ

aj v odvolaní. Podľa tvrdenia dovolateľa, odvolací súd nenadviazal na tvrdenia uvedené

v rozsudku súdu prvého stupňa ani neuviedol, ţe sa s nimi stotoţňuje, ale vec právne

zdôvodnil iným spôsobom, čo dovolateľ povaţuje za zmätočné.

Ţalovaný navrhol dovolanie zamietnuť, pretoţe vytýkané skutočnosti nie sú dovolací

dôvod a ţiadal náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v jeho zamietajúcej časti.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Napadnutý rozsudok nie

je ani rozsudkom uvedeným v

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238

prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou,

či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Vady konania podľa ustanovenia aţ písm. e/ a ţalobca

nenamietal a ich existenciu po preskúmaní spisu nezistil ani dovolací súd.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd

sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu

bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“). Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237

písm. f/ ako dôvodom zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, ţe v konaní k takejto

procesnej vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie

je skutočne takouto vadou postihnuté.

Dovolateľ namieta, ţe konanie je postihnuté zmätočnosťou z dôvodu

nevysporiadania sa odvolacieho súdu vo svojom rozhodnutí s právnymi tvrdeniami súdu

prvého stupňa, ktoré dovolateľ namietal uţ vo svojom odvolaní. Súd prvého stupňa uviedol,

ţe zmluva o úvere bola platne uzavretá, avšak vzhľadom na nesplnenie odkladacej podmienky

je právne neúčinná. Ďalej uviedol, ţe na odstúpenie od zmluvy neprihliadal, pretoţe nemal

dôkaz o tom, ţe sa toto odstúpenie dostalo do dispozičnej sféry ţalovaného, a navyše

odstúpenie od neúčinnej zmluvy je taktieţ právne neúčinné. Podľa tvrdení dovolateľa

odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia len uviedol, ţe sa stotoţňuje so záverom súdu

prvého stupňa, ţe zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi ţalobcom a ţalovaným bola

uzavretá platne a nenadviazal tak na tvrdenia uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, a teda

ani neuviedol, ţe sa s nimi nestotoţňuje, ale vec právne zdôvodnil iným spôsobom,

čo dovolateľ povaţuje za zmätočné. Po preskúmaní spisu dospel dovolací súd k záveru, ţe

odvolací súd nadviazal na záver súdu prvého stupňa a zároveň zaujal odlišné stanovisko,

a konštatoval, ţe moţno jednoznačne vyvodiť záver, ţe odstúpenie od zmluvy sa dostalo

do dispozičnej sféry ţalovaného, a teda došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a odvolací

súd naň musel prihliadnuť.

Dovolací súd ďalej uvádza, ţe v zmysle ustanovenia ,

v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne

a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné

ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,

a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) – porovnaj napr. rozsudok vo veci

Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia.

V preskúmavanej veci, podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie potvrdzujúceho

rozsudku odvolacieho súdu spĺňa poţiadavky kladené na riadne odôvodnenie rozsudku

v citovanom ustanovení

Ţalobca svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe v konaní došlo k inej vade konania

( ). V dovolaní však neuviedol, čo konkrétne povaţuje za inú vadu

konania a nie je to zrejmé ani z celého obsahu tohto dovolania. Ţalobca v dovolaní namieta,

ţe rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, uvedené však

predstavuje iný dovolací dôvod v zmysle ustanovenia

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Ţalobca v dovolaní ďalej namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

(i rozsudok súdu prvého stupňa) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

9

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobcom vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné, o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo.

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Dovolací súd zároveň preskúmal návrh Zdruţenia na ochranu spotrebiteľa

OBRANA, ktoré týmto podaním navrhlo vstup do konania ako vedľajšieho účastníka

na strane ţalovaného a zistil, ţe v prípade vyhovenia tohto návrhu by sa neúmerne predĺţilo

konanie a zvýšili by sa trovy konania a keďţe predmetné dovolanie bolo odmietnuté ako

celok Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací nevyhovel danému návrhu a vstup

vedľajšieho účastníka do konania nepripustil.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal

ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume 138,44 € tak ako

ich vyčíslil, t. j. náhradu za dva úkony právnej sluţby prevzatie a príparavu zastupovania

a vyjadrenia k dovolaniu, pričom jeden úkon právnej sluţby priznal v sume 61,41 €

a 2 x náhradu reţijného paušálu po 7, 81 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová