Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
89f/436064.cc68f3.pdf
PDF · 118.6 KB
No categories available
7Cdo/373/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 373/2014
Slovenskej republiky 7 Cdo 403/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti odporkyni Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27 C 252/2012, o dovolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. decembra 2013 sp. zn.
8 Co 99/2013 a uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. decembra 2013 sp. zn.
17 Co 802/2013 takto
rozhodol:
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. decembra 2013 sp. zn.
8 Co 99/2013 o d m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. decembra 2013 sp. zn.
17 Co 802/2013 o d m i e t a .
Odporkyni nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
I. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 6. augusta 2013 č. k. 27 C 252/2012 – 47
zamietol návrh navrhovateľky. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, ţe
neboli preukázané základné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 18. decembra 2013 sp. zn. 8 Co 99/2013 odmietol
odvolanie navrhovateľky podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, ţe odvolanie
navrhovateľky bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie, jej bola odňatá moţnosť
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). To z dôvodu, ţe odvolanie nepodávala
na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale podala ho prostredníctvom doručovateľskej
spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s. r.o., IČO : 35 825 456, so sídlom v Bratislave,
Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových sluţieb“, rovnako ako
Slovenskej pošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 20. februára 2014, teda
v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Preto
neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie navrhovateľky nie je prípustné.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd
rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné
tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Dovolaním navrhovateľky je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré
nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon
dovolanie pripúšťa. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe prípustnosť
dovolania navrhovateľky z nich vyvodiť nemoţno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.
(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia
(ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
navrhovateľka nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť
dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky
osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na
súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania treba, aby odvolanie bolo
podané v lehote stanovenej ustanovením § 204 ods. 1 O. s. p. Ide pritom o lehotu procesnú, čo
znamená, ţe v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty
podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe rozsudok súdu prvého stupňa bol zástupcovi
navrhovateľky doručený 20. augusta 2013. Posledným dňom 15 dňovej lehoty na podanie
odvolania bol 4. september 2013, ktorý deň bola streda.
Z podacej pečiatky Okresného súdu Trenčín (č. l. 64) vyplýva, ţe odvolanie proti
rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané na tomto súde osobne 5. septembra 2013, z ktorej
skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o jeho oneskorenom podaní.
Navrhovateľka k dovolaniu predloţila výtlačok internetovej stránky (č. l. 107) o odovzdaní
zásielky na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r. o. v hodnote 100,- Eur,
o hmotnosti 2,20 kg, počet 1 kusov, č. zásielky 1551596824, balík 0004151016, podľa popisu
„POH-NŠ-22x odvolanie voči rozsudku o zamietnutí ţaloby – dvojmo“. Z dovolania vyplýva,
ţe navrhovateľka odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa mala
odovzdať na jeho doručenie Okresnému súdu Trenčín tejto spoločnosti 4. septembra 2013. t. j.
posledný deň 15 dňovej odvolacej lehoty.
Spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. je spoločnosť, ktorej predmetom
činnosti je aj poskytovanie poštových sluţieb. Z údajov o predmetnej zásielke uvedených
na doklade predloţenom navrhovateľkou nie je zrejmé, či obsahom zásielky bolo aj jej
odvolanie podané v preskúmavanej veci. Dovolací súd vytvoril navrhovateľke procesnú
moţnosť, doloţiť opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Listom
z 25. septembra 2014 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní zaslala najvyššiemu súdu
doklad potvrdzujúci deň, v ktorom bolo odvolanie navrhovateľky odovzdané na prepravu
spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r. o. Táto písomná výzva najvyššieho súdu bola
právnemu zástupcovi navrhovateľky doručená 1. októbra 2014, navrhovateľka ale na výzvu
nereagovala.
Údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní
odvolania navrhovateľky oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a navrhovateľka
nevyuţila procesnú moţnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru. Dovolací súd vychádzal
z údajov, ktoré navrhovateľka relevantným spôsobom nespochybnila a v nadväznosti
na to dospel k záveru, ţe v danom prípade nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej
situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.
V dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených
dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania
nevyplýva ani z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie
navrhovateľky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
II. Navrhovateľka podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Trenčín ţalobný
návrh, ktorým sa voči odporkyni domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). V návrhu
medziiným uviedla, ţe predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný
súd Trenčín, preto jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom
na to ţiadala, aby Krajský súd v Trenčíne rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho
istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Trenčín povaţoval návrh v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho
sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii navrhovateľky predloţil na rozhodnutie
Krajskému súdu v Trenčíne (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 17 októbra 2012 sp. zn. 17 NcC 40/2012
rozhodol, ţe sudca Okresného súdu Trenčín JUDr. Ing. Miroslav Manďák nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Okresný súd Trenčín uznesením z 13. novembra 2012 č. k. 27 C 252/2012 – 14 vyzval
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti
podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 18. decembra 2013 sp. zn. 17 Co 802/2013
odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotoţnil s názorom súdu prvého
stupňa, ţe z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú
proti sudcom Okresného súdu Trenčín; za správny označil tieţ následný postup súdu prvého
stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Mal za to, ţe súd prvého stupňa
rozhodol správne, keď uloţil navrhovateľke zaplatiť za vznesenú námietku zaujatosti súdny
poplatok, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla navrhovateľka dovolaním, v ktorom
ţiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, lebo v danom prípade súdy rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Namietala, ţe
sa postupom súdu jej ako účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Ďalej namietla, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.).
K názoru, ţe došlo k tejto procesnej vade, dospela navrhovateľka na základe toho, ţe súdny
poplatok jej vyrubil vylúčený sudca Okresného súdu Trenčín, nezákonným postupom ktorým
jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. Dovolanie spojila s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloţenie
vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p.
a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas navrhovateľka zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 7 Cdo 63/2014,
7 Cdo 66/2014, 7 Cdo 79/2014, 7 Cdo 93/2014, 7 Cdo 153/2014, 7 Cdo 163/2014,
7 Cdo 175/2014, 7 Cdo 181/2014, 7 Cdo 215/2014, 7 Cdo 223/2014, 7 Cdo 216/2014,
7 Cdo 277/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.
uţ ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, ţe dovolanie navrhovateľky podľa § 237 O.s.p. a 239 O.s.p.
prípustné nie je, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky odmietol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné.
V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala. (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal odporkyni náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová