Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/2/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 3. marca 2015

v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr.

Richarda Bureša a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci odsúdenej M. T. o sťažnosti

odsúdenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 9. októbra 2014, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdenej M. T. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. októbra 2004, sp. zn. ,

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. januára 2005, sp. zn.

, bola teraz odsúdená M. T. uznaná za vinnú z trestného činu týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/, ods. 3

Tr. zák. a iné účinného do 31. augusta 2002 na tom skutkovom základe, že spoločne s T. T.

1/

A/ v K.K., a v M.M., okres Košice – okolie, v období najmenej od 28. augusta 2000

až do 30. júna 2002 s výnimkou krátkych období hospitalizácie v zdravotníckych

zariadeniach, ako rodičia mal. L. T., nar. XY a mal. M. T., nar. XY, sa vyhýbali svojej

povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o rodine vyživovať a zaopatrovať svoje maloleté deti tým,

že im odopierali zdravotnú starostlivosť napriek tomu, že obaja maloletí, ako ťažko zdravotne

postihnutí, si vyžadovali zvýšený lekársky dohľad, nestarali sa o ich základnú hygienu

a výživu, v dôsledku čoho boli obaja maloletí fyzicky aj psychicky zanedbaní a museli byť

opakovane hospitalizovaní s následným podaním podnetu na ich vyňatie z rodinného

prostredia,

B/ v K. a na rôznych miestach v M. od 10. augusta 2001,t. j. od narodenia mal. L. T.,

do 17. júna 2002 s výnimkou krátkeho obdobia hospitalizácie, ako jej rodičia sa vyhýbali

svojej povinnosti vyživovať a zaopatrovať toto svoje maloleté dieťa tým, že maloletej

opakovane odopierali stravu a zdravotnú starostlivosť, v dôsledku čoho musela byť

opakovane hospitalizovaná v zanedbanom stave, podvyživená a so zistením celkovej

koordinačnej poruchy stredne ťažkého stupňa,

2/

A/ v K. na a v M., okres Košice – okolie, v období najmenej od 1. júla 2002

do 6.00 hod. dňa 1. júla 2003 sa vyhýbali svojej povinnosti vyživovať a zaopatrovať svoje

maloleté dieťa L. T., nar. XY, tak, že mu odopierali stravu a zdravotnú starostlivosť, ktorú

potreboval i vzhľadom na jeho postihnutie detskou mozgovou obrnou vyžadujúce zvýšený

lekársky dohľad tak, že s ním nechodili na lekárom doporučené kontroly a očkovania,

následkom čoho u maloletého došlo k celkovému vyhladovaniu organizmus s následným

zlyhaním srdcovocievnej činnosti, čo viedlo dňa 1. júla 2003 o 6.00 hod. k jeho smrti,

B/ v K. a na rôznych miestach v M., okres Košice – okolie, v období od 1. júla 2002

do 23. októbra 2003 sa vyhýbali svojej povinnosti zaopatrovať a vyživovať svoje maloleté

deti M. T., nar. XY a L. T., nar. XY, a v období od 16. februára 2003 do 24. júna 2003

sa úmyselne vyhýbali svojej povinnosti zaopatrovať a vyživovať svoje maloleté dieťa E. T.,

nar. XY tak, že im bezdôvodne odopierali stravu, nevyhnutnú osobnú starostlivosť, hygienu

a zdravotnú starostlivosť, následkom čoho došlo u maloletých k podvýžive a celkovému

fyzickému a psychickému zanedbaniu a u maloletých M. T. a L. T. i k spôsobeniu mučivých

útrap.

Za to bola M. T. odsúdená podľa § 215 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť)

rokov, pre výkon ktorého bola zaradená podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do druhej

nápravnovýchovnej skupiny.

Odsúdená M. T. podala v predmetnej trestnej veci opakovane návrh

na povolenie obnovy konania, ktorý Krajský súd v Košiciach uznesením z 9. októbra 2014,

sp. zn. , odmietol na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 402 ods. 2

Svoje rozhodnutie súdu prvého stupňa odôvodnil v podstate tým, že odsúdená

v návrhu uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté

a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala odsúdená sťažnosť a navyše

aj námietku zaujatosti.

Sťažnosť proti napadnutému uzneseniu odôvodnila tým, že pri rozhodovaní o jej vine

došlo k porušeniu zákona, pretože vec nebola riadne prešetrená. Takto bola odsúdená na trest

odňatia slobody v trvaní 11 rokov len preto, že Krajský súd v Košiciach bol voči nej zaujatý.

V danom prípade mala byť podľa nej odsúdená detská lekárka MUDr. K. P., pretože to bola

práve ona, ktorá zanedbala svoje povinnosti pri liečení jej syna.

Opakovane písomne podaná námietka zaujatosti odsúdenej po doručení napadnutého

uznesenia nebola bližšie odôvodnená, a ani špecifikovaná, pričom nie je z nej ani zrejmé,

voči ktorým sudcom a ktorému súdu vôbec smeruje.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia prvostupňového súdu sťažnostný – Najvyšší

súd Slovenskej republiky zistil, že odsúdená M. T. v odôvodnení sťažnosti proti tomuto

rozhodnutiu argumentovala rovnako ako v podanej žiadosti o povolenie obnovy konania.

Z pripojených trestných spisov vyplýva, že v konaní Krajského súdu v Košiciach,

sp. zn. podali odsúdení T. T. a M. T. návrh na povolenie obnovy konania,

ktorú dňa 11. júla 2007 vzali späť. Dôvodom návrhu na obnovu konania bola námietka

odsúdených, že MUDr. K. P. nepredpísala lieky a neposlala ich so synom L. na neurologické

vyšetrenie.

V ďalšej veci Krajského súdu v Košiciach z 12. marca 2008, sp. zn.

odsúdená M. T. vytýkala vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania identicky

nesprávny postup lekárky. Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. augusta 2008 v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 2008, sp. zn.

sťažnosť odsúdenej zamietol.

Pri prieskumnej činnosti zistil sťažnostný súd aj skutočnosť, že v trestnej veci

Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. odsúdená M. T. vo veci Krajského

súdu v Košiciach pod sp. zn. podala ďalší návrh na obnovu konania. Návrhom

na obnovu konania sa domáhala konfrontácie s MUDr. K. P. a zabezpečením zdravotnej karty

syna L., z ktorej malo byť zrejmé, že lekárka ich na odborné neurologické vyšetrenie

neodporučila. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 15. januára 2010 návrh na obnovu

konania aj v tejto veci zamietol, pretože neboli zistené podmienky na obnovu konania.

Po podaní sťažnosti odsúdenou Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn.

uznesením z 9. marca 2010 túto zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený orgán na podklade podanej

sťažnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktorému

predchádzalo ( ) a zistil, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Úlohou súdu v tomto konaní je teda skúmať, či nevyšli najavo nové dôkazy

a skutočnosti, ktoré by mohli samy osebe alebo spolu s inými už známymi dôkazmi

zmeniť pôvodné rozhodnutie, a nie preskúmavať vyhodnotenie už vykonaných dôkazov

a prehodnocovať skutkové a právne závery pôvodného konania.

Ako však vyplýva z návrhu odsúdenej na povolenie obnovy konania a obsahu

jej sťažnosti, týmto sa domáhala, aby jej konanie nebolo považované za trestné, pričom

neuviedla žiadne nové dôkazy, resp. skutočnosti.

So zreteľom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že krajský súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď návrh na povolenie obnovy

konania podaný odsúdenou M. T. odmietol podľa z dôvodu uvedeného

v , a preto sťažnosť odsúdenej zamietol ako nedôvodnú.

Najvyšší súd sa zaoberal aj opakovanou námietkou odsúdenej M. T. v tomto

sťažnostnom konaní, pričom nezistil, že by konajúci členovia príslušného prvostupňového

senátu, ako zákonní sudcovia, boli vo veci z rozhodovania z akýchkoľvek dôvodov vylúčení,

či už pre svoj pomer k prejednávanej veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 3. marca 2015

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Richard Bureš

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová