Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3de/400631.631144.pdf
PDF · 102.87 KB
No categories available
1Oboer/147/2013
Najvyšší súd 1 Oboer 147/2013
Slovenskej republiky 1 OboE 40/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s. r. o.,
so sídlom v B., P., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s.r.o., so sídlom v B.,
G., IČO: X. proti povinnej M. B., nar. X., bytom Š., S. P., o vymoženie 955,99
eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13 Er 281/2004,
o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2 CoE
96/2012-49 z 27. septembra 2012, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
IV. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Poprad ako súd exekučný uznesením č. k. 13 Er 281/2004-20 z 13. marca
2012 exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bliţšie špecifikoval v odôvodnení
uznesenia, vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). O trovách exekúcie rozhodol tak, ţe oprávnenej
uloţil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 76,68 eur do troch
dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe predmetná notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, pretoţe za povinnú vyhlásil vôľu právny
zástupca oprávnenej, teda osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, t. j.
povinnej. Z uvedených skutočností vyplýva, ţe notárska zápisnica je neúčinná a teda aj
nevykonateľná, pretoţe právny zástupca nemal platnú plnú moc v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia na spísanie notárskej zápisnice.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením
č. k. 2 CoE 96/2012-49 z 27. septembra 2012 rozhodol tak, ţe napadnuté uznesenie okresného
súdu potvrdil (§ 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov - ďalej len „O. s. p.“), návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol
a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania nepriznal.
Odvolací súd na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor EÚ rozhodol
o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku poukázal na judikatúru Súdneho dvora
EÚ, ktorá nepodporuje právny názor oprávnenej (rozsudok Súdneho dvora EÚ Pannon C-
243/08, rozsudok Súdneho dvora EÚ Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatoval, ţe došlo k zjavnému
porušeniu zákona, pretoţe za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú
v rozpore so záujmami zastupovaného. Dodal, ţe aspekt zjavnosti vyplýva uţ len zo samotnej
skutočnosti, ţe oprávnená predformulovala Mgr. T. K., ktorý splnomocnil svojho
advokátskeho koncipienta, vo formulárovej zmluve o úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo
strany povinnej. Dlţník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie,
resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom
vzniku a výške. Súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu správne uzavrel, ţe notárska
zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť
materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie
exekúcie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove - vo výroku zamietajúcom návrh na
prerušenie konania - podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, ţe jej bola odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Ţiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podala oprávnená tieţ dovolanie, v ktorom
uviedla, ţe súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.),
2. konali vo veci, v ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo
vykonateľnosť exekučného titulu uţ bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho
exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. oprávnenej odňali moţnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.) tým, ţe nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania
a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho
právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, 4. sa v konaní
dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav, nevykonali náleţité dokazovanie, 5.
napadnuté rozhodnutie zaloţili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p.). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) ţiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a tieţ ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň ţiadala, aby bolo dovolacie konanie
prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru EÚ boli predloţené
prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikovala v podanom dovolaní.
Oprávnená po uplynutí lehoty na podanie dovolania (9. augusta 2013), doručila
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podanie, v ktorom doplnila dovolanie o právnu
argumentáciu v súvislosti s porušením práva EÚ a interpretácie práva EÚ Súdnym dvorom
EÚ.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) najskôr skúmal,
či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môţe konať o odvolaní oprávnenej.
Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola
uţ účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred
Najvyšším súdom SR, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach
zastavil (viď napríklad rozhodnutia z 19. februára 2014 sp. zn. 1 OboE 6/2013, zo 16. apríla
2014 sp. zn. 1 OboE 92/2013, z 23. septembra 2014 sp. zn. 1 OboE 113/2014, zo 14. októbra
2014 sp. zn. 1 OboE 178/2014, zo 16. decembra 2014 sp. zn. 1 OboE 153/2014) s tým, ţe
odvolaním moţno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na
rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne
príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd SR na uvedené
rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, ţe aj v preskúmavanej veci sa stotoţňuje
s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom k tomu, ţe funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie
odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní zastavil (ust. § 103
a 104 ods. 1 O. s. p.).
II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s ust.
§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa uţ Najvyšší
súd SR vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach,
v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je
moţné uviesť rozhodnutia z 22. augusta 2013 sp. zn. 4 Cdo 24/2013, z 21. augusta 2013 sp.
zn. 5 ECdo 40/2013, z 26. júla 2013 sp. zn. 2 ECdo 63/2013, z 9. júla 2013 sp. zn. 4 Cdo
326/2012 a z 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 34/2013, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach
poukazuje s tým, ţe s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotoţňuje aj v preskúmavanej
veci, pre účely ktorej opakuje, ţe Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup
súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má
podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je ţiadny dôvod pre prerušenie konania.
Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.
III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.
3 O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť podľa ust. § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká uţ bola
v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na Najvyššom súde SR
pod sp. zn. 1 Oboer 182/2013, 1 Oboer 291/2013, 1 Oboer 216/2014, 1 Oboer 235/2014,
1 Oboer 258/2014 a 1 Oboer 277/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré
boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle ust.
§ 243b ods. 7 O. s. p. uţ ďalšie dôvody neuvádza.
IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, ţe sa konanie o jej odvolaní muselo
zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej
právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala
(§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd
SR nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo povinná nepodala návrh na ich
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 17. marca 2015
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová