Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8b6/400584.193cc1.pdf
PDF · 155.26 KB
No categories available
1Oboer/135/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky1OboE/33/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., s. r. o., so sídlom v B., P.,
IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., G. č. X., IČO: X., proti
povinnému: K. C., nar. X., bytom T., J., o vymoženie 347,87 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6 Er 3137/2008, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14 CoE 10/2013-52 z 29. januára 2013, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e .
II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .
IV. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Revúca ako súd exekučný uznesením č. k. 6 Er 3137/2008-24 z 31. októbra 2012
exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. P. C. pod sp. zn. EX 607/06 zastavil podľa ust. §
58 ods. 1 písm. a/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok") a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. P. C. trovy
exekúcie vo výške 87,09 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodcovskú
doložku, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto v danej veci boli splnené podmienky na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa § 45 ods. 2 Zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 14
CoE 10/2013-52 z 29. januára 2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O. s. p.") ako vecne správne potvrdil. Ďalšími výrokmi návrhy oprávnenej na prerušenie konania
zamietol a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol,
že nie sú dôvody na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) a súd prvého stupňa, ktorý bol
v danom prípade povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená
na základe vykonateľného exekučného titulu, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a svoje
zistenia správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci
uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú (neplatnú) podmienku. Konštatoval, že
exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ
v neprijateľnej rozhodcovskej doložke je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu
rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie
(§ 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku). Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich
dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Judikatúra súdov vrátane
európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, preto odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za
potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávnenej.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici - vo výroku zamietajúcom návrh na
prerušenie konania - podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala oprávnená tiež dovolanie, v ktorom
uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci" (§ 237 písm. a/ O. s. p.), 2. konali vo
veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo vykonateľnosť exekučného
titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu,
3. rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný
(§ 237 písm. e/ O. s. p.), 4.. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.)
tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo
na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého
je aj výklad práva Európskej únie, 5. v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), pretože nesprávne zistili skutkový stav
a nevykonali náležité dokazovanie a 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka") žiadala, aby
dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého
stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie
konanie prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie boli
predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
I. Najvyšší súd SR skúmal najskôr, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých
môže konať o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už
účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred Najvyšším
súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2014 sp. zn. 1 OboE 6/2013, zo 16. apríla 2014 sp. zn. 1 OboE
92/2013, z 23. septembra 2014 sp. zn. 1 OboE 113/2014, zo 14. októbra 2014 sp. zn. 1 OboE
178/2014, zo 16. decembra 2014 sp. zn. 1 OboE 153/2014) s tým, že odvolaním možno napadnúť len
rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2
O. s. p.). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj
v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie odvolania
oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici zastavil (ust. § 103 a 104 ods. 1 O. s. p.).
II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom konaní
v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší súd SR
vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá
oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je možné uviesť rozhodnutia
z 21. marca 2013 sp. zn. 1 Cdo 301/2012, z 30. apríla 2013 sp. zn. 2 Cdo 386/2012, z 15. mája 2013
sp. zn. 6 Cdo 431/2012, z 13. júna 2013 sp. zn. 3 Cdo 441/2012, z 9. júla 5 Cdo 371/2012, na ktoré
Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa
stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/
platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale
procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p. má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.
V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj smernica Rady
93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z určujúceho
hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych
predpisov (zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Občianskeho zákonníka a Exekučného
poriadku). S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný
zamietol.
III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte
väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného
tou istou dovolateľkou - viď konania vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1 Oboer 68/2013, 1
Oboer 193/2013, 1 Oboer 217/2013, 1 Oboer 218/2013, 1 Oboer 262/2013 a 1 Oboer 156/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ust. § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 146 ods. 2 O. s. p.). V konaní o dovolaní oprávnenej vzniklo procesné úspešnému povinnému
právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (§ 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd SR nepriznal
povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo povinný nepodal návrh na ich priznanie (§151
O. s. p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 17. marca 2015
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová