Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c36/393752.d62b2f.pdf
PDF · 140.16 KB
No categories available
2Tdo/14/2015
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 14/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 17. marca 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného
ml. J. R. , pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné,
o dovolaní obvineného ml. J. R. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 16. novembra
2011, sp. zn. 7 To 86/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného ml. J. R. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Obžalovaný ml. J. R. bol rozsudkom Okresného súdu v Košice I, sp. zn.
2 T 84/2007, z 10.2.2009 uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. l
Tr. zák. spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., v bodoch 2/ až 9/ z pokračujúceho
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., v bode 2/ až 4/ v jednočinnom
súbehu s pokračujúcim prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
a v bode 10/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že
1/ dňa 25.4.2007 v čase okolo 23.30 hod. v K. na ul. Z. pred vchodom do bytového
domu č. X. s ďalšími dvoma doposiaľ nestotožnenými osobami pristúpili
k V. H., ktorý si odomykal vchodové dvere a to tak, že dvaja mu zozadu chytili ruky a tretí
mu odtrhol ľadvinku pripnutú na páse, v ktorej mal mobilný telefón zn. Nokia 6020, hnedú
koženú peňaženku s hotovosťou 120,- Sk, občiansky preukaz, kartu poistenca, vodičský
preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, doklad o emisnej kontrole, Quatro kartu, Home
Credit kartu, platobnú kartu Poštovej banky a rozutekali sa preč, čím takto svojim konaním
spôsobili V. H. škodu vo výške 4.789,- Sk,
2/ v čase od 13.30 hod. do 13.45 hod. dňa 22.5.2007 neoprávnene vnikol
do neuzamknutého rodinného domu na ul. P. v K., kde následne zo stola v kuchyni odcudzil
mobilný telefón zn. Nokia 3510i, IMEI: X., mobilný telefón zn. Siemens AF 51, IMEI: X.,
mobilný telefón zn. Panasonic nezisteného typu a výrobného čísla a mobilný telefón zn.
Siemens MC 60, IMEI: X., čím V. V. z Košíc spôsobil škodu krádežou vo výške 8.102,- Sk,
3/ v čase od 18.00 hod. do 22.00 hod. dňa 24.5.2007 neoprávnene vnikol
do neuzamknutého rodinného domu na ul. N. v K., kde následne zo stola miestnosti v zadnej
časti domu odcudzil notebook zn. HP, typ. NX7400CD/72400-1.86G, výrobného čísla S. bez
prívodného kábla, čím Ing. J. N. z Košíc spôsobil krádežou škodu vo výške 24.765,- Sk,
4/ v presne nezistenej dobe od dňa 20.5.2007 do dňa 24.5.2007 neoprávnene vnikol
do neuzamknutého rodinného domu na ul. W. v K. majiteľky I. D. z K., kde následne zo
skrinky v obývacej miestnosti odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 6230i, IMEI: X., čím A. J.
z K. spôsobil škodu krádežou vo výške 8.113,- Sk,
5/ v dobe od dňa 21.5.2007 do dňa 25.5.2007 odcudzil z neuzamknutej kancelárie
č. 106 v budove firmy B. na ul. N.N. vreckový počítač zn. Asus, typ A 730W, výrobného čísla
X. s puzdrom zn. Krusel, pamäťovú kartu zn. SD a s CF kartou, čím G. K. z K. spôsobil
škodu krádežou vo výške 17.363,- Sk,
6/ v čase od 11.25 hod. do 12.30 hod. dňa 21.5.2007 odcudzil z neuzamknutej
kancelárie vedúcej školskej jedálne na prízemí v hospodárskej časti Materskej škôlky
na ul. B. v K. mobilný telefón zn. Siemens C 75, IMEI: X. mobilný telefón zn. Nokia 3510i
nezisteného výrobného čísla a finančnú hotovosť vo výške 500,- Sk, čím pre Magistrát mesta
Košice spôsobil škodu krádežou vo výške 4.445,- Sk a M. B. z K. spôsobil škodu krádežou vo
výške 190,- Sk,
7/ v čase od l3.30 hod. do 13.40 hod. dňa 25.5.2007 odcudzil z neuzamknutej kuchyne
v budove S. v K. na ul. N. mobilný telefón zn. Nokia 6020, IMEI: X., čím M. U. z K. spôsobil
škodu krádežou vo výške 4.698,- Sk,
8/ v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. dňa 16.5.2007 odcudzil z neuzamknutej
kancelárie baru V. v K. na ul. Š. mobilný telefón zn. Nokia 6020 nezisteného výrobného čísla,
čím Bc. M. M. spôsobil škodu krádežou vo výške 2.494,- Sk,
9/ v čase od 11.20 hod. do 11.45 hod. dňa 15.5.2007 odcudzil z neuzamknutej
miestnosti pre zamestnancov v budove Citi rezidencie apartmánový dom na ul. B. v K.
mobilný telefón zn. Sony Ericsson K601i nezisteného výrobného čísla, čím A. F. z K.
spôsobil škodu krádežou vo výške 6.354,- Sk,
10/ v Košiciach dňa 25.1.2008 v čase od 18.00 do 19.00 hod. sa v priestoroch
čerpacej stanice Slovnaft na F. vlámal do skrinky v šatni, kde tam
z odloženej kabelky z peňaženky odcudzil hotovosť vo výške 100,- Sk a 2 ks cestovných
lístkov MHD v celkovej hodnote 60,- Sk, čím pre G. D. z K. spôsobil krádežou škodu vo
výške 160,- Sk a poškodením skrinky pre spoločnosť S., ul. V. škoda nebola spôsobená.
Uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu
Košice I, sp. zn. 2 T 24/2006-166, z 21.4.2006 právoplatným dňa 23.6.2006 bol odsúdený
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov s probačným dohľadom.
Za to mu súd podľa § 188 ods. 1, § 117 ods. 1, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka.
Podľa § 117 ods.4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody pre mladistvých.
Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. súd zrušil rozsudky Okresného súdu v Trebišove, sp. zn.
1T 65/2007 zo dňa 7.6.2007, ktorým bol uložený pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov
a, sp.zn. 4 T 124/07, zo dňa 6.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice, sp. zn.
4 To 38/08, zo dňa 7.5.2008, ktorými mu bol za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. l písm. e/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov
vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú
škodu poškodeným V. V. vo výške 8.102,- Sk, Ing. J. N. vo výške 24.765,- Sk, A. J. vo výške
8.113,- Sk, M. vo výške 4.445,- Sk, M. B. vo výške 690,- Sk, M. U. vo výške 3.500,- Sk, Bc.
M. M. vo výške 2.494,Sk, A. F. vo výške 6.354,- Sk.
Podľa § 288 ods.1 Tr. por. súd poškodeného V. H. s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.
Podľa § 288 ods.2 Tr. por. poškodenú súd A. F. a M. B. so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Krajský súd v Košiciach rozhodujúc o obvineným ml. J. R. podanom odvolaní proti
rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom zo 16. novembra 2011 sp. zn. 7 To 86/2011
- podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu,
- podľa § 322 ods. 3 Tr. por., § 188 ods. 1, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. obvinenému
ml. J. R. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva roky,
- podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal dňa 14. novembra 2014
obvinený ml. J. R. dovolanie s uplatneným dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení §
371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por., t. j., že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na
obhajobu a rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom. Argumentuje tým, že k priznaniu bol ako mladistvý donútený orgánmi činnými
v trestnom konaní, keď bol na neho ako na osobu nedospelú vyvíjaný fyzický a psychický
nátlak. Jeho priznanie k lúpeži bolo tak učinené v strese pod nátlakom a nie slobodne.
Použitie násilia pri výsluchu za účelom vynútenia priznania je absolútne neprípustné. Takto
získaný dôkaz nemôže slúžiť na preukázanie viny. Ako mladistvý nebol uzrozumený
s dôsledkami svojho konania (teda priznania sa k niečomu, čo nespáchal) a aj
zo strany obhajoby mu bolo priznanie prezentované ako poľahčujúca okolnosť, ktorá bude
mať za následok zníženie výmery trestu. Uvedené dôvody označil obvinený za pochybenia
rozhodnutí Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach, ktorými bol porušený
zákon v jeho neprospech v ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por. Navrhol zrušiť
dotknuté rozsudky Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach, prepustiť
obvineného ml. J. R. z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu a prikázať Okresnému súdu
Košice I, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I vo vyjadrení k obvineným podanému
dovolaniu konštatuje, že tvrdenia obvineného o jeho donútení k priznaniu fyzickým
a psychickým násilím nemajú oporu v spise, jeho obhajobou sa súdy oboch stupňov podrobne
zaoberali. Podané dovolanie považuje prokurátor za nesúladné s podmienkami ustanovenia
Poškodení sa v podaných vyjadreniach k dovolaniu obvineného priamo nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd
(§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky
pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu
(§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.)
osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.)
na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne
obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním
dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil,
že dovolanie podané obvineným ml. J. R. nie je dôvodné, preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr.
por. odmietol a to z týchto dôvodov:
Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti
podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dôvody dovolania sú v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku
v odvolacom konaní podstatne užšie.
Obvineným ml. J. R. uplatnený dovolací dôvod uvedený v ustanovení
§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania –
k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Začína vyhľadávaním dôkazov,
nasleduje etapa zabezpečenia dôkazov, potom ich vykonávania a na záver etapa hodnotenia
dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného
zákona. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. sa vzťahuje predovšetkým
k tretej etape dokazovania, t. j. k vykonávaniu dôkazov súdom. Logicky však zahŕňa aj
predchádzajúce dve štádiá dokazovania, lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom nie sú
v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné ani v prípade, ak by ich súd na hlavnom
pojednávaní vykonal v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Aby bol tento
dovolací dôvod skutočne obsahovo naplnený, musí sa zároveň súdne rozhodnutie
o nezákonné dôkazy aj reálne opierať.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní Okresného súdu Košice I (č. l. 384/2 spisu)
je zrejmé, že obvinený ml. J. R. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. a/ Tr. por. o svojej nevine vo vzťahu ku skutku 1/ právne obžalobou kvalifikovanom
ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. por. o svojej vine vo vzťahu ku skutkom v bodoch 2 až 9, právne obžalobou
kvalifikovaných ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
v bodoch 2 až 9, v jednočinnom súbehu s pokračujúcim (pokračovacím) prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v bodoch 2 až 4.
Na základe takéhoto vyhlásenia po splnení zákonných podmienok, súd prijal
vyhlásenie obvineného ku skutkom v bodoch 2 až 9 s tým, že dokazovanie ohľadom týchto
skutkov sa nevykoná.
Po spojení veci na spoločné konanie (obžaloba so skutkom 10/), obvinený na hlavnom
pojednávaní prvostupňového súdu (č. l. 405 spisu) urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257
ods. 1 písm. b/ Tr. por. aj vo vzťahu k tomuto skutku obžalobou právne kvalifikovanému ako
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s následným rozhodnutím
súdu o prijatí vyhlásenia obvineného a nevykonaní dokazovania k tomuto skutku.
Na základe takýchto vyhlásení obvineného a následných rozhodnutí súdu podľa § 257
ods. 6, ods. 7 Tr. por. o prijatí vyhlásení obvineného – teda ku skutkom v bodoch 2 až 10 –
ostal predmetom dokazovania súdu skutok v bode 1/, právne obžalobou kvalifikovaný ako
zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák.
Súčasťou vyhlásení obvineného ml. J. R. bol postup podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,
g/, h/ Tr. por. (kladné odpovede obvineného na zákonom stanovené otázky), majúci za
následok neodvolateľnosť vyhlásením obvineného o vine a nenapadnuteľnosť odvolaním ani
dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. týchto skutkov právne
kvalifikovaných ako konkrétne trestné činy. Z toho potom vyplýva, že vo vzťahu ku skutkom
v bodoch 2 až 10 možno rozhodnutia súdov nižších stupňov napadnúť dovolaním len
z dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., vo vzťahu ku
skutku v bode 1/ z dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až n/ Tr.
por.
Záver o takomto vymedzení uplatnenia dovolacích dôvodov je stanovený zákonom (§
257 ods. 5 Tr. por. vo vzťahu ku skutkom s vyhlásením viny obvineného a rozhodnutím súdu
o prijatí takéhoto vyhlásenia, resp. § 368 Tr. por. vo vzťahu ku skutkom mimo vyhlásenia
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por.), čím pre konkrétnu vec posudzovania
dovolacím súdom je stanovený rozsah preskúmavania napadnutých rozhodnutí, v podanom
dovolaní (skutkovo) priamo nekonkretizovaný.
Vychádzajúc z vyhlásení obvineného ml. J. R. o vine (vo vzťahu ku skutkom 2 až 10)
a následnej akceptácie takého rozsahu vyhlásenia obvineného súdom, bolo prvostupňovým
súdom vykonané dokazovanie len ku skutku v bode 1/, právne kvalifikovanom ako zločin
lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. por. mimo iných dôkazov
výsluchom obvineného ml. J. R. na hlavnom pojednávaní dňa 18. apríla 2008. Vykonanie
tohto výsluchu obvinený ml. J. R. v podanom dovolaní za nezákonné neoznačil. Za
nezákonný však obvinený považuje výsluch pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Keďže
ho v podanom dovolaní nekonkretizuje, možno len z kontextu jeho výpovedí na hlavnom
pojednávaní a podaného odvolania a dovolania vyvodiť, že mal byť na neho vyvíjaný
policajtmi fyzický a psychický nátlak smerujúci k priznaniu skutku lúpeže obvineným, čo
procesne následne učinil s odozvou uvedeného nátlaku pri svojom výsluchu pred
vyšetrovateľom dňa 20. júla 2007 (č. l. 24 – 31 spisu), kde mimo iné spáchanie skutku lúpeže
priznal. Táto výpoveď ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I z 10.
februára 2009 (strana 5 rozsudku) i odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16.
novembra 2011 sp. zn. 7 To 86/2011 (strana 7 rozsudku) bola jedným z dôkazov
preukazujúcich vinu obvineného vo vzťahu ku skutku v bode 1/, rozsudkami právne
kvalifikovaného ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa
Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona (Trestného
poriadku) alebo podľa osobitného zákona. Jedná sa teda o proces vykonania dôkazu v súlade
so zákonom, v konkrétnom prípade výsluchu obvineného ml. J. R. (ku skutku v bode 1/)
v prípravnom konaní.
Z porovnaní obsahu výpovedí obvineného (ku skutku v bode 1/) na hlavnom
pojednávaní, kde poprel spáchanie skutku a v prípravnom konaní, kde priznal spáchanie
skutku, je evidentné, že sa obsahovo jedná o diametrálne odlišné výpovede, vyžadujúce
vyrovnanie sa súdom s takto vzniknutou dôkaznou situáciou výsluchu obvineného
(na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní) na vyhodnotenie tohto dôkazu ako
podkladu pre rozhodnutie o vine či nevine obvineného. Zákonodarca tento proces spája
s ustanovením § 258 ods. 4 Tr. por., podľa ktorého mimo iné, na návrh prokurátora alebo
obhajcu sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného (teda i výpovedi z prípravného
konania) alebo jej časť prečíta, ak sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou
výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní, ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku.
Zákonnosti vykonania výsluchu obvineného ml. J. R. v prípravnom konaní
a okolnostiam namietaným obvineným o fyzickom a psychickom nátlaku pred touto
výpoveďou u vyšetrovateľa, uplatneným v podobe námietky nezákonnosti už v štádiu
dokazovania prvostupňovým súdom, sa dôsledne vykonaním dôkazov - výsluchmi policajtov
– zaoberali v procese dokazovania prvostupňový súd a následného hodnotenia týchto dôkazov
o zákonnosti/nezákonnosti predmetného výsluchu obvineného v prípravnom konaní a tejto
výpovedi údajne predchádzajúce nátlaku policajtov súdy oboch stupňov.
Základom posudzovania dôkazu je jeho vykonanie zákonným spôsobom (§ 119 ods. 2
Tr. por.). Pre konkrétny posudzovaný prípad ide o vykonanie dôkazu výsluchu obvineného
z prípravného konania (z 20. júla 2007) súdom procesne podľa § 258 ods. 4 Tr. por. Takýto
postup súdu (súdov) v procese dokazovania zápisnične zachytený nie je, z čoho treba vyvodiť,
že predmetná (obvineným namietaná ako nezákonná) výpoveď obvineného z prípravného
konania ako dôkaz na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu, v širšom kontexte, vrátane
verejného zasadnutia odvolacieho súdu (kde dokazovanie doplnené nebolo) vykonaná nebola.
Najvyšší súd podotýka, že za procesne vykonaný dôkaz čítania skoršej výpovede obvineného,
resp. jej časti v súvislosti s odstraňovaním rozporov v obsahu tejto výpovede s výpoveďou
obvineného na hlavnom pojednávaní, nemožno považovať text výsluchu obžalovaného
prokurátorom na hlavnom pojednávaní dňa 18. apríla 2008 „pán obžalovaný, ja poznám vašu
výpoveď z prípravného konania, ktorú Ste urobil pred vyšetrovateľom, kde ste v podstate
v celom rozsahu priznal toho skutku, o tej lúpeži ... rozprávam, teraz vlastne popierate, takže
vyjadrite sa ako to vlastne bolo s tým skutkom číslo 1“...., pretože taká výpoveď
z prípravného konania nebola čítaná na návrh prokurátora alebo obhajcu, čo je imanentný
(vnútorný, vlastný) znak procesného postupu vykonania tohto dôkazu v súlade s ustanovením
V posudzovaní vykonania zákonným spôsobom prečítania výpovede obvineného
z prípravného konania na hlavnom pojednávaní ako dôkazu s následným vyhodnotením
(obsahu) tohto dôkazu tak vznikla situácia, že nevykonaný dôkaz výsluchu obvineného ml. J.
R. z prípravného konania bol podkladom pre rozhodnutie súdov oboch stupňov o vine
obvineného a že teda predmetom posúdenia dovolacím súdom na základe obvineným
podaného dovolania z dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Tr.
por. – dovolanie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom
(dôkaze, ktorý nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom), je dôkaz, ktorý nebol vykonaný
vôbec. Nevykonaný dôkaz však nemôže byť predmetom dovolania podľa ustanovenia § 371
ods. 1 písm. g/ Tr. por. Vznikla tak situácia, kedy rozhodnutiami oboch stupňov súdov boli pri
zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má
zabezpečiť objasnenie veci (skutkové zistenia sú založené aj na nevykonanom dôkaze), čo pri
splnení ďalších zákonných podmienok by umožňovalo podanie dovolania ministrom
spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Tr. por.
Dovolanie musí okrem konkretizácie jeho dôvodov podľa § 371 ods. 1 (písm. a/ - n/)
Tr. por. (§ 374 ods. 2 Tr. por.) už pri jeho podaní odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej
časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré
rozhodnutiu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), pričom možno uplatniť ako dôvod
dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené
v konaní o riadnom opravnom prostriedku (§ 374 ods. 3 Tr. por.). Pri subsumovaní
(podriadení) dovolania pod dovolací dôvod (y) písmen a/ - n/ ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.
por. tak musí byť z odôvodnenia dovolania zrejmá konkretizácia chýb zakladajúca podľa
dovolateľa dôvodnosť uplatnenia niektorého z dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení §
371 ods. 1 Tr. por. Prenesené do posúdenia dovolania podaného obvineným ml. J. R.
z dôvodu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu), tak má ním podané dovolanie obsahovať vytknutie konkrétnej
skutočnosti, ktorá podľa dovolateľa zakladá také porušenie práva na obhajobu. Podané
dovolanie však takú konkretizáciu (vytknutého) práva na obhajobu neobsahuje. Možno preto
len so značnou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že dovolací dôvod podľa ustanovenia
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. opiera dovolateľ o ním uvedenú textovú konštrukciu: „ako
mladistvý som nebol uzrozumený s dôsledkami svojho konania (teda priznania sa k niečomu,
čo som nespáchal) a aj zo strany obhajoby mi bolo moje priznanie prezentované ako
poľahčujúca okolnosť, ktorá bude mať za následok zníženie výmery môjho trestu“.
V kontexte s predchádzajúcou časťou podaného dovolania s uplatneným dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. vzťahujúcou sa ku skutku v bode 1/ s právnou
kvalifikáciou lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 ods. 1 k § 188 ods. 1 Tr. zák., podanému
odvolaniu smerujúcom tiež k tomuto skutku i vyhláseniam o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/
Tr. por. na hlavných pojednávaniach súdu prvého stupňa vo vzťahu ku skutkom v bodoch 2
až 10, je dôvodné predpokladať, že tento dovolací dôvod uplatňuje obvinený práve ku skutku
v bode 1/. Napriek tomu pri nekonkretizácii dovolateľom najvyšší súd posudzuje dovolateľom
uplatnenú námietku porušenia jeho práva na obhajobu v predchádzajúcej časti odôvodnenia
tohto uznesenia citovaným textom komplexne vo vzťahu ku všetkým skutkom, ktorými ako
konkrétnymi trestnými činmi bol obvinený uznaný za vinného. Napriek tomu, že ustanovenie
§ 371 ods. 4 Tr. por. mimo iné znemožňuje použitie dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia §
371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ak (konkrétny) dôvod nenamietal obvinený najneskôr už v konaní
pred odvolacím súdom, čo je i konkrétny prípad obvineného ml. J. R. vo vzťahu ku skutku 1/,
v posudzovanej veci došlo k situácii, kde vo vzťahu ku skutkom v bodoch 2/ až 10/
(priznaním viny obvineného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. s následným prijatím tohto
vyhlásenia súdom podľa § 257 ods. 6 Tr. por.) táto časť rozhodnutia (v otázke viny)
nepodlieha odvolaciemu konaniu, na rozdiel od časti rozhodnutia, na ktoré sa postup podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/, ods. 6, ods. 7 Tr. por. nevzťahuje (v danom prípade skutok 1/), ktoré
odvolaciemu konaniu podlieha (podaním odvolania) a v nadväznosti na to i ostatné výroky na
vinu sa viažuce, avšak podlieha priamo dovolaciemu konaniu (§ 257 ods. 5 Tr. por.) práve len
z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Pretože ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por. je špeciálnym ustanovením vo vzťahu
k ustanoveniu § 371 ods. 4 Tr. por., najvyšší súd sa dovolaním obvineného z dôvodu § 371
ods. 1 písm. c/ Tr. por. zaoberal skúmaním jeho dôvodnosti.
Citovaná textová konkretizácia uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por. obvineným má spočívať v tom, že mladistvý J. R. nebol uzrozumený
s dôsledkami svojho priznania (vyjadrené v prospech práv obvineného aj na hlavnom
pojednávaní súdu prvého stupňa) pod vplyvom prezentácie pôvodného obhajcu priznania ako
poľahčujúcej okolnosti, majúcej vplyv na zníženie výmery trestu obvinenému. Najvyšší súd
posudzujúc uvedenú námietku konštatuje, že takto prezentované vplývanie obhajcu na
rozhodnutie obvineného o forme obhajoby je obsahovo zodpovedajúce poučeniu
o poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. s dopadom na ustanovenia § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. o ukladaní trestu, v konkrétnom prípade pri konaní podľa § 257 ods. 1 písm. b/,
ods. 6, ods. 7 Tr. por. i súčasťou poučenia podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. zák. o trestných
sadzbách, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené obvinenému za vinu, pred
odpoveďou obvineného (v prípade kladnej odpovede) ako predpokladu rozhodnutia súdu
o prijatí podľa § 257 ods. 6 Tr. por. vyhlásenia obvineného o jeho vine podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Tr. por., k čomu došlo v posudzovanej trestnej veci obvineného vo vzťahu ku
skutkom 2/ až 10/. Takto koncipované poučenie obhajcu vo vzťahu ku svojmu klientovi
nemôže byť porušením práva obvineného na obhajobu, pretože tu obhajca postupoval
v súlade so svojimi povinnosťami poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc (§ 44 ods.
1 Tr. por.) aj výkladom ustanovení Trestného zákona. V konečnom dôsledku je právom a nie
povinnosťou obvineného akceptovať rady a poučenia svojho obhajcu. Vzťah obhajcu
a obvineného z pohľadu uplatňovania práv obvineného na obhajobu je ich internou
záležitosťou, do ktorej nemôžu orgány činné v trestnom konaní a súd zasahovať v prípade
zvoleného obhajcu vôbec a v prípade ustanoveného obhajcu (čo je i konkrétny prípad
obvineného ml. J. R.) môže súd za splnenia podmienok zo závažných dôvodov
a na žiadosť obvineného alebo obhajcu oslobodiť obhajcu od povinností obhajovania (§ 43
ods. 1 Tr. por.), k čomu v konkrétnej veci nedošlo a takáto žiadosť, ako vyplýva zo spisového
materiálu, ani podaná nebola.
Najvyšší súd rozhodujúc o podanom dovolaní nezistil splnenie podmienok dovolania
uplatnených obvineným ml. J. R. podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por. a preto podľa § 382
písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.
Odmietnutím dovolania obvineného ml. J. R. najvyšším súdom stratilo opodstatnenie
rozhodovania dovolacieho súdu o žiadosti obvineného o jeho prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 17. marca 2015
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. René Štepánik
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková