Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/14/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 17. marca 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného

ml. J. R. , pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné,

o dovolaní obvineného ml. J. R. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 16. novembra

2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného ml. J. R. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Obžalovaný ml. J. R. bol rozsudkom Okresného súdu v Košice I, sp. zn.

, z 10.2.2009 uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. l

Tr. zák. spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., v bodoch 2/ až 9/ z pokračujúceho

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., v bode 2/ až 4/ v jednočinnom

súbehu s pokračujúcim prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.

a v bode 10/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom

skutkovom základe, že

1/ dňa 25.4.2007 v čase okolo 23.30 hod. v K. na ul. Z. pred vchodom do bytového

domu č. X. s ďalšími dvoma doposiaľ nestotožnenými osobami pristúpili

k V. H., ktorý si odomykal vchodové dvere a to tak, že dvaja mu zozadu chytili ruky a tretí

mu odtrhol ľadvinku pripnutú na páse, v ktorej mal mobilný telefón zn. Nokia 6020, hnedú

koženú peňaženku s hotovosťou 120,- Sk, občiansky preukaz, kartu poistenca, vodičský

preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla, doklad o emisnej kontrole, Quatro kartu, Home

2

Credit kartu, platobnú kartu Poštovej banky a rozutekali sa preč, čím takto svojim konaním

spôsobili V. H. škodu vo výške 4.789,- Sk,

2/ v čase od 13.30 hod. do 13.45 hod. dňa 22.5.2007 neoprávnene vnikol

do neuzamknutého rodinného domu na ul. P. v K., kde následne zo stola v kuchyni odcudzil

mobilný telefón zn. Nokia 3510i, IMEI: X., mobilný telefón zn. Siemens AF 51, IMEI: X.,

mobilný telefón zn. Panasonic nezisteného typu a výrobného čísla a mobilný telefón zn.

Siemens MC 60, IMEI: X., čím V. V. z Košíc spôsobil škodu krádežou vo výške 8.102,- Sk,

3/ v čase od 18.00 hod. do 22.00 hod. dňa 24.5.2007 neoprávnene vnikol

do neuzamknutého rodinného domu na ul. N. v K., kde následne zo stola miestnosti v zadnej

časti domu odcudzil notebook zn. HP, typ. NX7400CD/72400-1.86G, výrobného čísla S. bez

prívodného kábla, čím Ing. J. N. z Košíc spôsobil krádežou škodu vo výške 24.765,- Sk,

4/ v presne nezistenej dobe od dňa 20.5.2007 do dňa 24.5.2007 neoprávnene vnikol

do neuzamknutého rodinného domu na ul. W. v K. majiteľky I. D. z K., kde následne zo

skrinky v obývacej miestnosti odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 6230i, IMEI: X., čím A. J.

z K. spôsobil škodu krádežou vo výške 8.113,- Sk,

5/ v dobe od dňa 21.5.2007 do dňa 25.5.2007 odcudzil z neuzamknutej kancelárie

č. 106 v budove firmy B. na ul. N.N. vreckový počítač zn. Asus, typ A 730W, výrobného čísla

X. s puzdrom zn. Krusel, pamäťovú kartu zn. SD a s CF kartou, čím G. K. z K. spôsobil

škodu krádežou vo výške 17.363,- Sk,

6/ v čase od 11.25 hod. do 12.30 hod. dňa 21.5.2007 odcudzil z neuzamknutej

kancelárie vedúcej školskej jedálne na prízemí v hospodárskej časti Materskej škôlky

na ul. B. v K. mobilný telefón zn. Siemens C 75, IMEI: X. mobilný telefón zn. Nokia 3510i

nezisteného výrobného čísla a finančnú hotovosť vo výške 500,- Sk, čím pre Magistrát mesta

Košice spôsobil škodu krádežou vo výške 4.445,- Sk a M. B. z K. spôsobil škodu krádežou vo

výške 190,- Sk,

7/ v čase od l3.30 hod. do 13.40 hod. dňa 25.5.2007 odcudzil z neuzamknutej kuchyne

v budove S. v K. na ul. N. mobilný telefón zn. Nokia 6020, IMEI: X., čím M. U. z K. spôsobil

škodu krádežou vo výške 4.698,- Sk,

3

8/ v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. dňa 16.5.2007 odcudzil z neuzamknutej

kancelárie baru V. v K. na ul. Š. mobilný telefón zn. Nokia 6020 nezisteného výrobného čísla,

čím Bc. M. M. spôsobil škodu krádežou vo výške 2.494,- Sk,

9/ v čase od 11.20 hod. do 11.45 hod. dňa 15.5.2007 odcudzil z neuzamknutej

miestnosti pre zamestnancov v budove Citi rezidencie apartmánový dom na ul. B. v K.

mobilný telefón zn. Sony Ericsson K601i nezisteného výrobného čísla, čím A. F. z K.

spôsobil škodu krádežou vo výške 6.354,- Sk,

10/ v Košiciach dňa 25.1.2008 v čase od 18.00 do 19.00 hod. sa v priestoroch

čerpacej stanice Slovnaft na F. vlámal do skrinky v šatni, kde tam

z odloženej kabelky z peňaženky odcudzil hotovosť vo výške 100,- Sk a 2 ks cestovných

lístkov MHD v celkovej hodnote 60,- Sk, čím pre G. D. z K. spôsobil krádežou škodu vo

výške 160,- Sk a poškodením skrinky pre spoločnosť S., ul. V. škoda nebola spôsobená.

Uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu

Košice I, sp. zn. -166, z 21.4.2006 právoplatným dňa 23.6.2006 bol odsúdený

pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený trest

odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú

dobu v trvaní 2 rokov s probačným dohľadom.

Za to mu súd podľa § 188 ods. 1, § 117 ods. 1, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil

súhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka.

Podľa § 117 ods.4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody pre mladistvých.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. súd zrušil rozsudky Okresného súdu v Trebišove, sp. zn.

zo dňa 7.6.2007, ktorým bol uložený pre prečin marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov

a, sp.zn. , zo dňa 6.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice, sp. zn.

, zo dňa 7.5.2008, ktorými mu bol za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. l písm. e/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov

4

vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú

škodu poškodeným V. V. vo výške 8.102,- Sk, Ing. J. N. vo výške 24.765,- Sk, A. J. vo výške

8.113,- Sk, M. vo výške 4.445,- Sk, M. B. vo výške 690,- Sk, M. U. vo výške 3.500,- Sk, Bc.

M. M. vo výške 2.494,Sk, A. F. vo výške 6.354,- Sk.

Podľa súd poškodeného V. H. s nárokom na náhradu škody

odkázal na občianske súdne konanie.

Podľa poškodenú súd A. F. a M. B. so zvyškom nároku na

náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Košiciach rozhodujúc o obvineným ml. J. R. podanom odvolaní proti

rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom zo 16. novembra 2011 sp. zn.

- podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu,

- podľa , , , Tr. zák. obvinenému

ml. J. R. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva roky,

- podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal dňa 14. novembra 2014

obvinený ml. J. R. dovolanie s uplatneným dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení §

371 ods. 1 písm. c/, g/ , t. j., že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na

obhajobu a rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom. Argumentuje tým, že k priznaniu bol ako mladistvý donútený orgánmi činnými

v trestnom konaní, keď bol na neho ako na osobu nedospelú vyvíjaný fyzický a psychický

nátlak. Jeho priznanie k lúpeži bolo tak učinené v strese pod nátlakom a nie slobodne.

Použitie násilia pri výsluchu za účelom vynútenia priznania je absolútne neprípustné. Takto

získaný dôkaz nemôže slúžiť na preukázanie viny. Ako mladistvý nebol uzrozumený

s dôsledkami svojho konania (teda priznania sa k niečomu, čo nespáchal) a aj

zo strany obhajoby mu bolo priznanie prezentované ako poľahčujúca okolnosť, ktorá bude

mať za následok zníženie výmery trestu. Uvedené dôvody označil obvinený za pochybenia

5

rozhodnutí Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach, ktorými bol porušený

zákon v jeho neprospech v ustanoveniach , Navrhol zrušiť

dotknuté rozsudky Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach, prepustiť

obvineného ml. J. R. z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu a prikázať Okresnému súdu

Košice I, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I vo vyjadrení k obvineným podanému

dovolaniu konštatuje, že tvrdenia obvineného o jeho donútení k priznaniu fyzickým

a psychickým násilím nemajú oporu v spise, jeho obhajobou sa súdy oboch stupňov podrobne

zaoberali. Podané dovolanie považuje prokurátor za nesúladné s podmienkami ustanovenia

Poškodení sa v podaných vyjadreniach k dovolaniu obvineného priamo nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd

( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky

pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu

( ), bolo podané prostredníctvom obhajcu ( )

osobou oprávnenou ( ) v zákonnej lehote ( )

na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne

obsahové náležitosti dovolania (, ) a že obvinený pred podaním

dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa zistil,

že dovolanie podané obvineným ml. J. R. nie je dôvodné, preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr.

por. odmietol a to z týchto dôvodov:

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dôvody dovolania sú v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku

v odvolacom konaní podstatne užšie.

6

Obvineným ml. J. R. uplatnený dovolací dôvod uvedený v ustanovení

sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania –

k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Začína vyhľadávaním dôkazov,

nasleduje etapa zabezpečenia dôkazov, potom ich vykonávania a na záver etapa hodnotenia

dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci

a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa alebo podľa osobitného

zákona. Dôvod dovolania podľa sa vzťahuje predovšetkým

k tretej etape dokazovania, t. j. k vykonávaniu dôkazov súdom. Logicky však zahŕňa aj

predchádzajúce dve štádiá dokazovania, lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom nie sú

v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné ani v prípade, ak by ich súd na hlavnom

pojednávaní vykonal v súlade s príslušnými ustanoveniami . Aby bol tento

dovolací dôvod skutočne obsahovo naplnený, musí sa zároveň súdne rozhodnutie

o nezákonné dôkazy aj reálne opierať.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní Okresného súdu Košice I (č. l. 384/2 spisu)

je zrejmé, že obvinený ml. J. R. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. a/ o svojej nevine vo vzťahu ku skutku 1/ právne obžalobou kvalifikovanom

ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 257 ods.

1 písm. b/ o svojej vine vo vzťahu ku skutkom v bodoch 2 až 9, právne obžalobou

kvalifikovaných ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

v bodoch 2 až 9, v jednočinnom súbehu s pokračujúcim (pokračovacím) prečinom

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v bodoch 2 až 4.

Na základe takéhoto vyhlásenia po splnení zákonných podmienok, súd prijal

vyhlásenie obvineného ku skutkom v bodoch 2 až 9 s tým, že dokazovanie ohľadom týchto

skutkov sa nevykoná.

Po spojení veci na spoločné konanie (obžaloba so skutkom 10/), obvinený na hlavnom

pojednávaní prvostupňového súdu (č. l. 405 spisu) urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257

ods. 1 písm. b/ aj vo vzťahu k tomuto skutku obžalobou právne kvalifikovanému ako

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s následným rozhodnutím

súdu o prijatí vyhlásenia obvineného a nevykonaní dokazovania k tomuto skutku.

7

Na základe takýchto vyhlásení obvineného a následných rozhodnutí súdu podľa § 257

ods. 6, ods. 7 o prijatí vyhlásení obvineného – teda ku skutkom v bodoch 2 až 10 –

ostal predmetom dokazovania súdu skutok v bode 1/, právne obžalobou kvalifikovaný ako

zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák.

Súčasťou vyhlásení obvineného ml. J. R. bol postup podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,

g/, h/ (kladné odpovede obvineného na zákonom stanovené otázky), majúci za

následok neodvolateľnosť vyhlásením obvineného o vine a nenapadnuteľnosť odvolaním ani

dovolaním, okrem dovolania podľa týchto skutkov právne

kvalifikovaných ako konkrétne trestné činy. Z toho potom vyplýva, že vo vzťahu ku skutkom

v bodoch 2 až 10 možno rozhodnutia súdov nižších stupňov napadnúť dovolaním len

z dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení , vo vzťahu ku

skutku v bode 1/ z dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až n/ Tr.

por.

Záver o takomto vymedzení uplatnenia dovolacích dôvodov je stanovený zákonom (§

257 ods. 5 vo vzťahu ku skutkom s vyhlásením viny obvineného a rozhodnutím súdu

o prijatí takéhoto vyhlásenia, resp. vo vzťahu ku skutkom mimo vyhlásenia

podľa alebo písm. c/ ), čím pre konkrétnu vec posudzovania

dovolacím súdom je stanovený rozsah preskúmavania napadnutých rozhodnutí, v podanom

dovolaní (skutkovo) priamo nekonkretizovaný.

Vychádzajúc z vyhlásení obvineného ml. J. R. o vine (vo vzťahu ku skutkom 2 až 10)

a následnej akceptácie takého rozsahu vyhlásenia obvineného súdom, bolo prvostupňovým

súdom vykonané dokazovanie len ku skutku v bode 1/, právne kvalifikovanom ako zločin

lúpeže spolupáchateľstvom podľa k mimo iných dôkazov

výsluchom obvineného ml. J. R. na hlavnom pojednávaní dňa 18. apríla 2008. Vykonanie

tohto výsluchu obvinený ml. J. R. v podanom dovolaní za nezákonné neoznačil. Za

nezákonný však obvinený považuje výsluch pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Keďže

ho v podanom dovolaní nekonkretizuje, možno len z kontextu jeho výpovedí na hlavnom

pojednávaní a podaného odvolania a dovolania vyvodiť, že mal byť na neho vyvíjaný

policajtmi fyzický a psychický nátlak smerujúci k priznaniu skutku lúpeže obvineným, čo

procesne následne učinil s odozvou uvedeného nátlaku pri svojom výsluchu pred

vyšetrovateľom dňa 20. júla 2007 (č. l. 24 – 31 spisu), kde mimo iné spáchanie skutku lúpeže

8

priznal. Táto výpoveď ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I z 10.

februára 2009 (strana 5 rozsudku) i odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16.

novembra 2011 sp. zn. (strana 7 rozsudku) bola jedným z dôkazov

preukazujúcich vinu obvineného vo vzťahu ku skutku v bode 1/, rozsudkami právne

kvalifikovaného ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa

k

Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité

objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona (Trestného

poriadku) alebo podľa osobitného zákona. Jedná sa teda o proces vykonania dôkazu v súlade

so zákonom, v konkrétnom prípade výsluchu obvineného ml. J. R. (ku skutku v bode 1/)

v prípravnom konaní.

Z porovnaní obsahu výpovedí obvineného (ku skutku v bode 1/) na hlavnom

pojednávaní, kde poprel spáchanie skutku a v prípravnom konaní, kde priznal spáchanie

skutku, je evidentné, že sa obsahovo jedná o diametrálne odlišné výpovede, vyžadujúce

vyrovnanie sa súdom s takto vzniknutou dôkaznou situáciou výsluchu obvineného

(na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní) na vyhodnotenie tohto dôkazu ako

podkladu pre rozhodnutie o vine či nevine obvineného. Zákonodarca tento proces spája

s ustanovením , podľa ktorého mimo iné, na návrh prokurátora alebo

obhajcu sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného (teda i výpovedi z prípravného

konania) alebo jej časť prečíta, ak sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou

výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní, ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom

zodpovedajúcim ustanoveniam .

Zákonnosti vykonania výsluchu obvineného ml. J. R. v prípravnom konaní

a okolnostiam namietaným obvineným o fyzickom a psychickom nátlaku pred touto

výpoveďou u vyšetrovateľa, uplatneným v podobe námietky nezákonnosti už v štádiu

dokazovania prvostupňovým súdom, sa dôsledne vykonaním dôkazov - výsluchmi policajtov

– zaoberali v procese dokazovania prvostupňový súd a následného hodnotenia týchto dôkazov

o zákonnosti/nezákonnosti predmetného výsluchu obvineného v prípravnom konaní a tejto

výpovedi údajne predchádzajúce nátlaku policajtov súdy oboch stupňov.

9

Základom posudzovania dôkazu je jeho vykonanie zákonným spôsobom (§ 119 ods. 2

). Pre konkrétny posudzovaný prípad ide o vykonanie dôkazu výsluchu obvineného

z prípravného konania (z 20. júla 2007) súdom procesne podľa Takýto

postup súdu (súdov) v procese dokazovania zápisnične zachytený nie je, z čoho treba vyvodiť,

že predmetná (obvineným namietaná ako nezákonná) výpoveď obvineného z prípravného

konania ako dôkaz na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu, v širšom kontexte, vrátane

verejného zasadnutia odvolacieho súdu (kde dokazovanie doplnené nebolo) vykonaná nebola.

Najvyšší súd podotýka, že za procesne vykonaný dôkaz čítania skoršej výpovede obvineného,

resp. jej časti v súvislosti s odstraňovaním rozporov v obsahu tejto výpovede s výpoveďou

obvineného na hlavnom pojednávaní, nemožno považovať text výsluchu obžalovaného

prokurátorom na hlavnom pojednávaní dňa 18. apríla 2008 „pán obžalovaný, ja poznám vašu

výpoveď z prípravného konania, ktorú Ste urobil pred vyšetrovateľom, kde ste v podstate

v celom rozsahu priznal toho skutku, o tej lúpeži ... rozprávam, teraz vlastne popierate, takže

vyjadrite sa ako to vlastne bolo s tým skutkom číslo 1“...., pretože taká výpoveď

z prípravného konania nebola čítaná na návrh prokurátora alebo obhajcu, čo je imanentný

(vnútorný, vlastný) znak procesného postupu vykonania tohto dôkazu v súlade s ustanovením

V posudzovaní vykonania zákonným spôsobom prečítania výpovede obvineného

z prípravného konania na hlavnom pojednávaní ako dôkazu s následným vyhodnotením

(obsahu) tohto dôkazu tak vznikla situácia, že nevykonaný dôkaz výsluchu obvineného ml. J.

R. z prípravného konania bol podkladom pre rozhodnutie súdov oboch stupňov o vine

obvineného a že teda predmetom posúdenia dovolacím súdom na základe obvineným

podaného dovolania z dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Tr.

por. – dovolanie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom

(dôkaze, ktorý nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom), je dôkaz, ktorý nebol vykonaný

vôbec. Nevykonaný dôkaz však nemôže byť predmetom dovolania podľa ustanovenia § 371

ods. 1 písm. g/ Vznikla tak situácia, kedy rozhodnutiami oboch stupňov súdov boli pri

zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má

zabezpečiť objasnenie veci (skutkové zistenia sú založené aj na nevykonanom dôkaze), čo pri

splnení ďalších zákonných podmienok by umožňovalo podanie dovolania ministrom

spravodlivosti podľa

10

Dovolanie musí okrem konkretizácie jeho dôvodov podľa § 371 ods. 1 (písm. a/ - n/)

( ) už pri jeho podaní odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej

časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré

rozhodnutiu predchádzalo ( ), pričom možno uplatniť ako dôvod

dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené

v konaní o riadnom opravnom prostriedku ( ). Pri subsumovaní

(podriadení) dovolania pod dovolací dôvod (y) písmen a/ - n/ ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.

por. tak musí byť z odôvodnenia dovolania zrejmá konkretizácia chýb zakladajúca podľa

dovolateľa dôvodnosť uplatnenia niektorého z dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení §

371 ods. 1 Prenesené do posúdenia dovolania podaného obvineným ml. J. R.

z dôvodu ustanovenia (zásadným spôsobom bolo porušené

právo na obhajobu), tak má ním podané dovolanie obsahovať vytknutie konkrétnej

skutočnosti, ktorá podľa dovolateľa zakladá také porušenie práva na obhajobu. Podané

dovolanie však takú konkretizáciu (vytknutého) práva na obhajobu neobsahuje. Možno preto

len so značnou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že dovolací dôvod podľa ustanovenia

opiera dovolateľ o ním uvedenú textovú konštrukciu: „ako

mladistvý som nebol uzrozumený s dôsledkami svojho konania (teda priznania sa k niečomu,

čo som nespáchal) a aj zo strany obhajoby mi bolo moje priznanie prezentované ako

poľahčujúca okolnosť, ktorá bude mať za následok zníženie výmery môjho trestu“.

V kontexte s predchádzajúcou časťou podaného dovolania s uplatneným dovolacím dôvodom

ustanovenia vzťahujúcou sa ku skutku v bode 1/ s právnou

kvalifikáciou lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 ods. 1 k § 188 ods. 1 Tr. zák., podanému

odvolaniu smerujúcom tiež k tomuto skutku i vyhláseniam o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/

na hlavných pojednávaniach súdu prvého stupňa vo vzťahu ku skutkom v bodoch 2

až 10, je dôvodné predpokladať, že tento dovolací dôvod uplatňuje obvinený práve ku skutku

v bode 1/. Napriek tomu pri nekonkretizácii dovolateľom najvyšší súd posudzuje dovolateľom

uplatnenú námietku porušenia jeho práva na obhajobu v predchádzajúcej časti odôvodnenia

tohto uznesenia citovaným textom komplexne vo vzťahu ku všetkým skutkom, ktorými ako

konkrétnymi trestnými činmi bol obvinený uznaný za vinného. Napriek tomu, že ustanovenie

mimo iné znemožňuje použitie dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia §

371 ods. 1 písm. c/ , ak (konkrétny) dôvod nenamietal obvinený najneskôr už v konaní

pred odvolacím súdom, čo je i konkrétny prípad obvineného ml. J. R. vo vzťahu ku skutku 1/,

v posudzovanej veci došlo k situácii, kde vo vzťahu ku skutkom v bodoch 2/ až 10/

(priznaním viny obvineného podľa s následným prijatím tohto

11

vyhlásenia súdom podľa ) táto časť rozhodnutia (v otázke viny)

nepodlieha odvolaciemu konaniu, na rozdiel od časti rozhodnutia, na ktoré sa postup podľa

, , nevzťahuje (v danom prípade skutok 1/), ktoré

odvolaciemu konaniu podlieha (podaním odvolania) a v nadväznosti na to i ostatné výroky na

vinu sa viažuce, avšak podlieha priamo dovolaciemu konaniu ( ) práve len

z dovolacieho dôvodu podľa

Pretože ustanovenie je špeciálnym ustanovením vo vzťahu

k ustanoveniu , najvyšší súd sa dovolaním obvineného z dôvodu

ods. 1 písm. c/ zaoberal skúmaním jeho dôvodnosti.

Citovaná textová konkretizácia uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. c/ obvineným má spočívať v tom, že mladistvý J. R. nebol uzrozumený

s dôsledkami svojho priznania (vyjadrené v prospech práv obvineného aj na hlavnom

pojednávaní súdu prvého stupňa) pod vplyvom prezentácie pôvodného obhajcu priznania ako

poľahčujúcej okolnosti, majúcej vplyv na zníženie výmery trestu obvinenému. Najvyšší súd

posudzujúc uvedenú námietku konštatuje, že takto prezentované vplývanie obhajcu na

rozhodnutie obvineného o forme obhajoby je obsahovo zodpovedajúce poučeniu

o poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. s dopadom na ustanovenia § 38 ods. 2,

ods. 3 Tr. zák. o ukladaní trestu, v konkrétnom prípade pri konaní podľa § 257 ods. 1 písm. b/,

ods. 6, ods. 7 i súčasťou poučenia podľa Tr. zák. o trestných

sadzbách, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené obvinenému za vinu, pred

odpoveďou obvineného (v prípade kladnej odpovede) ako predpokladu rozhodnutia súdu

o prijatí podľa vyhlásenia obvineného o jeho vine podľa

písm. b/ , k čomu došlo v posudzovanej trestnej veci obvineného vo vzťahu ku

skutkom 2/ až 10/. Takto koncipované poučenie obhajcu vo vzťahu ku svojmu klientovi

nemôže byť porušením práva obvineného na obhajobu, pretože tu obhajca postupoval

v súlade so svojimi povinnosťami poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc (§ 44 ods.

1 ) aj výkladom ustanovení . V konečnom dôsledku je právom a nie

povinnosťou obvineného akceptovať rady a poučenia svojho obhajcu. Vzťah obhajcu

a obvineného z pohľadu uplatňovania práv obvineného na obhajobu je ich internou

záležitosťou, do ktorej nemôžu orgány činné v trestnom konaní a súd zasahovať v prípade

zvoleného obhajcu vôbec a v prípade ustanoveného obhajcu (čo je i konkrétny prípad

obvineného ml. J. R.) môže súd za splnenia podmienok zo závažných dôvodov

12

a na žiadosť obvineného alebo obhajcu oslobodiť obhajcu od povinností obhajovania (§ 43

ods. 1 ), k čomu v konkrétnej veci nedošlo a takáto žiadosť, ako vyplýva zo spisového

materiálu, ani podaná nebola.

Najvyšší súd rozhodujúc o podanom dovolaní nezistil splnenie podmienok dovolania

uplatnených obvineným ml. J. R. podľa , a preto podľa

písm. c/ dovolanie obvineného odmietol.

Odmietnutím dovolania obvineného ml. J. R. najvyšším súdom stratilo opodstatnenie

rozhodovania dovolacieho súdu o žiadosti obvineného o jeho prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 17. marca 2015

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. René Štepánik

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková