Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d3f/395883.53fdde.pdf
PDF · 99.01 KB
No categories available
6Tost/7/2015
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 7/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu
na neverejnom zasadnutí konanom 23. marca 2015 v Bratislave, v trestnej veci obvineného
Mgr. R. V., pre obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1,
§ 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a iné,
o sťaţnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 79/2014, z 26. februára 2015 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obvineného Mgr. R. V. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica uznesením, sp. zn. Tp 79/2014, z 26. februára 2015 o ţiadosti obvineného Mgr. R. V.
o prepustenie z väzby rozhodol tak, ţe
I. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku ţiadosť obvineného Mgr. R. V., nar. X.,
t.č. v Ústave na výkon väzby Ilava o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku nahradenie väzby obvineného
Mgr. R. V., nar. X., t.č. v Ústave na výkon väzby Ilava, dohľadom probačného a mediačného
úradníka neuloţil.
Proti uzneseniu o zamietnutí ţiadosti o prepustenie z väzby podal do zápisnice
o výsluchu sťaţnosť obvinený. Sťaţnosť písomne odôvodnil a doručil Špecializovanému
trestnému súdu bez príloh 11. marca 2015 a 12. marca 2015 aj s prílohami v počte 14.
V písomne podanej sťaţnosti poukázal na odôvodnenie Špecializovaného trestného
súdu, na svoju výpoveď z 5. marca 2015 k analýze kamerových záznamov spracovaných
pracovníkmi Prezídia Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou
protizločineckou jednotkou, Bratislava a na výsledky právnej pomoci z Veľkej Británie.
Vyslovil názor, ţe vzhľadom na ním konštatované skutočnosti, je moţné uzavrieť, ţe jediným
dôkazom, na ktorom je zaloţené podozrenie zo spáchania skutku je výpoveď poškodeného
Ing. M. D.. Naproti tomu vykonané domové a osobné prehliadky, prehliadky iných priestorov
(vozidiel), rozsiahle policajné pátranie po veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti v okolí
miesta činu ako aj v okolí jeho bydliska, všetci vo veci vypočutí svedkovia a najmä viac
ako 30 (tridsať) záverov znaleckých skúmaní z najrôznejších kriminalistických odvetví
ako je daktyloskopia, chémia, biológia, podozrenie zo spáchania skutku nepotvrdzujú
alebo ho priamo vylučujú ako páchateľa. Spochybnil závery ohľadne toho, kto všetko mal
vedomosť o vôli poškodeného prísť vyzdvihnúť vnuka v kritický deň.
Poukázal na výpoveď poškodeného v tom, ţe poškodený jemu nestihol oznámiť
zmenu príchodu maloletého O.. Vyslovil nesúhlas so závermi prvostupňového rozhodnutia
v tom, ţe sa nezaoberal pri rozhodovaní s viacerými významnými skutočnosťami svedčiacimi
v jeho prospech. Nebral do úvahy narušenosť vzťahu medzi ním a poškodeným, skutočnosť,
ţe poškodený s jeho dcérou (jeho exmanţelkou) podali na neho viac trestných oznámení,
ţe poškodený proti nemu vypovedal aţ po 3 mesiacoch od spáchania skutku, nebral do úvahy
výpoveď poškodeného z 30. júna 2014, v ktorej uviedol, ţe páchateľa neopoznal, skutočnosť,
ţe poškodený uviedol, ţe páchateľ má farbu očí zeleno-hnedú a on má farbu očí modrú.
Poukázal na to, ţe ESĽP v rozhodovacej činnosti vymedzuje dôvodné, resp. kvalifikované
podozrenie zo spáchania trestného činu ako súbor skutočností alebo informácií spôsobilých
presvedčiť objektívneho pozorovateľa, ţe určitá osoba mohla spáchať predpokladaný trestný
čin. Objektívnosť posúdenia nesmie byť zaloţená na jednostrannom poukazovaní na jeden
existujúci dôkaz bez prihliadnutia na iné zadováţené dôkazy, a to najmä v situácii
vznikajúcich rozporov.
Ţiadal, aby bolo brané do úvahy, ţe neexistuje ţiadny dôkaz, ţe sa v čase spáchania
trestného činu nenachádzal čo i len v blízkosti miesta činu, ţe poškodený mení výpovede,
na jeho rukách, oblečení, vo vozidle sa nenašli stopy povýstrelových splodín.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil výroky pod poradovým číslom
I./, II./ uznesenia zo dňa 26. februára 2015 a sám vo veci rozhodol, tak ţe ho podľa § 79
ods. 3 Tr. por. prepustí z väzby alternatívne tak, ţe sa väzba nahradí dohľadom probačného
a mediačného úradníka nad obvineným podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. spolu
s uloţením primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. e/,
písm. f/, písm. h/ Tr. por. a obvineného prepustí z väzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti v rozsahu § 192
ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil,
ţe sťaţnosť obvineného nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané,
ţe obvinenému bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. e/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Do väzby
bol obvinený vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica zo 4. októbra 2014, sp. zn. Tp 79/2014, z dôvodu uvedeného
v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Sťaţnosti obvineného a prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky boli zamietnuté uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2014, sp. zn. 1 Tost 34/2014.
Ďalšiu ţiadosť o prepustenie z väzby obvineného zamietol Špecializovaný trestný súd
uznesením, sp. zn. Tp 79/2014, z 19. decembra 2014. Sudca pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub
obvineného a neuloţil nahradenie väzby obvineného dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Sťaţnosť obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu
z 19. decembra 2014 bola zamietnutá uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4 Tost 1/2015, zo 14. januára 2015.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe aj v tomto štádiu konania sú dané
materiálne aj formálne podmienky väzby.
Doteraz zistené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté
trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu a aj napriek rôznym argumentom
obhajoby, spočívajúcim v tom, ţe obvinený skutok nespáchal a dôkazy, ktoré boli vykonané,
potvrdzujú jeho obranné tvrdenia, stále existujú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok
spáchal obvinený. Je splnená aj druhá materiálna podmienka, naďalej u obvineného existuje
dôvodná obava, ţe by v prípade prepustenia z väzby mohol pokračovať v páchaní trestnej
činnosti a preto trvá u obvineného dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Ohľadne
odôvodnenia dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Najvyšší súd Slovenskej republiky
odkazuje na predchádzajúce rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu pod sp. zn.
Tp 79/2014 a citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Obvinený v sťaţnosti argumentuje skutočnosťou, ţe obvineného zo spáchanej trestnej
činnosti usvedčuje jediný dôkaz a tým je výpoveď poškodeného. Poukazuje na to,
ţe obvinený ho neoznačil za páchateľa trestného činu vo svojej prvej výpovedi,
ale aţ v ďalšej, ktorú urobil o 3 mesiace a v zmysle rozhodovacej činnosti ESĽP uvádza,
ţe objektívnosť posúdenia nesmie byť zaloţená na jednostrannom poukazovaní na jeden
existujúci dôkaz bez prihliadnutia na iné zadováţené dôkazy a to najmä v situácii
vznikajúcich rozporov.
Aj keď v tomto štádiu konania (berúc do úvahy, ţe uţ bolo vykonané oboznamovanie
s výsledkami vyšetrenia, ale obţaloba v čase rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ešte nebola podaná) nie je úlohou najvyššieho súdu rozhodujúceho o sťaţnosti
vyhodnocovať vykonané dôkazy tak, ako to robí obhajoba. Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyslovuje názor, ţe svedecká výpoveď poškodeného nie je jediným dôkazom, ktorý usvedčuje
obvineného zo spáchanej trestnej činnosti a v spise sa nachádzajú aj iné dôkazy, ktoré
potvrdzujú skutočnosť, ţe poškodený od samého začiatku podozrieval obvineného
zo spáchania trestnej činnosti. Je preto nutné, aby dôkazy, ktoré boli vykonané, boli súdom
vyhodnotené a jedine súd môţe urobiť záver v hodnotení dôkazov buď v prospech obhajoby
alebo obţaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje síce s názorom obhajoby,
ţe dôkazy, o ktoré opiera obvinený svoje tvrdenia o svojej nevine sú v jeho prospech,
ale nie je moţné hodnotiť dôkazy tak, ako ich vyhodnotil obhajca obvineného v podanej
sťaţnosti. Nie je moţné v rámci rozhodovania o sťaţnosti zaoberať sa všetkými namietanými
tvrdeniami obvineného a jeho návrhmi na hodnotenie toho ktorého dôkazu.
V súlade so zákonom je aj druhý výrok uznesenia sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica o neuloţení nahradenia väzby
obvinenému Mgr. R. V. dohľadom probačného a mediačného úradníka. Pri rozhodovaní
o náhrade väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným súd musí
rozhodovať s prihliadnutím na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu.
Uţ samotné vznesenie obvinenia obvinenému pre obzvlášť závaţný zločin vylučuje moţnosť
nahradenia väzby podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a preto je rozhodnutie prvostupňového
súdu správne a v súlade so zákonom.
Sťaţnosť obvineného nebola dôvodná a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. marca 2015
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová