Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
db9/395969.0edc1f.pdf
PDF · 110.63 KB
No categories available
5Cdo/362/2013
Najvyšší súd 5 Cdo 362/2013 Slovenskej republiky 5 Cdo 363/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. Š., bývajúceho v C.C.,
proti ţalovanej A. S., bývajúcej v K., o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 10 C 162/2010, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 29. septembra 2011, sp.zn. 16 Co 48/2011 a uzneseniu Krajského
súdu v Prešove z 11. septembra 2012, sp.zn. 13 Co 39/2012 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konania o dovolaniach ţalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 29. septembra 2011, sp.zn. 16 Co 48/2011 a uzneseniu Krajského
súdu v Prešove z 11. septembra 2012, sp.zn. 13 Co 39/2012 z a s t a v u j e .
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov uznesením z 9. marca 2011, č.k. 10C 162/2010-33 nepriznal
ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
pre úspešnosť návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov sa vyţaduje, aby návrh bol
odôvodnený preukázanými okolnosťami, ktoré nie sú dočasnej alebo prechodnej povahy
a opodstatňujú záver, ţe poplatník úplne alebo sčasti nemôţe splniť poplatkovú povinnosť
a jej splnenie nemoţno od neho spravodlivo poţadovať. Pokiaľ účastník podá návrh
na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle vyššie uvedeného, nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Uviedol, ţe ţalobca súdu okrem predloţenia všeobecného
výpisu z daňového priznania za rok 2009 bliţšie nepreukázal, aké sú jeho skutočné a reálne
príjmy, vrátane výdavkov spojených s uspokojovaním ţivotných potrieb. Vo vzťahu
k uplatňovanému nároku ţalobcu poznamenal, ţe v sporovom konaní nemoţno
od prvostupňového súdu poţadovať, aby svojim rozhodnutím zrušil právoplatné rozhodnutie
vo veci samej, či rozhodnutia procesnej povahy v rámci iných konaní. Konštatoval, ţe takéto
účinky moţno dosiahnuť len postupom podľa III. a IV. hlavy štvrtej časti O.s.p. za súčasného
splnenia procesných predpokladov, vyuţitím niektorého z mimoriadnych opravných
prostriedkov alebo návrhom na obnovu konania pri splnení podmienok podľa § 228 aţ § 231
O.s.p. S poukazom na uvedené nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, keďţe
nedeklaroval relevantným spôsobom súdu svoje sociálno-ekonomické pomery a v prevaţnej
časti podaného návrhu na začatie konania doplneného 25. októbra 2010 sa jedná o zjavne
bezúspešné uplatňovanie práva.
Krajský súd v Prešove uznesením z 29. septembra 2011, sp.zn. 16 Co 48/2011
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V zhode so súdom prvého stupňa
konštatoval, ţe návrh ţalobcu na oslobodenie súdnych poplatkov nie je dôvodný. V tomto
smere poukázal predovšetkým na skutočnosť, ţe jedným z predpokladov priznania
oslobodenia od súdneho poplatku, ktorý súčasne musí byť splnený, je skutočnosť, ţe z jeho
strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Závery súdu prvého
stupňa, ţe v sporovom konaní nemoţno od súdu poţadovať, aby svojim rozhodnutím zrušil uţ
právoplatne vydané rozhodnutia vo veci samej, resp. rozhodnutia procesnej povahy, keďţe
takéto účinky moţno dosiahnuť len vyuţitím niektorého z mimoriadnych opravných
prostriedkov (§ 236 a nasl. O.s.p. ) alebo podaním návrhu na obnovu konania postupom podľa
§ 228 a nasl. O.s.p., povaţoval za správne. Poukázal na to, ţe ţalobca v zmysle doplneného
ţalobného návrhu ţiada vysloviť neplatnosť právnych úkonov a zrušiť štyri rozhodnutia
vydané Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Prešove, čo súd prvého stupňa
dôvodne vyhodnotil ako zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. K nároku ţalobcu, ktorým
ţiadal uhradiť náhradu škody v bliţšie nešpecifikovanej výške, v dôsledku podľa jeho názoru
nesprávneho úradného postupu súdu a ostatných orgánov štátnej správy uviedol, ţe súdne
konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom je podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992
Z.z. v znení neskorších predpisov od súdneho poplatku oslobodené a je zrejmé, ţe súdny
poplatok za túto časť ţalobného návrhu súd prvého stupňa nevyrubil. Poukazujúc
na uvedené dôvody preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil postupom
Uvedené uznesenie krajského súdu napadol ţalobca dovolaním. Namietal v ňom
predovšetkým formálne nedostatky uznesenia súdu prvého stupňa zo 16. septembra 2010, č.k.
10 C 162/2010-11 a spôsob doručovania uznesenia odvolacieho súdu z 29. septembra 2011,
sp.zn. 16 Co 48/2011. Poukázal na rozdielny prístup v konaní súdov, pričom zdôraznil, ţe
v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove, sp.zn. 12 C 7/2007 bol oslobodený
od súdnych poplatkov a bol mu ustanovený právny zástupca. Namietal nedostatok zistení
skutkového stavu súdmi niţšieho stupňa a nesprávnosť skutkových zistení. Rovnako namietal
nesprávny úradný postup ostatných orgánov verejnej a štátnej správy. Navrhol uznesenie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť.
Okresný súd Prešov uznesením z 24. apríla 2012, č.k. 10 C 162/2010-93 vyzval
ţalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vady dovolania tak, ţe predloţí plnomocenstvo
na zastupovanie advokátom alebo doklad o svojom právnickom vzdelaní a zároveň aby
uviedol, z akých dôvodov napadá uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16 Co 48/2011
z 29. septembra 2011, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov
dovolania. Zároveň ho poučil, ţe v prípade, ak v stanovenej lehote vady dovolania v zmysle
§ 241 ods. 4 O.s.p. neodstráni, predloţí dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.
Ţalobca vo svojej odpovedi na výzvu súdu okrem iného poţiadal o oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Okresný súd Prešov uznesením zo 4. apríla 2013, 2012, č.k. 10 C 162/2010-180
neodkázal ţalobcu na Centrum právnej pomoci. V odôvodnení rozhodnutia poukázal
na ustanovenia § 30 a § 138 ods. 1 aţ 5 O.s.p. a skonštatoval, ţe v danom prípade sa ţalobca
domáha zrušenia štyroch rozhodnutí vydaných Okresným súdom v Prešove a Krajským
súdom v Prešove, pričom zrušiť takéto rozhodnutia moţno len pomocou mimoriadnych
opravných prostriedkov, resp. podaním návrhu na obnovu konania. Zrušiť tieto rozhodnutia
nemoţno v sporovom konaní, dospel preto k záveru, ţe v danom prípade sa jedná o zjavne
bezúspešné uplatňovanie práva.
Okresný súd Prešov uznesením z 1. februára 2012, č.k. 10 C 162/2010–67 konanie
zastavil. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Výrok o zastavení konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení.
Konštatoval, ţe výzvou zo 16. novembra 2010 vyzval ţalobcu, aby v lehote 10 dní od jej
doručenia zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 398,- € podľa poloţky 1/b Sadzobníka
súdnych poplatkov s poučením, ţe ak nebude súdny poplatok v určenej lehote zaplatený,
konanie zastaví. Uviedol, ţe výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola ţalobcovi doručená
prostredníctvom OO PZ v C. 3. januára 2012, pričom súdny poplatok v stanovenej výške
zaplatený nebol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Krajský súd v Prešove uznesením z 11. septembra 2012, sp.zn. 13 Co 39/2012 potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa. Mal za to, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a správne ho aj právne vyhodnotil, preto v tejto súvislosti plne odkázal na odôvodnenie jeho
uznesenia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Poukázal na to, ţe u ţalobcu nie sú splnené
podmienky pre nezastavenie konania pre nezaplatenie poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona
o súdnych poplatkoch. Ak ţalobca ako poplatník nezaplatil súdny poplatok ani do konca
lehoty na podanie odvolania, nebol dôvod, aby prvostupňový súd zrušil uznesenie o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch.
K námietke ţalobcu, ţe v inom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov (konanie
pod sp.zn. 12 C/7/2007) mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň mu
bol ustanovený zástupca v uvedenej právnej veci uviedol, ţe toto tvrdenie nemá ţiaden vplyv
na to, aby mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovený
zástupca i v tomto konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe v tomto konaní uţ uznesením
Okresného súdu Prešov z 9. marca 2011, č.k. 10 C 162/2010–33 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove z 29. septembra 2011, sp.zn. 16 Co 48/2011 ţalobcovi nebolo
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na jeho osobné, majetkové
a zárobkové pomery. Zároveň konštatoval, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by do 1. februára 2012
(do vydania napadnutého uznesenia) sa jeho majetkové pomery zmenili tak, aby zakladali
dôvod na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Namietal
v ňom, ţe odvolací súd nesprávne zistil skutkový stav veci, ktorý následne aj nesprávne
právne posúdil. Poukázal na formálne nedostatky a nesprávne skutkové zistenia odvolacieho
súdu pokiaľ ide závery, ktoré prijal o spôsobe doručovania uznesenia súdu prvého stupňa
zo 16. novembra 2010, č.k. 10 C 162/2010-18 a uznesenia odvolacieho súdu z 29. septembra
2011, sp.zn. 16 Co 48/2011. Okrem toho sa ohradil voči nesprávnemu úradnému postupu
sudcu súdu prvého stupňa JUDr. Martina Barana a sudcu odvolacieho súdu JUDr. Jozefa
Škraba, exekútora v exekučnom konaní, vyšetrovateľa a prokurátora v trestnom konaní.
Navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Okresný súd Prešov uznesením z 15. februára 2013, č.k. 10 C 162/2010-167 vyzval
ţalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vady dovolania tak, ţe predloţí súdu plnomocenstvo
udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní alebo doklad o svojom právnickom
vzdelaní v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 a 4 O.s.p. Zároveň ho poučil v zmysle
ustanovenia § 30 O.s.p. a o tom, ţe v prípade, ak v stanovenej lehote vady dovolania
neodstráni, predloţí dovolanie dovolaciemu súdu.
Krajský súd v Prešove uznesením z 31. júla 2013, sp.zn. 21 Co 92/2013,
21 Co 93/2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo 4. apríla 2013, č.k. 10 C 162/2010-
180 a odmietol odvolanie ţalobcu proti uzneseniu č.k. 10 C 162/2010-167 z 15. februára
2013. Vo vzťahu k odvolaniu voči uzneseniu súdu prvého stupňa zo 4. apríla 2013, 2012, č.k.
10 C 162/2010- 180 uviedol, ţe sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, ţe ţalobca v konaní uplatňuje právo zrejme bezúspešne, čím nespĺňa predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. a tým ani podmienku
na to, aby bol súdom podľa § 30 O.s.p. odkázaný na Centrum právnej pomoci. Preto
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. Odvolanie ţalobcu proti uzneseniu č.k. 10 C 162/2010-167 z 15. februára 2013
odmietol s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, ţe voči nemu
odvolanie nie je prípustné.
V dovolaní sa musí popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda,
prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa
dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom
konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho
zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyţaduje, aby bol
dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený
profesijným advokátom.
Napriek tomu, ţe ţalobca nemá právnické vzdelanie vyţadované na zastupovanie
v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy,
alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou
vysokou školou, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, keďţe ide o zákonnú
podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania,
nepoveril v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním ţiadneho
kvalifikovaného zástupcu.
So zreteľom na nerešpektovanie výzvy súdu prvého stupňa uvedenej v uznesení
z 24. apríla 2012, č.k. 10 C 162/2010-93 (prvé dovolanie) a uznesení z 15. februára 2013, č.k.
10 C 162/2010-167 (druhé dovolanie) v stanovenej lehote, ani do času rozhodovania
dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1
O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p. pre nesplnenie
zákonom poţadovaných náleţitostí dovolaní, konania o dovolaniach ţalobcu zastaviť.
Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolací súd obe dovolacie konania
zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal ţalovanej náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloţenie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. marca 2015
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová