Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/494/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich

Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti odporkyni Slovenskej

republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2014 sp. zn.

a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2014 sp. zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2014 sp. zn.

o d m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2014 sp. zn.

o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

I. Okresný súd Revúca uznesením zo 4. októbra 2013 č. k. – 77 uloţil

navrhovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške 20,- Eur za podané odvolanie, ktoré podala

proti rozsudku Okresného súdu Revúca 9. septembra 2013 č. k. – 54.

2

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. apríla 2014 sp. zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Uviedol, ţe podanie ţaloby

(návrhu) na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym

poplatkom vo výške 20 Eur; v rovnakej výške sa v konaní o takejto ţalobe vyberá aj súdny

poplatok za odvolanie vo veci samej ( o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov. Podaním odvolania vznikla navrhovateľke poplatková

povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa poloţky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov,

prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 Eur.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie.

Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny

poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali moţnosť konať (§ 237 písm. f/

). Ţiadala preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. ,

, , , , ,

, , , , ,

, . Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli

vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b

ods. 7 uţ ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobkyne podľa a 239 prípustné nie

je, najvyšší súd ho odmietol podľa v spojení s

II. Navrhovateľka ţalobným návrhom, ktorý podala 27. septembra 2012 na Okresnom

súde Revúca, sa voči odporkyni domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov. V návrhu okrem iného uviedla, ţe predmetnú ujmu jej

spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Revúca, preto jeho sudcovia nemôţu

danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský súd v Banskej Bystrici

rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa ( ).

Okresný súd Revúca uznesením z 25. apríla 2013 č. k. - 36 uloţil

navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- Eur za vznesenú námietku

zaujatosti podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Uznesenie Okresného súdu Revúca napadla navrhovateľka odvolaním argumentujúc

tým, ţe v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému

súdu toto istého stupňa ( ). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku

zaujatosti, nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom

prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa

Zb.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. apríla 2014 sp. zn.

odmietol odvolanie navrhovateľky podľa ako oneskorene podané.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie, jej bola odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ) . To z dôvodu, ţe odvolanie nepodávala

na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale podala ho prostredníctvom

doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s. r.o., IČO: 35 825 456,

so sídlom v Bratislave, Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie

poštových sluţieb“, rovnako ako Slovenskej pošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala

odvolanie dňa 20. februára 2014, teda v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na podanie

odvolania ( ). Preto neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie navrhovateľky nie je prípustné.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( O. s p.) . Podľa je dovolanie prípustné

tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Dovolaním navrhovateľky je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon

dovolanie pripúšťa. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe prípustnosť

dovolania navrhovateľky z nich vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v aţ e/ a

navrhovateľka nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť

dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky

osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom

konať pred súdom ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu

moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým

odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania treba, aby odvolanie bolo

podané v lehote stanovenej ustanovením Ide pritom o lehotu procesnú,

čo znamená, ţe v zmysle stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej

lehoty podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť .

Z obsahu spisu vyplýva, ţe rozsudok súdu prvého stupňa bol zástupcovi

navrhovateľky doručený 20. augusta 2013. Posledným dňom 15 dňovej lehoty na podanie

odvolania bol 4. september 2013, ktorý deň bola streda.

Z podacej pečiatky Okresného súdu Revúca (č. l. 37) vyplýva, ţe odvolanie proti

rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané na tomto súde osobne 28. októbra 2013, z ktorej

skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o jeho oneskorenom podaní.

Navrhovateľka k dovolaniu predloţila výtlačok internetovej stránky (č. l. 111) o odovzdaní

zásielky na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r. o. v hodnote 100,- Eur,

o hmotnosti 80,10 kg, počet 11 kusov, č. zásielky č. zásielky 1551530943, balíky 000398193,

000398194, 000398195, 000398196, 000398197, 000398198, 000398199, 000398200,

000398201, 000398202, 000398203. Z dovolania vyplýva, ţe navrhovateľka odvolanie proti

vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa mala odovzdať na jeho doručenie

Okresnému súdu Revúca tejto spoločnosti 28. júna 2013. t. j. posledný deň 15 dňovej

odvolacej lehoty.

Spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r. o. je spoločnosť, ktorej predmetom

činnosti je aj poskytovanie poštových sluţieb. Z údajov o predmetnej zásielke uvedených

na doklade predloţenom navrhovateľkou nie je zrejmé, či obsahom zásielky bolo aj jej

odvolanie podané v preskúmavanej veci. Dovolací súd vytvoril navrhovateľke procesnú

moţnosť, doloţiť opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Listom

z 27. októbra 2014 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní zaslala najvyššiemu súdu

doklad potvrdzujúci deň, v ktorom bolo odvolanie navrhovateľky odovzdané na prepravu

spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r. o.. Táto písomná výzva najvyššieho súdu bola

právnemu zástupcovi navrhovateľky doručená 3. novembra 2014, navrhovateľka ale na výzvu

nereagovala.

Údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní

odvolania navrhovateľky oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a navrhovateľka

nevyuţila procesnú moţnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru. Dovolací súd vychádzal

z údajov, ktoré navrhovateľka relevantným spôsobom nespochybnila a v nadväznosti

na to dospel k záveru, ţe v danom prípade nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej

situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.

V dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených

dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v a prípustnosť dovolania

nevyplýva ani z , najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie

navrhovateľky podľa v spojení s .

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala. ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd nepriznal odporkyni náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová