Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
162/436067.73147a.pdf
PDF · 115.96 KB
No categories available
7Cdo/494/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 493/2014
Slovenskej republiky 7 Cdo 494/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti odporkyni Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3 C 325/2012, o dovolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2014 sp. zn.
13 Co 876/2013 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2014 sp. zn.
13 Co 874/2013 takto
rozhodol:
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2014 sp. zn.
13 Co 876/2013 o d m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2014 sp. zn.
13 Co 874/2013 o d m i e t a .
Odporkyni nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
I. Okresný súd Revúca uznesením zo 4. októbra 2013 č. k. 3 C 325/2012 – 77 uloţil
navrhovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške 20,- Eur za podané odvolanie, ktoré podala
proti rozsudku Okresného súdu Revúca 9. septembra 2013 č. k. 3 C 325/2012 – 54.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. apríla 2014 sp. zn. 13 Co 876/2013
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Uviedol, ţe podanie ţaloby
(návrhu) na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym
poplatkom vo výške 20 Eur; v rovnakej výške sa v konaní o takejto ţalobe vyberá aj súdny
poplatok za odvolanie vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov. Podaním odvolania vznikla navrhovateľke poplatková
povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa poloţky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov,
prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 Eur.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie.
Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny
poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali moţnosť konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Ţiadala preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či jej dovolanie je procesne prípustné.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 180/2014,
3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014,
5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 323/2014, 7 Cdo 396/2014, 7 Cdo 398/2014,
7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b
ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobkyne podľa § 237 O.s.p. a 239 O.s.p. prípustné nie
je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
II. Navrhovateľka ţalobným návrhom, ktorý podala 27. septembra 2012 na Okresnom
súde Revúca, sa voči odporkyni domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov. V návrhu okrem iného uviedla, ţe predmetnú ujmu jej
spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Revúca, preto jeho sudcovia nemôţu
danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský súd v Banskej Bystrici
rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Revúca uznesením z 25. apríla 2013 č. k. 3 C 325/2012 - 36 uloţil
navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- Eur za vznesenú námietku
zaujatosti podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Uznesenie Okresného súdu Revúca napadla navrhovateľka odvolaním argumentujúc
tým, ţe v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému
súdu toto istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku
zaujatosti, nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom
prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992
Zb.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. apríla 2014 sp. zn. 13 Co 874/2014
odmietol odvolanie navrhovateľky podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie, jej bola odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) . To z dôvodu, ţe odvolanie nepodávala
na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale podala ho prostredníctvom
doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s. r.o., IČO: 35 825 456,
so sídlom v Bratislave, Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie
poštových sluţieb“, rovnako ako Slovenskej pošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala
odvolanie dňa 20. februára 2014, teda v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na podanie
odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Preto neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie navrhovateľky nie je prípustné.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd
rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s p.) . Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné
tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Dovolaním navrhovateľky je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré
nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon
dovolanie pripúšťa. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe prípustnosť
dovolania navrhovateľky z nich vyvodiť nemoţno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
navrhovateľka nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť
dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky
osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania treba, aby odvolanie bolo
podané v lehote stanovenej ustanovením § 204 ods. 1 O. s. p. Ide pritom o lehotu procesnú,
čo znamená, ţe v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej
lehoty podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť .
Z obsahu spisu vyplýva, ţe rozsudok súdu prvého stupňa bol zástupcovi
navrhovateľky doručený 20. augusta 2013. Posledným dňom 15 dňovej lehoty na podanie
odvolania bol 4. september 2013, ktorý deň bola streda.
Z podacej pečiatky Okresného súdu Revúca (č. l. 37) vyplýva, ţe odvolanie proti
rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané na tomto súde osobne 28. októbra 2013, z ktorej
skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o jeho oneskorenom podaní.
Navrhovateľka k dovolaniu predloţila výtlačok internetovej stránky (č. l. 111) o odovzdaní
zásielky na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r. o. v hodnote 100,- Eur,
o hmotnosti 80,10 kg, počet 11 kusov, č. zásielky č. zásielky 1551530943, balíky 000398193,
000398194, 000398195, 000398196, 000398197, 000398198, 000398199, 000398200,
000398201, 000398202, 000398203. Z dovolania vyplýva, ţe navrhovateľka odvolanie proti
vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa mala odovzdať na jeho doručenie
Okresnému súdu Revúca tejto spoločnosti 28. júna 2013. t. j. posledný deň 15 dňovej
odvolacej lehoty.
Spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r. o. je spoločnosť, ktorej predmetom
činnosti je aj poskytovanie poštových sluţieb. Z údajov o predmetnej zásielke uvedených
na doklade predloţenom navrhovateľkou nie je zrejmé, či obsahom zásielky bolo aj jej
odvolanie podané v preskúmavanej veci. Dovolací súd vytvoril navrhovateľke procesnú
moţnosť, doloţiť opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Listom
z 27. októbra 2014 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní zaslala najvyššiemu súdu
doklad potvrdzujúci deň, v ktorom bolo odvolanie navrhovateľky odovzdané na prepravu
spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r. o.. Táto písomná výzva najvyššieho súdu bola
právnemu zástupcovi navrhovateľky doručená 3. novembra 2014, navrhovateľka ale na výzvu
nereagovala.
Údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní
odvolania navrhovateľky oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a navrhovateľka
nevyuţila procesnú moţnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru. Dovolací súd vychádzal
z údajov, ktoré navrhovateľka relevantným spôsobom nespochybnila a v nadväznosti
na to dospel k záveru, ţe v danom prípade nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej
situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.
V dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených
dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania
nevyplýva ani z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie
navrhovateľky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala. (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal odporkyni náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. marca 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová