Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžso/58/2014

Identifikačné číslo spisu: 7012201052 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7012201052.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K. K., bytom I., právne zastúpená: JUDr. Tatiana Solejová, advokátka, so sídlom Zupkova 7, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/11707-OPHN zo dňa 11.07.2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -64 zo dňa 20.02.2014 v časti výroku o trovách konania, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -64 zo dňa 20.02.2014 v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 75,04 € z titulu trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa (ďalej len ,,“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. AA/2012/11707-OPHN zo dňa 11.07.2012 ako aj prvostupňového správneho orgánu č. 2010/22713 zo dňa 23.04.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 411,62 € pozostávajúcu z odmeny za zastupovanie advokátom za tri úkony právnej služby, a to: (v roku 2012) príprava a prevzatie právneho zastúpenia a podanie žaloby na súd po 127,16 € a 2x režijný paušál 7,63 €; (v roku 2014) účasť na pojednávaní 134 € a režijný paušál 8,04 €. Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zmenil. Poukazuje na nesprávny právny názor súdu. Odvoláva sa na ustanovenie Ministerstva Spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu

a nie vo výške jednej šestiny ako to zhodnotil krajský súd. Cieľom o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov je zabezpečiť občanovi v hmotnej núdzi základné životné podmienky a pomôcť mu v hmotnej núdzi s prispením jeho aktívnej účasti a účasti fyzických osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú. Podľa jeho názoru ide o konanie vo veciach sociálnych služieb - štátnej sociálnej pomoci, a preto bolo potrebné postupovať podľa druhej vety citovaného ustanovenia a odmenu stanoviť vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že predmetom súdneho konania bolo na základe žaloby navrhnuté preskúmanie rozhodnutia žalovaného ako orgánu verejnej správy, teda postup, ktorý je upravený v piatej časti , pričom v zmysle č. v platnom znení je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti jedna šestina výpočtového základu, ktorá bola v roku 2012 vo výške 127,16 € a v roku 2014 je vo výške 134 €. Pre určenie výšky základnej sadzby tarifnej odmeny bolo teda irelevantné, že žalobca bol osobou v hmotnej núdzi, ktorej bol Rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 01 Košice, sp. zn. SN 2465/12, zo dňa 08.08.2012 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, nakoľko žalobca spĺňal stanovenú podmienku stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom ale táto „sociálna služba“ v prospech „občana v hmotnej núdzi“, ako to uvádza žalovaný v odvolaní, nebola predmetom súdneho konania. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, relevantnou pre výpočet náhrady trov právneho zastúpenia je skutočnosť, že sa jednalo o zastupovanie v konaní podľa piatej časti . Na základe uvedeného navrhol rozhodnutie krajského súdu v časti o náhrade trov konania potvrdiť, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania ( , veta prvá ) postupom podľa veta prvá a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania a posúdenie otázky, či konanie vo veci podľa o pomoci v hmotnej núdzi je konaním vo veciach sociálnych služieb v druhá veta , teda či je potrebné stanoviť odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Podľa výpočtovým základom na účely tejto je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Zo súdneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, že žalobca dňa 30.08.2012 v zmysle ust. požiadal prostredníctvom právnej zástupkyne o náhradu trov konania, ktoré vyčíslil dňa 20.02.2013 v celkovej výške 411,62 €.

K námietke žalovaného ohľadom nesprávneho právneho názoru krajského súdu týkajúceho sa nesprávnej aplikácie ust. najvyšší súd uvádza, že konanie vo veci podľa o pomoci v hmotnej núdzi nie je konaním vo veciach sociálnych služieb. Sociálne služby v zmysle ust. druhej vety upravuje o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý okrem iného v taxatívne uvádza, čo sa pod pojmom „sociálna služba“ rozumie, pričom dávky v hmotnej núdzi tam uvedené nie sú. Z tohto dôvodu nemohol krajský súd pri určovaní výšky odmeny za jeden úkon právnej služby v konaní vo veci

týkajúcej sa pomoci v hmotnej núdzi postupovať podľa ustanovenia § 11 ods. 4 druhej vety a stanoviť tak odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu. Keďže v danom prípade nešlo ani o dávkovú vec sociálneho poistenia, ani o preskúmanie rozhodnutia o priestupku, najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia v spojení s a vety prvej tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania priznal. Žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho súdneho konania žalobcovi na účet právneho zástupcu v zmysle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) v celkovej výške 75,04 €, ktorá pozostáva z

· z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby podľa v spojení s :

- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.05.2014 ( ) - 67 €, · z režijného paušálu podľa - 8, € a

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.