Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bf4/394595.59c1ff.pdf
PDF · 169.1 KB
No categories available
4Cdo/10/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 10/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., so sídlom v B., IČO:
X., zastúpenej JUDr. P., advokátom v D., proti žalovanému P., bývajúcemu v R., o zaplatenie
867,07 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14C 121/2011,
o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. októbra 2012 sp. zn. 10 Co
3/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
z 25. októbra 2012 sp. zn. 10 Co 3/2012, v potvrdzujúcom výroku v časti týkajúcej
sa neprijateľnej zmluvnej podmienky a vo výroku o trovách konania, a rozsudok
Okresného súdu Žilina z 20. októbra 2011 č.k. 14 C 121/2011-59 vo výroku, ktorým určil
neprijateľnosť zmluvnej podmienky a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec
v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 8. apríla 2011 domáhala zaplatenia sumy
867,07 Eur s príslušenstvom, predstavujúcej nezaplatené poplatky za hovorné, mesačné
poplatky a zmluvné pokuty z dvoch po sebe uzatvorených zmlúv v zmysle ich dodatkov.
Okresný súd Žilina rozsudkom z 20. októbra 2011 č.k. 14 C 121/2011-59 uložil
žalovanému v lehote troch dní zaplatiť žalobkyni 494,17 Eur s 2% úrokom z omeškania
od 28. novembra 2009 do zaplatenia a vo zvyšku (372,90 Eur s príslušenstvom) žalobu
zamietol. Zároveň podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. vyslovil, že zmluvná podmienka v dodatku
k zmluve o pripojení F. v čl. 1 písm. d/ spočívajúca v záväzku účastníka včas a riadne
a pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitných podmienok ako
aj zmluvná podmienka uvedená v čl. 1 písm. e/ ak účastník nesplnil svoju povinnosť
realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie podľa bodu 1 písm. d/ dodatku, záväzok účastníka
realizovať zmluvné dobíjanie za zúčtovacie obdobie nasledujúce po zúčtovacom období,
v ktorom účastník porušil povinnosť realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie v lehote 28
kalendárnych dní od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, v ktorom došlo zo strany
účastníka k porušeniu povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie, je neprijateľná.
Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že zmluvou o pripojení F. č. X. zo 17. júla 2007 ako
aj dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa, sa žalobkyňa zaviazala poskytovať žalovanému
služby v programe F. 50 a poskytnúť mu mobilný telefón S. za sumu 1 Sk, pričom žalovaný
sa zaviazal podľa bodu 1 písm. d/, e/ dodatku pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie pod
bodom 3.1. osobitných podmienok. Zmluvou o pripojení č. X. z 15. júla 2008 sa žalobkyňa
zaviazala poskytovať žalovanému služby spojené s programom služieb vo veľkom 200
vrátane aktivovaných služieb podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa sa zaviazala žalobkyňa aktivovať SIM kartu
žalovaného k programu Služieb, zabezpečiť mu predaj zľavneného mobilného telefónu S.
a žalovaný sa zaviazal platiť cenu služieb a nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky
alebo nedopustiť sa takého konania ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by
vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu
o pripojení z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka a zotrvať v záväzku minimálne
po dobu 24 mesiacov. Súd nemal preukázaný akýkoľvek zánik záväzku, či už zaplatením
alebo iným zo spôsobov podľa šiesteho oddielu Občianskeho zákonníka, alebo akúkoľvek
zmenu záväzku, pričom žalovaný v tejto súvislosti neprodukoval žiadne dôkazné prostriedky.
Súd preto návrhu čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 494,17 Eur,
čo predstavuje plnenie za poskytnuté služby (fa. č. X. v sume 501,19 eur – 7,02 Eur dobropis
X.) a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 2%
od 28.11.2009 do zaplatenia. Nezistil však dôvodnosť zaplatenia sumy 248,95 Eur, ktorú
žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. X. z 8. novembra 2009 ako zmluvnú pokutu,
pretože zo žalobného návrhu nevyplývala skutková dôvodnosť takto uplatneného nároku,
osobitne nevyplýva ani sa nekonštatuje uzavretie dohody o zmluvnej pokute, existencia
dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme, porušenie povinnosti, z ktorej by vyplýval
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a pod.. Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal
dôvodnosťou návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo vzťahu k porušeniu dohodnutých
ustanovení zmluvy o pripojení F. č. X. v znení jej dodatku, ktorou sa žalobca zaviazal
poskytovať žalovanému služby v programe F. 50 a poskytnúť mobilný telefón S. za sumu 1
Sk, pričom žalovaný sa zaviazal podľa dodatku bodu 1. písm. d/ pravidelne realizovať
zmluvné dobíjanie pod bodom 3.1. osobitných podmienok a podľa bodu 1 písm. e/ realizovať
zmluvné dobíjanie za zúčtovacie obdobie nasledujúce po zúčtovacom období, v ktorom
účastník porušil svoju povinnosť realizovať pravidelné zmluvné dobíjania, v lehote 28 dní od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti účastníka
realizovať pravidelné zmluvné dobíjania. Za neprijateľnú považoval súd zmluvnú podmienku
pre tzv. kreditný paušál, ktorou sa zaväzuje účastník pravidelne „dobíjal kredit‘, teda
pravidelne si obstarával určitý predplatený objem na čerpanie poskytovaných služieb bez
ohľadu na svoju aktuálnu alebo plánovanú potrebu. Osobitne pri tom zohľadnil skutočnosť, že
v čase účinnosti zmluvného vzťahu žalobca realizoval tzv. prepadnutie kreditu po dobe
platnosti 3-12 mesiacov podľa spôsobu dobíjania. Za neprijateľnú nepovažoval požiadavku
operátora, aby pri poskytnutí určitých výhod, najmä zľavneného telefónu, bonusov, bol
zákazník zaviazaný spotrebovať limit určitého finančného plnenia za určité obdobie ale to, že
spotrebiteľ, je nútený každý mesiac vložiť prostriedky v určitej hodnote na budúci nákup
služieb – kúpiť si kredit, avšak bez zohľadnenia aktuálneho zostatku, prípadne budúcej
plánovanej spotreby za stavu nespotrebovania predplatených finančných prostriedkov stratu
platnosti kreditu – jeho prepadnutie. Neprijateľnosť podmienky súd teda prioritne vzhliadol
v donútení spotrebiteľa pravidelne vkladať prostriedky na zabezpečenie služieb bez odrazu
v požiadavkách spotrebiteľa, sekundárne v možnosti „prepadnutia“ kreditu. Uviedol, že
nevyhnutnosť pravidelného dobíjania paušálu s prepadnutím nevyčerpaného kreditu môže
klamlivo a mylne pôsobiť na spotrebiteľa pri rozhodovaní o obstaraní služby. Keďže súd
vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky od ktorej porušenia si odvodzoval žalobca nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty, nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti a teda vzniku nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto návrh aj v tejto časti zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keď účastníci mali vo veci úspech len
čiastočný, preto žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. októbra 2012 sp. zn.
10 Co 3/2012 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa sumy
372,90 Eur s príslušenstvom a vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky potvrdil
a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zdôraznil, že súd prvého stupňa
riadne a v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, vykonané dôkazy hodnotil v súlade
s ustanovením § 132 a nasl. O.s.p. a vo veci vyvodil správny právny záver, pričom
odôvodnenie rozsudku je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., dávajúce odpoveď
na všetky skutkové a právne otázky. Nestotožnil sa s námietkou žalobkyne týkajúcej
sa odňatia jej možnosti konať pred súdom, pretože žalobkyňa bola na pojednávanie pred
súdom prvého stupňa riadne predvolaná, mala možnosť sa ho zúčastniť a teda aj bližšie
ozrejmiť a doplniť špecifiká danej problematiky. Okolnosti uvádzané v odvolaní poukazujúce
na žiadosť o odročenie pojednávania nepovažoval pre právne posúdenie veci za relevantné,
nejednalo sa o dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a okresný súd vychádzal
z konkrétnych faktov uvádzaných v žalobnom návrhu majúcom všetky náležitosti vyžadované
pre takéto podanie. Odvolacie argumenty uvádzané v odvolaní vo vzťahu k špecifickému
charakteru „služby F.“ považoval odvolací súd za nové skutočnosti, na ktoré v odvolacom
konaní už neprihliadol, pretože žalobkyňa ich mohla použiť už v konaní pred súdom prvého
stupňa, naviac ide o okolnosti uvádzané vo všeobecnej rovine konkrétnych zmlúv a dodatkov.
Ďalšie odvolacie argumenty uvádzané v odvolaní vo vzťahu k praktickým otázkam dobitia
a prepadnutia kreditu ako aj otázky v hypotetickej rovine nepovažoval odvolací súd
za významné pre posúdenie veci, a preto sa nimi nezaoberal. Vzhľadom na tieto skutočnosti
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti s poukazom na ustanovenie § 219
ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu, avšak len do tej časti výroku, ktorou bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky, podala dovolanie žalobkyňa, pričom prípustnosť dovolania vyvodzovala
z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. Namietala, že v konaní došlo k procesnej vade konania
uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pretože v rámci konania
na prvom stupni, súd pred vydaním rozsudku neumožnil žalobkyni vyjadriť
sa k zamýšľanému vysloveniu dvoch základných podmienok v spotrebiteľskej zmluve
za neprijateľné, ani ich obhájiť alebo vysvetliť a v rámci odvolacieho konania konajúci súd
nevytýčil pojednávanie, čím konal v rozpore s ustanoveniami § 214 ods. 1 písm. a/, c/ O.s.p.,
čím opätovne došlo k nemožnosti vysvetliť súdu fundamentálne podmienky zmluvného
nastavenia služby F. a tiež z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktoré je nepresvedčivé a nepreskúmateľné v dovolaním napadnutej časti. Nesprávny
postup súdu prvého stupňa spočíval v neoznámení zámeru posudzovať neprijateľnosť
zmluvných podmienok, kedy súd neodročil pojednávanie za účelom zabezpečenia účasti
a vyjadrenia žalobkyne k úvahám súdu o neprijateľnosti zmluvných podmienok a ani
nevyzval žalobkyňu na písomné vyjadrenie k týmto úvahám vo vzťahu k zmluvným
podmienkam služby F. a to napriek žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania pre prípad
pochybností o uplatňovanom nároku. Žalobkyni však možnosť konať pred súdom bola odňatá
aj postupom odvolacieho súdu, ktorý rozhodol o veci bez pojednávania napriek tomu,
že v konaní bolo nevyhnutné zopakovať a doplniť dokazovanie, čím došlo k porušeniu
ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a tiež tým, že nariadenie pojednávania si vyžadovala
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov žalobkyne ako subjektu poskytujúceho
služby a žalovaného ako zákazníka, t.j. vyžadoval to dôležitý verejný záujem, čím došlo
k porušeniu ustanovenia § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Naviac odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu nemá náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., pretože odvolací súd
sa s odvolacími námietkami v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal, predovšetkým
s tými, ktorými žalobkyňa namietala správnosť úsudkov súdu prvého stupňa. Dovolateľka
v dôvodoch dovolania tiež uviedla, že v konaní došlo zo strany odvolacieho súdu k tzv. inej
vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a to chybnou aplikáciou ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.,
konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez ďalšej vecnej samostatnej
argumentácie vo vzťahu k výroku, ktorým súd vyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok
a bez reakcie na námietky vznesené žalobkyňou v odvolaní napriek výslovnému poukazu
na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní konal v omyle a zjavne nepochopil podstatu
služby F.. Dovolateľka napokon namietala, že rozsudok súdu v napadnutej časti spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), konkrétne v nesprávnej
aplikácii ustanovení § 53 ods. 1 a § 53 ods. 3 písm. h/ Občianskeho zákonníka na daný
skutkový stav a to vo vzťahu k obom vysloveným neprijateľným podmienkam služby F.,
pretože pre aplikáciu týchto ustanovení v danom prípade nebol žiaden dôvod. Dôvody
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom v tejto časti dovolateľka podrobne uviedla
v dôvodoch svojho dovolania. Z týchto dôvodov žiadala rozsudok odvolacieho súdu
a ním potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu
zrušenia vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhla odložiť
vykonateľnosť rozhodnutia v napadnutej časti a vyslovenie právneho názoru k otázkam
konkrétne uvedeným v závere svojho dovolania.
Žalovaný vyjadrenie k dovolaniu nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie
vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(pozn. dovolacieho súdu – príslušné ustanovenia i nasledujúce, v znení
do 31. decembra 2014).
Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo
možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie
ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti právoplatným
rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone (por. § 238 a § 239 O.s.p.,
alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Občiansky súdny poriadok
pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci
rozsudok (§ 238 ods. 1), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2)
a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací
súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa, pričom ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 O.s.p. Prípustnosť dovolania žalobkyne teda vyplýva z ustanovenia § 238
ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na obsah dovolania i zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť
na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal
dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. v znení účinnom
do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“).
Podľa ustanovenia § 242 ods. 1 druhej vety O.s.p., ukladajúceho dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. v znení
účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“), Najvyšší súd Slovenskej republiky
preskúmal prípustnosť dovolania nielen vo vzťahu k § 238 a k § 239 O.s.p., ale sa zaoberal
aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Žalobkyňa existenciu procesných vád konania vymenovaných v § 237
písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom
konaní najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť.
So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a to procesne
nesprávnym postupom súdu.
Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala na základe zmluvy
o pripojení č. X. a č. X. v znení ich dodatkov, zaplatenia sumy 867,07 Eur s príslušenstvom
pozostávajúcej z nezaplatených platieb za hovorné, mesačných poplatkov a zmluvných pokút.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa konštatoval, že právny vzťah, z ktorého sa vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok bol založený zmluvami majúcimi charakter spotrebiteľských zmlúv.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa ods. 3, súd
môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa ods. 4, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe
takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne
uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Možnosť súdu aj bez návrhu výslovne uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy vo výroku rozhodnutia bola do Občianskeho súdneho poriadku
zavedená zákonom č. 384/2008 Z.z. a to doplnením odseku 3 do ustanovenia § 153 a následne
doplnená o nový odsek 4 a to zákonom č. 575/2009 Z.z., ktorý mal za cieľ dosiahnuť účinné
prostriedky na eliminovanie používania neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, doplniť neúplnú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku a zvýšiť
kompetencie Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu
k novému ustanoveniu § 153 ods. 4 O.s.p. zavedenému do Občianskeho súdneho poriadku
zákonom č. 575/2009 Z.z. Dôvodová správa výslovne uvádza, že navrhovaná právna úprava
súvisí so záväznosťou výroku rozsudku, pričom rozhodovanie ultra petit má oporu
už v ustanovení § 153 ods. 3 O.s.p. a naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 80
písm. c/ O.s.p.). Dôvodová správa v súvislosti s ustanovením § 153 ods. 4 zdôrazňuje,
že rozsudok podľa tohto ustanovenia nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi konania v konaní,
v ktorom bol vyhlásený tento rozsudok. Súd môže vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú
podmienku aj ex officio. Súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania, ak mieni
ex officio určiť v začatom konaní (súdnom spore zo spotrebiteľskej zmluvy), že určitá
zmluvná podmienka je neprijateľná. Musí však umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému
posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie
predvídateľným (porovnaj tiež § 100 ods. 1 in fine); inak by v prípade určenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom a tak bez ďalšieho
vytvoril vo vzťahu k tomuto výroku stav pre kasačné rozhodnutie apelačného súdu (§ 221
ods. 1 písm. f/). Konanie vo veci samej je však možné začať len na základe návrhu účastníka
konania.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala na základe
zmluvy o pripojení č. X., X. s ich dodatkami, zaplatenia sumy 867,07 Eur s príslušenstvom
pozostávajúcej z nezaplatených platieb za hovorné, mesačných poplatkov a zmluvných pokút.
Súd prvého stupňa vytýčil vo veci pojednávanie na 20. októbra 2011, na ktorom vec prejednal
bez prítomnosti účastníkov a vo veci rozhodol. Z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvého
stupňa vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti a vo
výroku, ktorým bola vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky, rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Námietky odvolateľky
uvádzané v odvolaní nepovažoval odvolací súd za dôvodné a konkrétne námietky uvádzané
vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke v dodatku k zmluve o pripojení F., považoval
za nové skutočnosti, na ktoré v štádiu odvolacieho konania neprihliadol. Odvolací súd
nevenoval žiadnu pozornosť tomu, že súd prvého stupňa nevytvoril žalobkyni procesnú
možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii ustanovenia § 153 ods. 3, 4 O.s.p., t.j. vyjadriť sa
k otázke posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Procesný postup tak súdu prvého
stupňa, ako aj odvolacieho súdu, ktorý takému vážnemu procesnému pochybeniu nevenoval
žiadnu pozornosť a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti len s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, mal za následok odňatie možnosti žalobkyni pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Podľa dovolacieho súdu súd prvého stupňa porušil právo žalobkyne na spravodlivý
proces tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na právnych záveroch v otázke
neprijateľnosti zmluvných podmienok bez toho, aby jej umožnil vyjadriť sa k takémuto
právnemu posúdeniu, čím v skutočnosti žalobkyni odňal právo namietať správnosť
jeho právneho názoru. Až z rozhodnutia súdu prvého stupňa sa žalobkyňa dozvedela, že súd
vyvodil svoj právny záver zo skutočností, ku ktorým jej nebola daná možnosť vyjadriť sa.
K týmto právnym záverom súdu sa účastníci konania pred rozhodnutím súdu vo veci samej
nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvého stupňa naviac odvolací súd považoval za neprípustné a nevýznamné
a procesnému pochybeniu súdu prvého stupňa nevenoval žiadnu pozornosť napriek tomu,
že mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
pretože požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti
občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.
Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných
práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu
prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci však
rozhodujúcich skutkových zistení.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že súdy na oboch stupňoch
v prejednávanej veci zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá
je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozhodnutia vydané v takomto konaní vždy zrušiť;
rozhodnutia vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôžu byť považované
za správne. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov v dovolaním
napadnutej časti a v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe
zrušiť rozsudky súdov oboch stupňov, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami
uvedenými v dovolaní, resp. vecným prieskumom rozhodnutia.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. marca 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová