Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/10/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej JUDr. P., advokátom v D., proti žalovanému P., bývajúcemu v R., o zaplatenie

867,07 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. októbra 2012 sp. zn. 10 Co

3/2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 25. októbra 2012 sp. zn. , v potvrdzujúcom výroku v časti týkajúcej

sa neprijateľnej zmluvnej podmienky a vo výroku o trovách konania, a rozsudok

Okresného súdu Žilina z 20. októbra 2011 č.k. -59 vo výroku, ktorým určil

neprijateľnosť zmluvnej podmienky a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec

v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 8. apríla 2011 domáhala zaplatenia sumy

867,07 Eur s príslušenstvom, predstavujúcej nezaplatené poplatky za hovorné, mesačné

poplatky a zmluvné pokuty z dvoch po sebe uzatvorených zmlúv v zmysle ich dodatkov.

Okresný súd Žilina rozsudkom z 20. októbra 2011 č.k. -59 uložil

žalovanému v lehote troch dní zaplatiť žalobkyni 494,17 Eur s 2% úrokom z omeškania

od 28. novembra 2009 do zaplatenia a vo zvyšku (372,90 Eur s príslušenstvom) žalobu

zamietol. Zároveň podľa a vyslovil, že zmluvná podmienka v dodatku

k zmluve o pripojení F. v čl. 1 písm. d/ spočívajúca v záväzku účastníka včas a riadne

a pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitných podmienok ako

aj zmluvná podmienka uvedená v čl. 1 písm. e/ ak účastník nesplnil svoju povinnosť

2

realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie podľa bodu 1 písm. d/ dodatku, záväzok účastníka

realizovať zmluvné dobíjanie za zúčtovacie obdobie nasledujúce po zúčtovacom období,

v ktorom účastník porušil povinnosť realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie v lehote 28

kalendárnych dní od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, v ktorom došlo zo strany

účastníka k porušeniu povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie, je neprijateľná.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že zmluvou o pripojení F. č. X. zo 17. júla 2007 ako

aj dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa, sa žalobkyňa zaviazala poskytovať žalovanému

služby v programe F. 50 a poskytnúť mu mobilný telefón S. za sumu 1 Sk, pričom žalovaný

sa zaviazal podľa bodu 1 písm. d/, e/ dodatku pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie pod

bodom 3.1. osobitných podmienok. Zmluvou o pripojení č. X. z 15. júla 2008 sa žalobkyňa

zaviazala poskytovať žalovanému služby spojené s programom služieb vo veľkom 200

vrátane aktivovaných služieb podľa o elektronických komunikáciách.

Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa sa zaviazala žalobkyňa aktivovať SIM kartu

žalovaného k programu Služieb, zabezpečiť mu predaj zľavneného mobilného telefónu S.

a žalovaný sa zaviazal platiť cenu služieb a nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky

alebo nedopustiť sa takého konania ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by

vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu

o pripojení z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka a zotrvať v záväzku minimálne

po dobu 24 mesiacov. Súd nemal preukázaný akýkoľvek zánik záväzku, či už zaplatením

alebo iným zo spôsobov podľa šiesteho oddielu , alebo akúkoľvek

zmenu záväzku, pričom žalovaný v tejto súvislosti neprodukoval žiadne dôkazné prostriedky.

Súd preto návrhu čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 494,17 Eur,

čo predstavuje plnenie za poskytnuté služby (fa. č. X. v sume 501,19 eur – 7,02 Eur dobropis

X.) a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 2%

od 28.11.2009 do zaplatenia. Nezistil však dôvodnosť zaplatenia sumy 248,95 Eur, ktorú

žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. X. z 8. novembra 2009 ako zmluvnú pokutu,

pretože zo žalobného návrhu nevyplývala skutková dôvodnosť takto uplatneného nároku,

osobitne nevyplýva ani sa nekonštatuje uzavretie dohody o zmluvnej pokute, existencia

dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme, porušenie povinnosti, z ktorej by vyplýval

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a pod.. Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal

dôvodnosťou návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo vzťahu k porušeniu dohodnutých

ustanovení zmluvy o pripojení F. č. X. v znení jej dodatku, ktorou sa žalobca zaviazal

poskytovať žalovanému služby v programe F. 50 a poskytnúť mobilný telefón S. za sumu 1

Sk, pričom žalovaný sa zaviazal podľa dodatku bodu 1. písm. d/ pravidelne realizovať

3

zmluvné dobíjanie pod bodom 3.1. osobitných podmienok a podľa bodu 1 písm. e/ realizovať

zmluvné dobíjanie za zúčtovacie obdobie nasledujúce po zúčtovacom období, v ktorom

účastník porušil svoju povinnosť realizovať pravidelné zmluvné dobíjania, v lehote 28 dní od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti účastníka

realizovať pravidelné zmluvné dobíjania. Za neprijateľnú považoval súd zmluvnú podmienku

pre tzv. kreditný paušál, ktorou sa zaväzuje účastník pravidelne „dobíjal kredit‘, teda

pravidelne si obstarával určitý predplatený objem na čerpanie poskytovaných služieb bez

ohľadu na svoju aktuálnu alebo plánovanú potrebu. Osobitne pri tom zohľadnil skutočnosť, že

v čase účinnosti zmluvného vzťahu žalobca realizoval tzv. prepadnutie kreditu po dobe

platnosti 3-12 mesiacov podľa spôsobu dobíjania. Za neprijateľnú nepovažoval požiadavku

operátora, aby pri poskytnutí určitých výhod, najmä zľavneného telefónu, bonusov, bol

zákazník zaviazaný spotrebovať limit určitého finančného plnenia za určité obdobie ale to, že

spotrebiteľ, je nútený každý mesiac vložiť prostriedky v určitej hodnote na budúci nákup

služieb – kúpiť si kredit, avšak bez zohľadnenia aktuálneho zostatku, prípadne budúcej

plánovanej spotreby za stavu nespotrebovania predplatených finančných prostriedkov stratu

platnosti kreditu – jeho prepadnutie. Neprijateľnosť podmienky súd teda prioritne vzhliadol

v donútení spotrebiteľa pravidelne vkladať prostriedky na zabezpečenie služieb bez odrazu

v požiadavkách spotrebiteľa, sekundárne v možnosti „prepadnutia“ kreditu. Uviedol, že

nevyhnutnosť pravidelného dobíjania paušálu s prepadnutím nevyčerpaného kreditu môže

klamlivo a mylne pôsobiť na spotrebiteľa pri rozhodovaní o obstaraní služby. Keďže súd

vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky od ktorej porušenia si odvodzoval žalobca nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty, nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti a teda vzniku nároku

na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto návrh aj v tejto časti zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa ustanovenia , keď účastníci mali vo veci úspech len

čiastočný, preto žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. októbra 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa sumy

372,90 Eur s príslušenstvom a vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky potvrdil

a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zdôraznil, že súd prvého stupňa

riadne a v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, vykonané dôkazy hodnotil v súlade

s ustanovením a nasl. a vo veci vyvodil správny právny záver, pričom

odôvodnenie rozsudku je v súlade s ustanovením , dávajúce odpoveď

na všetky skutkové a právne otázky. Nestotožnil sa s námietkou žalobkyne týkajúcej

sa odňatia jej možnosti konať pred súdom, pretože žalobkyňa bola na pojednávanie pred

súdom prvého stupňa riadne predvolaná, mala možnosť sa ho zúčastniť a teda aj bližšie

ozrejmiť a doplniť špecifiká danej problematiky. Okolnosti uvádzané v odvolaní poukazujúce

na žiadosť o odročenie pojednávania nepovažoval pre právne posúdenie veci za relevantné,

nejednalo sa o dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a okresný súd vychádzal

z konkrétnych faktov uvádzaných v žalobnom návrhu majúcom všetky náležitosti vyžadované

pre takéto podanie. Odvolacie argumenty uvádzané v odvolaní vo vzťahu k špecifickému

charakteru „služby F.“ považoval odvolací súd za nové skutočnosti, na ktoré v odvolacom

konaní už neprihliadol, pretože žalobkyňa ich mohla použiť už v konaní pred súdom prvého

stupňa, naviac ide o okolnosti uvádzané vo všeobecnej rovine konkrétnych zmlúv a dodatkov.

Ďalšie odvolacie argumenty uvádzané v odvolaní vo vzťahu k praktickým otázkam dobitia

a prepadnutia kreditu ako aj otázky v hypotetickej rovine nepovažoval odvolací súd

za významné pre posúdenie veci, a preto sa nimi nezaoberal. Vzhľadom na tieto skutočnosti

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti s poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1, 2, ako vecne správne potvrdil.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu, avšak len do tej časti výroku, ktorou bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky, podala dovolanie žalobkyňa, pričom prípustnosť dovolania vyvodzovala

z ustanovenia Namietala, že v konaní došlo k procesnej vade konania

uvedenej v ( ), pretože v rámci konania

na prvom stupni, súd pred vydaním rozsudku neumožnil žalobkyni vyjadriť

sa k zamýšľanému vysloveniu dvoch základných podmienok v spotrebiteľskej zmluve

za neprijateľné, ani ich obhájiť alebo vysvetliť a v rámci odvolacieho konania konajúci súd

nevytýčil pojednávanie, čím konal v rozpore s ustanoveniami , ,

čím opätovne došlo k nemožnosti vysvetliť súdu fundamentálne podmienky zmluvného

nastavenia služby F. a tiež z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho

súdu, ktoré je nepresvedčivé a nepreskúmateľné v dovolaním napadnutej časti. Nesprávny

postup súdu prvého stupňa spočíval v neoznámení zámeru posudzovať neprijateľnosť

zmluvných podmienok, kedy súd neodročil pojednávanie za účelom zabezpečenia účasti

a vyjadrenia žalobkyne k úvahám súdu o neprijateľnosti zmluvných podmienok a ani

nevyzval žalobkyňu na písomné vyjadrenie k týmto úvahám vo vzťahu k zmluvným

podmienkam služby F. a to napriek žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania pre prípad

pochybností o uplatňovanom nároku. Žalobkyni však možnosť konať pred súdom bola odňatá

5

aj postupom odvolacieho súdu, ktorý rozhodol o veci bez pojednávania napriek tomu,

že v konaní bolo nevyhnutné zopakovať a doplniť dokazovanie, čím došlo k porušeniu

ustanovenia a tiež tým, že nariadenie pojednávania si vyžadovala

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov žalobkyne ako subjektu poskytujúceho

služby a žalovaného ako zákazníka, t.j. vyžadoval to dôležitý verejný záujem, čím došlo

k porušeniu ustanovenia Naviac odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu nemá náležitosti ustanovenia , pretože odvolací súd

sa s odvolacími námietkami v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal, predovšetkým

s tými, ktorými žalobkyňa namietala správnosť úsudkov súdu prvého stupňa. Dovolateľka

v dôvodoch dovolania tiež uviedla, že v konaní došlo zo strany odvolacieho súdu k tzv. inej

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) a to chybnou aplikáciou ustanovenia ,

konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez ďalšej vecnej samostatnej

argumentácie vo vzťahu k výroku, ktorým súd vyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok

a bez reakcie na námietky vznesené žalobkyňou v odvolaní napriek výslovnému poukazu

na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní konal v omyle a zjavne nepochopil podstatu

služby F.. Dovolateľka napokon namietala, že rozsudok súdu v napadnutej časti spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), konkrétne v nesprávnej

aplikácii ustanovení a na daný

skutkový stav a to vo vzťahu k obom vysloveným neprijateľným podmienkam služby F.,

pretože pre aplikáciu týchto ustanovení v danom prípade nebol žiaden dôvod. Dôvody

nesprávneho právneho posúdenia veci súdom v tejto časti dovolateľka podrobne uviedla

v dôvodoch svojho dovolania. Z týchto dôvodov žiadala rozsudok odvolacieho súdu

a ním potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu

zrušenia vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhla odložiť

vykonateľnosť rozhodnutia v napadnutej časti a vyslovenie právneho názoru k otázkam

konkrétne uvedeným v závere svojho dovolania.

Žalovaný vyjadrenie k dovolaniu nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

(pozn. dovolacieho súdu – príslušné ustanovenia i nasledujúce, v znení

do 31. decembra 2014).

Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon ( ).

Dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo

možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. upravuje dovolanie

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti právoplatným

rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone (por. a ,

alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závažných procesných vád

(por. ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom.

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci

rozsudok (§ 238 ods. 1), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2)

a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa, pričom ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 Prípustnosť dovolania žalobkyne teda vyplýva z ustanovenia

ods. 3

Vzhľadom na obsah dovolania i zákonnú povinnosť ( ) prihliadnuť

na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal

7

dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa v znení účinnom

do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “).

Podľa ustanovenia druhej vety , ukladajúceho dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v v znení

účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “), Najvyšší súd Slovenskej republiky

preskúmal prípustnosť dovolania nielen vo vzťahu k a k , ale sa zaoberal

aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Žalobkyňa existenciu procesných vád konania vymenovaných v § 237

písm. a/ až e/ a g/ netvrdila a procesné vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom

konaní najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť.

So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ) a to procesne

nesprávnym postupom súdu.

Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala na základe zmluvy

o pripojení č. X. a č. X. v znení ich dodatkov, zaplatenia sumy 867,07 Eur s príslušenstvom

pozostávajúcej z nezaplatených platieb za hovorné, mesačných poplatkov a zmluvných pokút.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa konštatoval, že právny vzťah, z ktorého sa vyvodzuje

žalobou uplatnený nárok bol založený zmluvami majúcimi charakter spotrebiteľských zmlúv.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

8

ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa ods. 3, súd

môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť,

že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa ods. 4, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo

všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto

podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe

takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne

uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Možnosť súdu aj bez návrhu výslovne uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku

spotrebiteľskej zmluvy vo výroku rozhodnutia bola do

zavedená a to doplnením odseku 3 do ustanovenia a následne

doplnená o nový odsek 4 a to , ktorý mal za cieľ dosiahnuť účinné

prostriedky na eliminovanie používania neprijateľných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách, doplniť neúplnú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v a zvýšiť

kompetencie Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu

k novému ustanoveniu zavedenému do

Dôvodová správa výslovne uvádza, že navrhovaná právna úprava

súvisí so záväznosťou výroku rozsudku, pričom rozhodovanie ultra petit má oporu

už v ustanovení a naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti

zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 80

písm. c/ ). Dôvodová správa v súvislosti s ustanovením zdôrazňuje,

že rozsudok podľa tohto ustanovenia nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)

pre spory dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi konania v konaní,

v ktorom bol vyhlásený tento rozsudok. Súd môže vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú

podmienku aj ex officio. Súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania, ak mieni

ex officio určiť v začatom konaní (súdnom spore zo spotrebiteľskej zmluvy), že určitá

zmluvná podmienka je neprijateľná. Musí však umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému

posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie

predvídateľným (porovnaj tiež § 100 ods. 1 in fine); inak by v prípade určenia neprijateľnej

zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom a tak bez ďalšieho

vytvoril vo vzťahu k tomuto výroku stav pre kasačné rozhodnutie apelačného súdu (§ 221

9

ods. 1 písm. f/). Konanie vo veci samej je však možné začať len na základe návrhu účastníka

konania.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala na základe

zmluvy o pripojení č. X., X. s ich dodatkami, zaplatenia sumy 867,07 Eur s príslušenstvom

pozostávajúcej z nezaplatených platieb za hovorné, mesačných poplatkov a zmluvných pokút.

Súd prvého stupňa vytýčil vo veci pojednávanie na 20. októbra 2011, na ktorom vec prejednal

bez prítomnosti účastníkov a vo veci rozhodol. Z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvého

stupňa vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej

podmienky. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti a vo

výroku, ktorým bola vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky, rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil s poukazom na ustanovenie , Námietky odvolateľky

uvádzané v odvolaní nepovažoval odvolací súd za dôvodné a konkrétne námietky uvádzané

vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke v dodatku k zmluve o pripojení F., považoval

za nové skutočnosti, na ktoré v štádiu odvolacieho konania neprihliadol. Odvolací súd

nevenoval žiadnu pozornosť tomu, že súd prvého stupňa nevytvoril žalobkyni procesnú

možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii ustanovenia , , t.j. vyjadriť sa

k otázke posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Procesný postup tak súdu prvého

stupňa, ako aj odvolacieho súdu, ktorý takému vážnemu procesnému pochybeniu nevenoval

žiadnu pozornosť a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti len s poukazom na

ustanovenie , potvrdil, mal za následok odňatie možnosti žalobkyni pred

súdom konať ( ).

Podľa dovolacieho súdu súd prvého stupňa porušil právo žalobkyne na spravodlivý

proces tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na právnych záveroch v otázke

neprijateľnosti zmluvných podmienok bez toho, aby jej umožnil vyjadriť sa k takémuto

právnemu posúdeniu, čím v skutočnosti žalobkyni odňal právo namietať správnosť

jeho právneho názoru. Až z rozhodnutia súdu prvého stupňa sa žalobkyňa dozvedela, že súd

vyvodil svoj právny záver zo skutočností, ku ktorým jej nebola daná možnosť vyjadriť sa.

K týmto právnym záverom súdu sa účastníci konania pred rozhodnutím súdu vo veci samej

nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych

záverov súdu prvého stupňa naviac odvolací súd považoval za neprípustné a nevýznamné

a procesnému pochybeniu súdu prvého stupňa nevenoval žiadnu pozornosť napriek tomu,

že mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,

10

pretože požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných

práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu

prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci však

rozhodujúcich skutkových zistení.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že súdy na oboch stupňoch

v prejednávanej veci zaťažili konanie procesnou vadou v zmysle , ktorá

je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozhodnutia vydané v takomto konaní vždy zrušiť;

rozhodnutia vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôžu byť považované

za správne. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov v dovolaním

napadnutej časti a v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie ( a ). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe

zrušiť rozsudky súdov oboch stupňov, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami

uvedenými v dovolaní, resp. vecným prieskumom rozhodnutia.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová