Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ea8/394593.1245fe.pdf
PDF · 152.73 KB
No categories available
4Cdo/82/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 82/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J., bývajúceho vo V.,
zastúpeného JUDr. P., advokátom v K., proti žalovanej RaP., so sídlom v K., IČO: X.,
zastúpenej JUDr. G., advokátom v K., o zaplatenie 2.513 Eur s príslušenstvom a iné,
vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 40 C 121/2009, o dovolaní žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. júna 2013 sp. zn. 5 Co 73/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 127,40 Eur
k rukám advokáta do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súd Košice I 13. marca 2009 domáhal
po poslednej úprave petitu, uloženia žalovanej povinnosti zaplatiť mu sumu 2.513 Eur
s 9,25% úrokom z omeškania od 28. januára 2012 na tom skutkovom základe,
že so žalovanou uzatvoril poistnú zmluvu so začiatkom poistenia od 27. januára 1997,
na dobu trvania 15 rokov a dobou plnenia 10 rokov, s mesačným poistným vo výške 358,- Sk.
Poistná zmluva bola uzatvorená pre riziko smrti na sumu 50.000,- Sk a prípad dožitia na sumu
75.707,- Sk.
Žalovaná podaním doručeným Okresnému súdu Košice I 11. mája 2012 uplatnila
vzájomný návrh, ktorý pred začatím prvého pojednávania vzala späť v celom rozsahu a nárok
žalobcu uznala do výšky 1.659,70 Eur.
Okresný súd Košice I rozsudkom zo 4. októbra 2012 č.k. 40 C 121/2009-347, uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.513 Eur s 9% úrokom z omeškania
od 28. januára 2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, konanie o vzájomnom návrhu
žalovanej zastavil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v sume 1.309,70 Eur do troch dní a na účet súdu zaplatiť súdny poplatok vo výške
150,50 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci uzatvorili podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka poistnú zmluvu, ktorá mala všetky požadované náležitosti
a boli v nej upravené všetky poistné podmienky. Zmluva o poistení je občianskoprávnym
vzťahom, v ktorom majú účastníci rovnaké postavenie a preto k zmene obsahu takejto zmluvy
môže dôjsť len na základe dohody účastníkov, príp. dôvodov upravených v Občianskom
zákonníku. Žalovaná doručila žalobcovi návrh na zmenu poistnej zmluvy, ktorú žalobca
neprijal, preto k zmene obsahu poistnej zmluvy nedošlo. Súd prvého stupňa poukázal tiež
na ustanovenie § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistiteľ nemôže
vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Uviedol, že žalovaná
oznámila žalobcovi zánik poistenia, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku krokov vykonaných
Národnou bankou Slovenska, ako dohliadajúcim orgánom. Rozhodnutie dohliadajúceho
orgánu však neumožňovalo žalovanej zmeniť už existujúce poistné zmluvy, naviac nevznikla
ani situácia objektívnej nemožnosti plnenia. S poukazom na ustanovenie § 575
ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že v danom prípade bolo plnenie možné s väčšími
nákladmi, čo preukázala sama žalovaná znaleckým posudkom, ktorým vyčíslila svoju stratu
a ušlý zisk v dôsledku nesprávnej kalkulácie poistného. Konštatoval, že 27. januára 2012
došlo k zániku poistenia uplynutím doby a k vzniku nároku žalobcu na poistné plnenie pre
prípad dožitia vo výške 2.513 Eur. V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995
Zb. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9%
od 28. januára 2012, vo zvyšku v tejto časti (0,25%) návrh žalobcu zamietol. Konanie
o vzájomnom návrhu žalovanej s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., vznikom trov
na právnom zastúpení a prevažnom úspechu v konaní. Rozhodnutie o poplatkovej povinnosti
odôvodnil ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., oslobodením žalobcu
od poplatkovej povinnosti a neúspechom žalovanej v konaní.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 13. júna 2013 sp. zn.
5 Co 73/2013 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti s poukazom
na ustanovenie § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď dospel k záveru, že súd
prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa ním v celom rozsahu
stotožnil. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej uviedol, že tieto nemožno
považovať za dôvodné, pretože v konaní nedošlo k žiadnej tvrdenej inej vade konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nedôvodná je i námietka týkajúca
sa neúplne zisteného skutkového stavu veci, nevykonanie žalovanou navrhovaných dôkazov
odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie
v prejednávanej veci, naviac je vecou úvahy súdu, ktoré dôkazy vykoná a súdom vykonané
dôkazy v prejednávanej veci boli dostačujúce pre rozhodnutie v danej veci. Odvolací súd
ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa riadne a presvedčivo vyporiadal tiež s tvrdenou
a preukázanou dostatočnou a objektívnou nemožnosťou plnenia na strane žalovanej v spojení
s jej nemožnosťou zotrvania v právnom vzťahu so žalobcom. Za správny považoval aj záver
súdu prvého stupňa týkajúci sa dôsledkov vyplývajúcich z vykonaného dohľadu zo strany N.,
ktorá zistila nedostatky činnosti žalovanej, ktorej bolo uložené napraviť zistené nedostatky,
v dôsledku čoho súd neuznal obranu žalovanej o ich určenosti N. a nemožnosti podľa § 800
ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovanej podľa ods. 1 vypovedať poistenie osôb, s výnimkou
poistenia pre prípad úrazu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec správne
právne posúdil a preto ani túto námietku žalovanej nepovažoval za dôvodnú. Stotožnil sa so
záverom súdu prvého stupňa, že nedošlo k vzniku takej právnej skutočnosti, ktorá by
znamenala zánik poistného vzťahu, keď neprijatie návrhu na zmenu poistných podmienok
takou skutočnosťou byť nemôže. Za relevantnú nepovažoval ani námietku žalovanej, že došlo
ku vzniku právnej nemožnosti plnenia. K výhrade žalovanej, že súd mal zohľadniť jej
kompenzačnú námietku podľa § 98 O.s.p. spočívajúcu v uplatnení si dlžného poistného vo
výške 732,95 Eur, ktoré jej mal žalobca podľa správnych matematických vzorcov vyplatiť,
odvolací súd zdôraznil, že žalovaná vzala svoj vzájomný návrh v celom rozsahu späť
s odôvodnením, že takýto návrh stratil svoju opodstatnenosť, v dôsledku čoho súd prvého
stupňa v tejto časti konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanoveniami
§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla rozsudok
odvolacieho ako aj prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého
stupňa. Dovolanie odôvodnila § 241 ods. 2 písm. a/, pretože v konaní došlo k vade podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., čím sa žalovanej odňala možnosť konať pred súdom,
na základe toho, že súdy opomenuli v rámci vykonávania dôkazov listinami správny procesný
postup podľa § 129 O.s.p., odvolací súd vec v odvolacom konaní posúdil aj podľa ustanovení
§ 797 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda z pohľadu ustanovenia, ktoré nebolo predmetom
právnych úvah pred prvostupňovým súdom bez toho, aby odvolací súd postupoval podľa
§ 213 ods. 2 O.s.p. Konanie je postihnuté tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretože súdy opomenuli svoju
povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že prvostupňový súd zrejme opomenul
vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 118 O.s.p. účastníkom konania uviesť,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia považuje za zhodné, ktoré právne významné
okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy
nevykoná. Ďalej na to uviedla, že z toho, že kalkulácie a sadzby poistenia ustanovil ako
právne záväznú okolnosť štát vyplýva, že určenie ceny poistenia a tomu zodpovedajúceho
poistného plnenia nebolo v poistnej zmluve žalobkyne (správne „žalovanej“) jej slobodným
prejavom vôle, nebolo štandardným podnikateľským rozhodnutím obchodného vedenia,
ale bolo dôsledkom záväzného schválenia štátneho orgánu, a preto ani vada určenia
peňažných parametrov poistenia nemôže byť jej podnikateľským rizikom. Podnikateľským
rizikom podnikateľa nie sú dôsledky nezákonného rozhodnutia, resp., dôsledky nesprávneho
postupu štátneho orgánu. Ďalej ešte poukázala na skutočnosť, že úradný postup štátneho
orgánu, ktorý tú istú vec posúdil dvakrát s odstupom času opačne, nemožno považovať
za správny úradný postup. Zásada civilného práva pacta sunt servanda nie je podľa názoru
dovolateľky absolútnou zásadou a v tejto súvislosti poukázala na znenie § 493 Občianskeho
zákonníka. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobca navrhol dovolanie žalovanej odmietnuť, pretože žiaden z uvádzaných
dovolacích dôvodov nie je daný. Žiadal priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej
nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.
v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“), možno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p.
neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal
otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda
či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom
konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci
bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať
a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách
a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237
O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade,
ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne
postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľka namietala odňatie možnosti konať pred súdom predovšetkým tým,
že odvolací súd v rozpore s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p., t.j. prekvapivo, rozhodol
na základe ustanovení § 797 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré neboli predmetom
právnych úvah pred prvostupňovým súdom. Táto jej námietka bola zjavne nenáležitá, pretože
odvolací súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyporiadal len s jednotlivými konkrétnymi
námietkami uvádzanými v odvolaní. Pokiaľ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo
z ustanovenia § 797 a nasl. Občianskeho zákonníka, bolo dôsledkom zmeny žaloby, ku ktorej
došlo v priebehu prvostupňového konania podaním zo 14. februára 2012, ktorú zmenu
pripustil súd prvého stupňa uznesením z 13. marca 2012 č.k 40 C 121/2009-291. O možnom
použití týchto ustanovení bola žalovaná informovaná už v súvislosti s doručením
predmetného uznesenia. Voči uplatnenému nároku na poistné plnenie v dôsledku skončenia
poistenia uplynutím doby poistenia dohodnutej v poistnej zmluve, vzniesla žalovaná
len kompenzačnú námietku.
Prípustnosť dovolania nebola spôsobilá založiť ani námietka dovolateľky, že viaceré
listinné dôkazy neboli vykonané spôsobom upraveným v ustanovení § 129 ods. 1 O.s.p.
Prípadné pochybenie v tomto smere, i keby bolo preukázané, nezakladá totiž vadu podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ totiž súd v procese dokazovania určitý dôkaz hodnotí a vyvodzuje
z neho skutkový záver, no dokazovanie nevykoná spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ide
o procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. o tzv. inú vadu konania,
ktorá prípustnosť dovolania nezakladá.
Dovolateľkou ďalej namietané tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci, sú síce dovolacími
dôvodmi v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však možno uplatniť vtedy,
ak je dovolanie prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú.
Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.
Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté
rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné
nesprávnosti rozhodnutia.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalovanej, ktorá v tomto konaní úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca podal návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy tohto konania a požadovanú náhradu vyčíslil vo vyjadrení k dovolaniu.
Najvyšší súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej
služby spočívajúcej vo vypracovaní písomného vyjadrenia žalobcu k dovolaniu žalovanej
[§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Sadzbu za tento úkon právnej
služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 101,25 Eur, čo s náhradou výdavkov
za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 15 písm. a/ vyhlášky) v zmysle
ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky (7,81 Eur) a s 20% DPH predstavuje spolu 127,40 Eur.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom Najvyššieho súd Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. marca 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová