Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/82/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J., bývajúceho vo V.,

zastúpeného JUDr. P., advokátom v K., proti žalovanej RaP., so sídlom v K., IČO: X.,

zastúpenej JUDr. G., advokátom v K., o zaplatenie 2.513 Eur s príslušenstvom a iné,

vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. júna 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 127,40 Eur

k rukám advokáta do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súd Košice I 13. marca 2009 domáhal

po poslednej úprave petitu, uloženia žalovanej povinnosti zaplatiť mu sumu 2.513 Eur

s 9,25% úrokom z omeškania od 28. januára 2012 na tom skutkovom základe,

že so žalovanou uzatvoril poistnú zmluvu so začiatkom poistenia od 27. januára 1997,

na dobu trvania 15 rokov a dobou plnenia 10 rokov, s mesačným poistným vo výške 358,- Sk.

Poistná zmluva bola uzatvorená pre riziko smrti na sumu 50.000,- Sk a prípad dožitia na sumu

75.707,- Sk.

Žalovaná podaním doručeným Okresnému súdu Košice I 11. mája 2012 uplatnila

vzájomný návrh, ktorý pred začatím prvého pojednávania vzala späť v celom rozsahu a nárok

žalobcu uznala do výšky 1.659,70 Eur.

2

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 4. októbra 2012 č.k. -347, uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.513 Eur s 9% úrokom z omeškania

od 28. januára 2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, konanie o vzájomnom návrhu

žalovanej zastavil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania

v sume 1.309,70 Eur do troch dní a na účet súdu zaplatiť súdny poplatok vo výške

150,50 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci uzatvorili podľa

ustanovení poistnú zmluvu, ktorá mala všetky požadované náležitosti

a boli v nej upravené všetky poistné podmienky. Zmluva o poistení je občianskoprávnym

vzťahom, v ktorom majú účastníci rovnaké postavenie a preto k zmene obsahu takejto zmluvy

môže dôjsť len na základe dohody účastníkov, príp. dôvodov upravených v Občianskom

zákonníku. Žalovaná doručila žalobcovi návrh na zmenu poistnej zmluvy, ktorú žalobca

neprijal, preto k zmene obsahu poistnej zmluvy nedošlo. Súd prvého stupňa poukázal tiež

na ustanovenie , podľa ktorého poistiteľ nemôže

vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Uviedol, že žalovaná

oznámila žalobcovi zánik poistenia, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku krokov vykonaných

Národnou bankou Slovenska, ako dohliadajúcim orgánom. Rozhodnutie dohliadajúceho

orgánu však neumožňovalo žalovanej zmeniť už existujúce poistné zmluvy, naviac nevznikla

ani situácia objektívnej nemožnosti plnenia. S poukazom na ustanovenie § 575

ods. 3 uviedol, že v danom prípade bolo plnenie možné s väčšími

nákladmi, čo preukázala sama žalovaná znaleckým posudkom, ktorým vyčíslila svoju stratu

a ušlý zisk v dôsledku nesprávnej kalkulácie poistného. Konštatoval, že 27. januára 2012

došlo k zániku poistenia uplynutím doby a k vzniku nároku žalobcu na poistné plnenie pre

prípad dožitia vo výške 2.513 Eur. V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995

Zb. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9%

od 28. januára 2012, vo zvyšku v tejto časti (0,25%) návrh žalobcu zamietol. Konanie

o vzájomnom návrhu žalovanej s poukazom na ustanovenie , zastavil.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením , vznikom trov

na právnom zastúpení a prevažnom úspechu v konaní. Rozhodnutie o poplatkovej povinnosti

odôvodnil ustanovením , oslobodením žalobcu

od poplatkovej povinnosti a neúspechom žalovanej v konaní.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom z 13. júna 2013 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti s poukazom

na ustanovenie , , ako vecne správny potvrdil, keď dospel k záveru, že súd

3

prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, odôvodnenie

rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa ním v celom rozsahu

stotožnil. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej uviedol, že tieto nemožno

považovať za dôvodné, pretože v konaní nedošlo k žiadnej tvrdenej inej vade konania, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nedôvodná je i námietka týkajúca

sa neúplne zisteného skutkového stavu veci, nevykonanie žalovanou navrhovaných dôkazov

odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie

v prejednávanej veci, naviac je vecou úvahy súdu, ktoré dôkazy vykoná a súdom vykonané

dôkazy v prejednávanej veci boli dostačujúce pre rozhodnutie v danej veci. Odvolací súd

ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa riadne a presvedčivo vyporiadal tiež s tvrdenou

a preukázanou dostatočnou a objektívnou nemožnosťou plnenia na strane žalovanej v spojení

s jej nemožnosťou zotrvania v právnom vzťahu so žalobcom. Za správny považoval aj záver

súdu prvého stupňa týkajúci sa dôsledkov vyplývajúcich z vykonaného dohľadu zo strany N.,

ktorá zistila nedostatky činnosti žalovanej, ktorej bolo uložené napraviť zistené nedostatky,

v dôsledku čoho súd neuznal obranu žalovanej o ich určenosti N. a nemožnosti podľa § 800

ods. 3 žalovanej podľa ods. 1 vypovedať poistenie osôb, s výnimkou

poistenia pre prípad úrazu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec správne

právne posúdil a preto ani túto námietku žalovanej nepovažoval za dôvodnú. Stotožnil sa so

záverom súdu prvého stupňa, že nedošlo k vzniku takej právnej skutočnosti, ktorá by

znamenala zánik poistného vzťahu, keď neprijatie návrhu na zmenu poistných podmienok

takou skutočnosťou byť nemôže. Za relevantnú nepovažoval ani námietku žalovanej, že došlo

ku vzniku právnej nemožnosti plnenia. K výhrade žalovanej, že súd mal zohľadniť jej

kompenzačnú námietku podľa spočívajúcu v uplatnení si dlžného poistného vo

výške 732,95 Eur, ktoré jej mal žalobca podľa správnych matematických vzorcov vyplatiť,

odvolací súd zdôraznil, že žalovaná vzala svoj vzájomný návrh v celom rozsahu späť

s odôvodnením, že takýto návrh stratil svoju opodstatnenosť, v dôsledku čoho súd prvého

stupňa v tejto časti konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanoveniami

, a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla rozsudok

odvolacieho ako aj prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého

stupňa. Dovolanie odôvodnila § 241 ods. 2 písm. a/, pretože v konaní došlo k vade podľa

ustanovenia , čím sa žalovanej odňala možnosť konať pred súdom,

na základe toho, že súdy opomenuli v rámci vykonávania dôkazov listinami správny procesný

4

postup podľa , odvolací súd vec v odvolacom konaní posúdil aj podľa ustanovení

a nasl. , teda z pohľadu ustanovenia, ktoré nebolo predmetom

právnych úvah pred prvostupňovým súdom bez toho, aby odvolací súd postupoval podľa

Konanie je postihnuté tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), pretože súdy opomenuli svoju

povinnosť podľa a rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Ďalej uviedla, že prvostupňový súd zrejme opomenul

vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú v účastníkom konania uviesť,

ktoré právne významné skutkové tvrdenia považuje za zhodné, ktoré právne významné

okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy

nevykoná. Ďalej na to uviedla, že z toho, že kalkulácie a sadzby poistenia ustanovil ako

právne záväznú okolnosť štát vyplýva, že určenie ceny poistenia a tomu zodpovedajúceho

poistného plnenia nebolo v poistnej zmluve žalobkyne (správne „žalovanej“) jej slobodným

prejavom vôle, nebolo štandardným podnikateľským rozhodnutím obchodného vedenia,

ale bolo dôsledkom záväzného schválenia štátneho orgánu, a preto ani vada určenia

peňažných parametrov poistenia nemôže byť jej podnikateľským rizikom. Podnikateľským

rizikom podnikateľa nie sú dôsledky nezákonného rozhodnutia, resp., dôsledky nesprávneho

postupu štátneho orgánu. Ďalej ešte poukázala na skutočnosť, že úradný postup štátneho

orgánu, ktorý tú istú vec posúdil dvakrát s odstupom času opačne, nemožno považovať

za správny úradný postup. Zásada civilného práva pacta sunt servanda nie je podľa názoru

dovolateľky absolútnou zásadou a v tejto súvislosti poukázala na znenie § 493 Občianskeho

zákonníka. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca navrhol dovolanie žalovanej odmietnuť, pretože žiaden z uvádzaných

dovolacích dôvodov nie je daný. Žiadal priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a ( ).

V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení

v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „ “), možno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska

neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v až g/ , dovolací súd sa ďalej zaoberal

otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda

či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom

konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci

bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

6

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka namietala odňatie možnosti konať pred súdom predovšetkým tým,

že odvolací súd v rozpore s ustanovením , t.j. prekvapivo, rozhodol

na základe ustanovení a nasl. , ktoré neboli predmetom

právnych úvah pred prvostupňovým súdom. Táto jej námietka bola zjavne nenáležitá, pretože

odvolací súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyporiadal len s jednotlivými konkrétnymi

námietkami uvádzanými v odvolaní. Pokiaľ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo

z ustanovenia a nasl. , bolo dôsledkom zmeny žaloby, ku ktorej

došlo v priebehu prvostupňového konania podaním zo 14. februára 2012, ktorú zmenu

pripustil súd prvého stupňa uznesením z 13. marca 2012 č.k -291. O možnom

použití týchto ustanovení bola žalovaná informovaná už v súvislosti s doručením

predmetného uznesenia. Voči uplatnenému nároku na poistné plnenie v dôsledku skončenia

poistenia uplynutím doby poistenia dohodnutej v poistnej zmluve, vzniesla žalovaná

len kompenzačnú námietku.

Prípustnosť dovolania nebola spôsobilá založiť ani námietka dovolateľky, že viaceré

listinné dôkazy neboli vykonané spôsobom upraveným v ustanovení

Prípadné pochybenie v tomto smere, i keby bolo preukázané, nezakladá totiž vadu podľa

Pokiaľ totiž súd v procese dokazovania určitý dôkaz hodnotí a vyvodzuje

z neho skutkový záver, no dokazovanie nevykoná spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ide

o procesnú vadu konania v zmysle , t.j. o tzv. inú vadu konania,

ktorá prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolateľkou ďalej namietané tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci, sú síce dovolacími

dôvodmi v zmysle a , ktoré však možno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné

nesprávnosti rozhodnutia.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej podľa

v spojení s odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanej, ktorá v tomto konaní úspech nemala ( v spojení

s a ). Žalobca podal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy tohto konania a požadovanú náhradu vyčíslil vo vyjadrení k dovolaniu.

Najvyšší súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej

služby spočívajúcej vo vypracovaní písomného vyjadrenia žalobcu k dovolaniu žalovanej

[ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Sadzbu za tento úkon právnej

služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 101,25 Eur, čo s náhradou výdavkov

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 15 písm. a/ vyhlášky) v zmysle

ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky (7,81 Eur) a s 20% DPH predstavuje spolu 127,40 Eur.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom Najvyššieho súd Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová