Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/109/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej

kancelárie poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej

Allianz – Slovenskou poisťovňou, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700,

proti povinnému T. K., bytom L., zastúpenému JUDr. Vladimírom Tonkovičom, advokátom

v Leviciach, Vajanského 4, o vymoženie 1 263,85 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Levice pod sp. zn. Er 581/2000, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu

v Nitre z 30. marca 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Levice uznesením z 25. januára 2011 č. k. -117 zamietol

návrh povinného na zastavenie exekúcie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že

po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom sa opieral o námietku

premlčania exekučného titulu, dospel k záveru, že táto nie ej opodstatnená. Konštatoval, že

predmetná exekúcia sa vedie na základe platobného rozkazu Okresného súdu Levice zo dňa

10.9.1996 sp. zn. Ro 987/96, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.2.1999

a teda procesný predpoklad – vykonateľné rozhodnutie predmetnej exekúcie, je splnený.

Podľa tohto exekučného titulu sa malo plniť do 8.2.1999 a právo oprávnenej z exekučného

titulu by sa premlčalo dňa 8.2.2009 (v rozhodnutí je chybne uvedený dátum “8.2.1999“ –

pozn. dovolacieho súdu) v prípade, že by oprávnená neuplatnila toto právo na súde.

Oprávnená však uplatnila svoje právo z exekučného titulu u súdneho exekútora dňa 4.4.2000,

na základe čoho k premlčaniu práva na vymáhanie 1 263,85 € s príslušenstvom nedošlo,

2

keďže od podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi premlčacia doba

neplynie.

Krajský súd v Nitre na odvolanie povinného uznesením z 30. marca 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Oprávnenej náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa. V súvislosti s námietkou povinného v odvolaní, že

súd nebol správne obsadený, mal konať samosudca a nie vyšší súdny úradník, odvolací súd

poukázal na ustanovenia , , a o súdnych úradníkoch v znení

neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo správne vydané

vyšším súdnym úradníkom, teda bolo vydané súdom, ktorý bol správne obsadený

a to z dôvodu, že napadnutým uznesením došlo k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie

exekúcie, o čom patrí do právomoci súdneho úradníka rozhodovať v zmysle zákona

č. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle rozvrhu

práce na rok 2011. Pokiaľ ide o ďalšie námietky týkajúce sa samotnej pohľadávky a vydania

platobného rozkazu, odvolací súd sa stotožnil s názorom oprávnenej, že uvedené námietky

mal povinný uplatniť v občianskoprávnom konaní do nadobudnutia právoplatnosti

platobného rozkazu a nie v exekučnom konaní. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

podľa a s tým, že v odvolacom konaní úspešnej

oprávnenej žiadne trovy nevznikli, ani ich nežiadala.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie, navrhol

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že

zaťažil konanie procesnou vadou podľa b/ , keď ako oprávneného označuje

právny subjekt Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, hoci tento subjekt listom

zo 14.11.2011 oznámil konajúcemu exekútorovi, že nie je oprávnenou osobou v exekučnom

konaní. Ani označený povinný nemôže vystupovať ako účastník konania, nakoľko „žalovaný

skutok nebol dokázaný a ... nikdy sa ani nestal“. Exekučný titul, ktorý sa stal podkladom

exekúcie nebol právoplatný a vykonateľný. Dovolateľ tiež nesúhlasil s konštatovaním

odvolacieho súdu, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie bolo vydané správne obsadeným

súdom. V závere dovolania namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom tým, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

3

Oprávnená v písomnom vyjadrení k dovolaniu toto žiadala odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p)

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1

písm. b/ ) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním povinného je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky rozhodnutí uvedených v a , proti ktorým je dovolanie prípustné;

prípustnosť jeho dovolania preto z nemožno vyvodiť.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , ku ktorým je dovolací súd

povinný vždy prihliadnuť ( veta druhá ). Vzhľadom na túto zákonnú

povinnosť neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239

ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd

zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľ v dovolaní namietal.

4

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania.

Podľa tohto ustanovenia je konanie zmätočné vtedy, ak ten kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. V zmysle spôsobilosť

byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten,

komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť právnickej osoby mať práva a povinnosti je zakotvená

v . Tvrdenie povinného, že osoba s právnou subjektivitou

( ) - a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. takou nepochybne je -

nemala byť účastníkom exekučného konania preto, že v konaní nie je vecne legitimovaná (nie

je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide), nie je spôsobilé založiť vadu konania podľa § 237

písm. b/ Súdenej praxi je už dávno známe (pozri napr. R 34/1993), že spôsobilosť

byť účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka (aktívnej

či pasívnej), ktorá je z hľadiska prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 237 písm. b/

irelevantná. Preto ani v tejto veci neobstojí námietka dovolateľa o vade konania

v zmysle

Dovolateľ ďalej namietal, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom tým, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnení realizácia jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade

povinného nerešpektovali niektoré z týchto práv.

V zmysle ustanovenia (v znení účinnom od 1.1.2012)

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho

súdu pojednávanie vždy, ak

5

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 ).

Nakoľko v danom prípade odvolací súd neopakoval ani nedopĺňal dokazovanie, nejde

ani o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a ani to nevyžaduje dôležitý

verejný záujem, nebolo povinnosťou predsedu senátu odvolacieho súdu nariadiť na prejedanie

odvolania povinného pojednávanie. Preto rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní

povinného bez nariadenia pojednávania podľa odvolací súd svojim

postupom neodňal povinnému možnosť konať pred súdom v zmysle

V súvislosti s námietkami povinného, týkajúcimi sa samotnej pohľadávky, vydania

platobného rozkazu, dovolací súd zhodne s názorom prezentovaným odvolacím súdom

uvádza, že tieto námietky mal povinný uplatniť do nadobudnutia právoplatnosti platobného

rozkazu ako exekučného titulu; v štádiu exekučného konania sú tieto námietky bez právneho

významu.

Pokiaľ dovolateľ ďalej svoje dovolanie (vychádzajúc z jeho obsahu) zrejme odôvodnil

aj tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne

v otázke správnosti vydania prvostupňového uznesenia o zamietnutí návrhu povinného

na zastavenie exekúcie vyšším súdnym úradníkom, treba uviesť, že nesprávne právne

posúdenie veci ( ) považuje za prípustný

dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vždy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne

právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolanie nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach

Občianskeho súdneho priadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno

podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ,

nebola preukázaná existencia dovolateľom namietaných vád konania v zmysle § 237 písm. b/

a f/ a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd

6

Slovenskej republiky dovolanie povinného podľa v spojení s

písm. c/ , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti povinnému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd však oprávnenej náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová