Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ee0/394577.1f72b5.pdf
PDF · 111.98 KB
No categories available
4ECdo/109/2013
Najvyšší súd 4 ECdo 109/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej
kancelárie poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej
Allianz – Slovenskou poisťovňou, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700,
proti povinnému T. K., bytom L., zastúpenému JUDr. Vladimírom Tonkovičom, advokátom
v Leviciach, Vajanského 4, o vymoženie 1 263,85 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Levice pod sp. zn. Er 581/2000, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu
v Nitre z 30. marca 2012 sp. zn. 9 CoE 48/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Levice uznesením z 25. januára 2011 č. k. Er 581/2000-117 zamietol
návrh povinného na zastavenie exekúcie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že
po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom sa opieral o námietku
premlčania exekučného titulu, dospel k záveru, že táto nie ej opodstatnená. Konštatoval, že
predmetná exekúcia sa vedie na základe platobného rozkazu Okresného súdu Levice zo dňa
10.9.1996 sp. zn. Ro 987/96, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.2.1999
a teda procesný predpoklad – vykonateľné rozhodnutie predmetnej exekúcie, je splnený.
Podľa tohto exekučného titulu sa malo plniť do 8.2.1999 a právo oprávnenej z exekučného
titulu by sa premlčalo dňa 8.2.2009 (v rozhodnutí je chybne uvedený dátum “8.2.1999“ –
pozn. dovolacieho súdu) v prípade, že by oprávnená neuplatnila toto právo na súde.
Oprávnená však uplatnila svoje právo z exekučného titulu u súdneho exekútora dňa 4.4.2000,
na základe čoho k premlčaniu práva na vymáhanie 1 263,85 € s príslušenstvom nedošlo,
keďže od podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi premlčacia doba
neplynie.
Krajský súd v Nitre na odvolanie povinného uznesením z 30. marca 2012 sp. zn.
9 CoE 48/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Oprávnenej náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvého stupňa. V súvislosti s námietkou povinného v odvolaní, že
súd nebol správne obsadený, mal konať samosudca a nie vyšší súdny úradník, odvolací súd
poukázal na ustanovenia § 5, §6, a § 7 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení
neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo správne vydané
vyšším súdnym úradníkom, teda bolo vydané súdom, ktorý bol správne obsadený
a to z dôvodu, že napadnutým uznesením došlo k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, o čom patrí do právomoci súdneho úradníka rozhodovať v zmysle zákona
č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle rozvrhu
práce na rok 2011. Pokiaľ ide o ďalšie námietky týkajúce sa samotnej pohľadávky a vydania
platobného rozkazu, odvolací súd sa stotožnil s názorom oprávnenej, že uvedené námietky
mal povinný uplatniť v občianskoprávnom konaní do nadobudnutia právoplatnosti
platobného rozkazu a nie v exekučnom konaní. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v odvolacom konaní úspešnej
oprávnenej žiadne trovy nevznikli, ani ich nežiadala.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie, navrhol
ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že
zaťažil konanie procesnou vadou podľa § 237 b/ O.s.p., keď ako oprávneného označuje
právny subjekt Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, hoci tento subjekt listom
zo 14.11.2011 oznámil konajúcemu exekútorovi, že nie je oprávnenou osobou v exekučnom
konaní. Ani označený povinný nemôže vystupovať ako účastník konania, nakoľko „žalovaný
skutok nebol dokázaný a ... nikdy sa ani nestal“. Exekučný titul, ktorý sa stal podkladom
exekúcie nebol právoplatný a vykonateľný. Dovolateľ tiež nesúhlasil s konštatovaním
odvolacieho súdu, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie bolo vydané správne obsadeným
súdom. V závere dovolania namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom tým, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Oprávnená v písomnom vyjadrení k dovolaniu toto žiadala odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 veta druhá O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p)
alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1
písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním povinného je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné;
prípustnosť jeho dovolania preto z § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné len ak by v konaní
došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ku ktorým je dovolací súd
povinný vždy prihliadnuť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú
povinnosť neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239
O.s.p. ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd
zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľ v dovolaní namietal.
Podľa § 237 písm. b/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania.
Podľa tohto ustanovenia je konanie zmätočné vtedy, ak ten kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. V zmysle § 19 O.s.p. spôsobilosť
byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť právnickej osoby mať práva a povinnosti je zakotvená
v § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie povinného, že osoba s právnou subjektivitou
(§ 18 Občianskeho zákonníka) - a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. takou nepochybne je -
nemala byť účastníkom exekučného konania preto, že v konaní nie je vecne legitimovaná (nie
je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide), nie je spôsobilé založiť vadu konania podľa § 237
písm. b/ O.s.p. Súdenej praxi je už dávno známe (pozri napr. R 34/1993), že spôsobilosť
byť účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka (aktívnej
či pasívnej), ktorá je z hľadiska prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 237 písm. b/
O.s.p. irelevantná. Preto ani v tejto veci neobstojí námietka dovolateľa o vade konania
v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p.
Dovolateľ ďalej namietal, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť
konať pred súdom tým, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnení realizácia jeho procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade
povinného nerešpektovali niektoré z týchto práv.
V zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 1.1.2012)
na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho
súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.).
Nakoľko v danom prípade odvolací súd neopakoval ani nedopĺňal dokazovanie, nejde
ani o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a ani to nevyžaduje dôležitý
verejný záujem, nebolo povinnosťou predsedu senátu odvolacieho súdu nariadiť na prejedanie
odvolania povinného pojednávanie. Preto rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní
povinného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. odvolací súd svojim
postupom neodňal povinnému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
V súvislosti s námietkami povinného, týkajúcimi sa samotnej pohľadávky, vydania
platobného rozkazu, dovolací súd zhodne s názorom prezentovaným odvolacím súdom
uvádza, že tieto námietky mal povinný uplatniť do nadobudnutia právoplatnosti platobného
rozkazu ako exekučného titulu; v štádiu exekučného konania sú tieto námietky bez právneho
významu.
Pokiaľ dovolateľ ďalej svoje dovolanie (vychádzajúc z jeho obsahu) zrejme odôvodnil
aj tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne
v otázke správnosti vydania prvostupňového uznesenia o zamietnutí návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vyšším súdnym úradníkom, treba uviesť, že nesprávne právne
posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný
dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vždy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne
právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolanie nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach
Občianskeho súdneho priadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno
podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné
podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému
preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p.,
nebola preukázaná existencia dovolateľom namietaných vád konania v zmysle § 237 písm. b/
a f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie povinného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však oprávnenej náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. marca 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová