Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/94/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Základnej organizácie

vodičov mestskej hromadnej dopravy pri DPMK, a.s., so sídlom v Košiciach, Bardejovská

6, IČO: 42 240 557, zastúpenej advokátom JUDr. Gerhardom Zvolánekom, so sídlom

v Košiciach, Štúrova 20, proti ţalovanému Dopravnému podniku mesta Košice, a.s.,

so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, o určenie povinnosti že prestávky

v práci sa započítavajú do pracovného času, vedenej na Okresnom súde Košice II

pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 26. septembra 2013, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 26. júna 2012 č.k. -63 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia, ţe prestávky v práci sa započítavajú

do pracovného času podľa o organizácii pracovného času

v doprave a majú prednosť pred prestávkou v práci podľa § 8 ods. 6 cit. zákona. Ţalobkyni

náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, ţe

ţalobkyňa v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie ţaloby, pričom

rozsudok okrem iného odôvodnil tým, ţe ...“Súd po vykonanom dokazovaní, najmä

po oboznámení sa so Stanovami žalobcu, poučným listom pre vodičov MHD ako

aj pravidlami pre vykonávanie práce vodiča MHD dospel k právnemu stanovisku súhlasného

s predneseným stanoviskom žalovaným Pracovnoprávne vzťahy patria medzi priamu vecnú

pôsobnosť . Zák. práce nevymedzuje pojem pracovnoprávneho vzťahu ani pojem

pracovného pomeru, čo v aplikačnej praxi spôsobuje problémy. Zák. práce tiež nevymedzuje

pojem individuálneho pracovnoprávneho vzťahu. Právna teória pod týmto vzťahom chápe

právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako individuálnymi účastníkmi

pracovnoprávneho vzťahu. Kolektívny pracovnoprávny vzťah je vzťahom, v ktorom aspoň

na jednej strane vystupuje kolektívny právny subjekt. Zák. práce upravuje len čas kolektívnych

pracovnoprávnych vzťahov. Podstatná časť kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov

je predmetom právnej úpravy zákona o kolektívnom vyjednávaní. Keďže v danom prípade

je žalobcom odborová organizácia, možno vyvodiť, že predmetom tohto sporu by mali

byť kolektívne pracovnoprávne vzťahy, teda pokiaľ by mala byť daná právomoc súdu v zmysle

ust. . Kolektívne pracovnoprávne vzťahy sú upravené v desiatej časti

v ust. § 229 a ďalšie. Z ustanovení týkajúcich sa kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov

nevyplýva, že kolektívny orgán, odborová organizácia, sa môže domáhať v mene

zamestnancov na súde takéhoto práva akého sa v danom prípade žalobca domáha. Súd

sa preto stotožňuje správnym názorom žalovaného, že v danom prípade aktívna legitimácia

na podanie takejto žaloby u žalobcu nie je. Má teda zato, že žalobca nie je aktívne

legitimovaný, nie je nositeľom práva, ktorého sa domáha a preto bola jeho žaloba zamietnutá.

V zmysle odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní

zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov.

V ďalšom sa súd tiež plne stotožňuje správnym stanoviskom žalovaného, ktorý poukazuje

aj na sú skutočnosť, že uvedený spor nie je v právomoci súdnej s poukazom na ust. § 7 ods. 1

nakoľko súdy aplikujú právne normy na individuálny prípad a nevydávajú všeobecne

záväzné predpisy, čoho sa vlastne žalobca v konaní domáha“.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 26. septembra 2013,

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Účastníkom

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Keďţe v priebehu odvolacieho konania nedošlo

k zmene skutkového ani právneho stavu preskúmavanej veci, v celom rozsahu sa stotoţnil

s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatoval jeho správnosť s poukazom na § 219

ods. 2 Odvolací súd rozhodnutie ďalej odôvodnil, tým, ţe ...“Odvolací súd

sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že žalobca nemá na vedenie tohto

sporu aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu. Takáto jeho legitimácia nevyplýva zo žiadneho

ustanovenia zákona. Naopak z ust. vyplýva, že odborová organizácia môže

pracovníka zastupovať, čo sa v danom prípade nestalo, keďže žalobca, t.j. Základná

organizácia vodičov MHD pri DPMK a.s. vystupuje v konaní vo vlastnom mene. Keďže podľa

názoru odvolacieho súdu žalobca nemôže vo vlastnom mene vystupovať v tomto konaní

za jednotlivých vodičov, správne súd prvého stupňa rozhodol, keď žalobu zamietol.Z týchto

dôvodov krajský súd podľa ust. , rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdil.Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže žalobca

nemal v konaní úspech a žalovaný ako úspešný žiadne preukázateľné trovy neuplatnil“.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom navrhla, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením K odňatiu

moţnosti konať pred súdom došlo podľa jej názoru nesprávnym rozhodnutím, v ktorom

odvolací súd nepovaţoval odborovú organizáciu za aktívne legitimovaného účastníka konania

v pracovnoprávnych otázkach svojich členov, čo malo viesť k jej zjavnej diskriminácii

s poukazom na Dovolateľka namietala, ţe odvolací súd predmetnú vec

nesprávne právne posúdil. Trvala na tom, ţe v danom prípade sa na ňu nevzťahuje

ustanovenie , ale ţe je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie

ţaloby, pretoţe je občianskym zdruţením odborovo organizovaných zamestnancov.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje

s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu aj s jeho právnym posúdením. S poukazom

na ustanovenia a a navrhol dovolanie ţalobkyne

zamietnuť z dôvodu absencie podmienok a dôvodov prípustnosti dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolanie je prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobkyne je napadnutý 1/ výrok rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a 2/ výrok

o trovách odvolacieho konania. Prípustnosť proti nim smerujúcich častí dovolania posudzoval

dovolací súd samostatne.

Ad 1/ Dovolaním ţalobkyne je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Odvolací

súd sa zároveň neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu uţ vysloveného v tejto veci.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie

je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie

je prípustné.

Ţalobkyňa namietala, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( )

došlo v dôsledku nesprávnej interpretácie ustanovenia a nesprávneho

právneho posúdenia otázky jej aktívnej legitimácie.

Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď ) nejde zo strany

ţalobkyne o námietku, v zmysle ktorej by odvolací súd zaťaţil konanie vadou podľa § 237

písm. f/ , ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti

a vecnej správnosti právnych záverov odvolacieho súdu (jeho právneho posúdenia veci),

na ktorých v danom prípade zaloţil svoje rozhodnutie (nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

ţalobkyne v konaní).

Dovolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, ţe ţalobkyňa v dovolaní

namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Ad 2/ Dovolací súd odmietol aj dovolanie ţalobkyne smerujúce voči výroku rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie

má povahu uznesenia ( ), prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje

ustanovenie a ani v tomto prípade dovolací súd nezistil, ţe by došlo k vade

konania v zmysle

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia

ani a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom

zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa

v spojení s So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová