Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
18f/393802.37e7c8.pdf
PDF · 142.35 KB
No categories available
7Cdo/94/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 94/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Základnej organizácie
vodičov mestskej hromadnej dopravy pri DPMK, a.s., so sídlom v Košiciach, Bardejovská
6, IČO: 42 240 557, zastúpenej advokátom JUDr. Gerhardom Zvolánekom, so sídlom
v Košiciach, Štúrova 20, proti ţalovanému Dopravnému podniku mesta Košice, a.s.,
so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, o určenie povinnosti že prestávky
v práci sa započítavajú do pracovného času, vedenej na Okresnom súde Košice II
pod sp.zn. 20 Cpr 1/2011, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 26. septembra 2013, sp.zn. 2 CoPr 3/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 26. júna 2012 č.k. 20 Cpr 1/2011-63 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia, ţe prestávky v práci sa započítavajú
do pracovného času podľa § 27 zák. č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času
v doprave a majú prednosť pred prestávkou v práci podľa § 8 ods. 6 cit. zákona. Ţalobkyni
náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, ţe
ţalobkyňa v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie ţaloby, pričom
rozsudok okrem iného odôvodnil tým, ţe ...“Súd po vykonanom dokazovaní, najmä
po oboznámení sa so Stanovami žalobcu, poučným listom pre vodičov MHD ako
aj pravidlami pre vykonávanie práce vodiča MHD dospel k právnemu stanovisku súhlasného
s predneseným stanoviskom žalovaným Pracovnoprávne vzťahy patria medzi priamu vecnú
pôsobnosť ZP. Zák. práce nevymedzuje pojem pracovnoprávneho vzťahu ani pojem
pracovného pomeru, čo v aplikačnej praxi spôsobuje problémy. Zák. práce tiež nevymedzuje
pojem individuálneho pracovnoprávneho vzťahu. Právna teória pod týmto vzťahom chápe
právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako individuálnymi účastníkmi
pracovnoprávneho vzťahu. Kolektívny pracovnoprávny vzťah je vzťahom, v ktorom aspoň
na jednej strane vystupuje kolektívny právny subjekt. Zák. práce upravuje len čas kolektívnych
pracovnoprávnych vzťahov. Podstatná časť kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov
je predmetom právnej úpravy zákona o kolektívnom vyjednávaní. Keďže v danom prípade
je žalobcom odborová organizácia, možno vyvodiť, že predmetom tohto sporu by mali
byť kolektívne pracovnoprávne vzťahy, teda pokiaľ by mala byť daná právomoc súdu v zmysle
ust. § 7 ods. 1 ZP. Kolektívne pracovnoprávne vzťahy sú upravené v desiatej časti ZP
v ust. § 229 a ďalšie. Z ustanovení týkajúcich sa kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov
nevyplýva, že kolektívny orgán, odborová organizácia, sa môže domáhať v mene
zamestnancov na súde takéhoto práva akého sa v danom prípade žalobca domáha. Súd
sa preto stotožňuje správnym názorom žalovaného, že v danom prípade aktívna legitimácia
na podanie takejto žaloby u žalobcu nie je. Má teda zato, že žalobca nie je aktívne
legitimovaný, nie je nositeľom práva, ktorého sa domáha a preto bola jeho žaloba zamietnutá.
V zmysle § 26 ods. 2 O.s.p. odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní
zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov.
V ďalšom sa súd tiež plne stotožňuje správnym stanoviskom žalovaného, ktorý poukazuje
aj na sú skutočnosť, že uvedený spor nie je v právomoci súdnej s poukazom na ust. § 7 ods. 1
O.s.p. nakoľko súdy aplikujú právne normy na individuálny prípad a nevydávajú všeobecne
záväzné predpisy, čoho sa vlastne žalobca v konaní domáha“.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 26. septembra 2013,
sp.zn. 2 CoPr 3/2012 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Účastníkom
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Keďţe v priebehu odvolacieho konania nedošlo
k zmene skutkového ani právneho stavu preskúmavanej veci, v celom rozsahu sa stotoţnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatoval jeho správnosť s poukazom na § 219
ods. 2 O.s.p. Odvolací súd rozhodnutie ďalej odôvodnil, tým, ţe ...“Odvolací súd
sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že žalobca nemá na vedenie tohto
sporu aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu. Takáto jeho legitimácia nevyplýva zo žiadneho
ustanovenia zákona. Naopak z ust. § 26 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odborová organizácia môže
pracovníka zastupovať, čo sa v danom prípade nestalo, keďže žalobca, t.j. Základná
organizácia vodičov MHD pri DPMK a.s. vystupuje v konaní vo vlastnom mene. Keďže podľa
názoru odvolacieho súdu žalobca nemôže vo vlastnom mene vystupovať v tomto konaní
za jednotlivých vodičov, správne súd prvého stupňa rozhodol, keď žalobu zamietol.Z týchto
dôvodov krajský súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže žalobca
nemal v konaní úspech a žalovaný ako úspešný žiadne preukázateľné trovy neuplatnil“.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom navrhla, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. K odňatiu
moţnosti konať pred súdom došlo podľa jej názoru nesprávnym rozhodnutím, v ktorom
odvolací súd nepovaţoval odborovú organizáciu za aktívne legitimovaného účastníka konania
v pracovnoprávnych otázkach svojich členov, čo malo viesť k jej zjavnej diskriminácii
s poukazom na § 7 ods. 1 O.s.p. Dovolateľka namietala, ţe odvolací súd predmetnú vec
nesprávne právne posúdil. Trvala na tom, ţe v danom prípade sa na ňu nevzťahuje
ustanovenie § 26 ods. 2 O.s.p., ale ţe je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie
ţaloby, pretoţe je občianskym zdruţením odborovo organizovaných zamestnancov.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje
s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu aj s jeho právnym posúdením. S poukazom
na ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. navrhol dovolanie ţalobkyne
zamietnuť z dôvodu absencie podmienok a dôvodov prípustnosti dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolanie je prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3
O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalobkyne je napadnutý 1/ výrok rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a 2/ výrok
o trovách odvolacieho konania. Prípustnosť proti nim smerujúcich častí dovolania posudzoval
dovolací súd samostatne.
Ad 1/ Dovolaním ţalobkyne je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu,
vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Odvolací
súd sa zároveň neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu uţ vysloveného v tejto veci.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie
je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu
rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie
a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia
moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania
vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie
je prípustné.
Ţalobkyňa namietala, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.)
došlo v dôsledku nesprávnej interpretácie ustanovenia § 26 ods. 2 O.s.p. a nesprávneho
právneho posúdenia otázky jej aktívnej legitimácie.
Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď § 41 ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany
ţalobkyne o námietku, v zmysle ktorej by odvolací súd zaťaţil konanie vadou podľa § 237
písm. f/ O.s.p., ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti
a vecnej správnosti právnych záverov odvolacieho súdu (jeho právneho posúdenia veci),
na ktorých v danom prípade zaloţil svoje rozhodnutie (nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
ţalobkyne v konaní).
Dovolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, ţe ţalobkyňa v dovolaní
namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Ad 2/ Dovolací súd odmietol aj dovolanie ţalobkyne smerujúce voči výroku rozsudku
odvolacieho súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie
má povahu uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje
ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. a ani v tomto prípade dovolací súd nezistil, ţe by došlo k vade
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 ani § 239 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom
zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení
s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. marca 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová