Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d63/393233.201b19.pdf
PDF · 148.59 KB
No categories available
4Ndt/19/2014
N a j v y š š í s ú d 4 Ndt 19/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. marca 2015 v senáte
zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr.
Viliama Dohňanského v trestnej veci obžalovaného J. B., vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 1 To 99/2014, o návrhu na odňatie a prikázanie veci, takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného J. B., sp. zn. 1 To 99/2014,
sa Krajskému súdu v Bratislave n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e :
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave predložila Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky návrh obžalovaného J. B. podľa § 23 ods.1 Tr. por. na odňatie veci
vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 1 To 99/2014.
Dňa 15. októbra 2014 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený návrh obžalovaného
na odňatie a prikázanie veci, ktorý odôvodnil tým, že nemenovaný sudca Krajského súdu
v Bratislave povedal v prítomnosti určitej osoby, že obžalovaný bude na Krajskom súde
v Bratislave nezákonne odsúdený bez ohľadu na to, či skutky kladené mu za vinu spáchal
alebo nie, a potom sa má domáhať spravodlivosti v dovolaní na Najvyššom súde Slovenskej
republiky.
Dňa 21. októbra 2014 podal J. B. návrh na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu
v Bratislave s tým, že medzi sudcom JUDr. Tiborom Kubíkom a ostatnými sudcami tohto
súdu je blízke rodinné prepojenie, čím existujú medzi nimi nadštandardné vzťahy, z čoho
možno vyvodiť, že títo sudcovia vedú jeho trestné veci v jeho neprospech. Menovaný sudca
mal byť účastníkom konfliktu počas spoločenskej akcie v S., po ktorom mal tento sudca
sľubovať exemplárne potrestanie obžalovaného B.. Podľa jeho názoru preto títo sudcovia
rozhodujú bez náležitého preskúmania veci. Z tohto dôvodu požiadal, aby bola jeho vec
odňatá Krajskému súdu v Bratislave a prikázaná na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave.
Predsedníčka odvolacieho senátu sa k návrhu obžalovaného J. B. bližšie nevyjadrila.
Z písomného vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že títo
sa zo žiadneho dôvodu necítia byť vo veci zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade uvedených návrhov obžalovaného
preskúmal, či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci a zistil, že tomu
tak nie je.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa. O odňatí a prikázaní veci
rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie nadriadený.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.
„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia
na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu
vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva
obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,
kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade, bez splnenia podmienok § 23 ods. 1
Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré
v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania
prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná a to najmä spravodlivé prejednanie veci
v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a zásadu prednostného a urýchleného
vybavovania väzobných vecí.
Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých
sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho
istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu
k obžalovanému je sudca, alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,
väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko v obvode iného
vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu
konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité
dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe
považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať
vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých
sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.
Pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991 číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky, s účinnosťou
od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.
Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené
tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu
neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v trestnom konaní.
Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody vzniku
pochybnosti o nezaujatosti toho - ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania je taký
orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto nepatria obžalovaným
uvádzané dôvody.
Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1
Tr. por. treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám
poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené
jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám
uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom
alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného
konania.
Z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno pritom rozhodnúť len o vylúčení
sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.
I keď zákon v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania
a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno
mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti /viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale sa musí
javiť, že je poskytovaná („ justice must not only be done, it must also be seen to be done“)/.
Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr. por. predstavuje
výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (čl. 48 ods. 1).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci
len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Z obsahu predloženého procesného spisu a obžalovaným podaného návrhu na odňatie
a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť
trestná vec v zmysle podaného návrhu odňatá Krajskému súdu v Bratislave, pričom
svoju prieskumnú povinnosť zameral na skutočnosti významné pre rozhodnutie
o otázke odňatia a prikázania veci.
Z návrhu obžalovaného nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na podklade
ktorých by bolo možné mať pochybnosti nielen o nestrannosti a nezaujatosti senátu, ktorý
má vo veci rozhodovať v odvolacom konaní, ale ani ostatných sudcov krajského súdu.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v posudzovanom
prípade k názoru, že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne
príslušnému súdu splnené neboli a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. marca 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Richard Bureš
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová