Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndt/19/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr.

Viliama Dohňanského v trestnej veci obžalovaného J. B., vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. , o návrhu na odňatie a prikázanie veci, takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obžalovaného J. B., sp. zn. ,

sa Krajskému súdu v Bratislave n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e :

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave predložila Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky návrh obžalovaného J. B. podľa na odňatie veci

vedenej na krajskom súde pod sp. zn. .

Dňa 15. októbra 2014 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený návrh obžalovaného

na odňatie a prikázanie veci, ktorý odôvodnil tým, že nemenovaný sudca Krajského súdu

v Bratislave povedal v prítomnosti určitej osoby, že obžalovaný bude na Krajskom súde

v Bratislave nezákonne odsúdený bez ohľadu na to, či skutky kladené mu za vinu spáchal

alebo nie, a potom sa má domáhať spravodlivosti v dovolaní na Najvyššom súde Slovenskej

republiky.

Dňa 21. októbra 2014 podal J. B. návrh na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu

v Bratislave s tým, že medzi sudcom JUDr. Tiborom Kubíkom a ostatnými sudcami tohto

súdu je blízke rodinné prepojenie, čím existujú medzi nimi nadštandardné vzťahy, z čoho

možno vyvodiť, že títo sudcovia vedú jeho trestné veci v jeho neprospech. Menovaný sudca

mal byť účastníkom konfliktu počas spoločenskej akcie v S., po ktorom mal tento sudca

sľubovať exemplárne potrestanie obžalovaného B.. Podľa jeho názoru preto títo sudcovia

rozhodujú bez náležitého preskúmania veci. Z tohto dôvodu požiadal, aby bola jeho vec

odňatá Krajskému súdu v Bratislave a prikázaná na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave.

Predsedníčka odvolacieho senátu sa k návrhu obžalovaného J. B. bližšie nevyjadrila.

Z písomného vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že títo

sa zo žiadneho dôvodu necítia byť vo veci zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade uvedených návrhov obžalovaného

preskúmal, či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci a zistil, že tomu

tak nie je.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa. O odňatí a prikázaní veci

rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie nadriadený.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.

„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 , že „nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,

kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade, bez splnenia podmienok § 23 ods. 1

Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré

v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania

prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná a to najmä spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a zásadu prednostného a urýchleného

vybavovania väzobných vecí.

Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých

sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho

istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu

k obžalovanému je sudca, alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,

väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko v obvode iného

vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu

konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité

dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe

považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať

vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých

sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.

Pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991 číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím , s účinnosťou

od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 1 , podľa ktorého

„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené

tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody vzniku

pochybnosti o nezaujatosti toho - ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania je taký

orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto nepatria obžalovaným

uvádzané dôvody.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám

poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené

jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám

uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného

konania.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť len o vylúčení

sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

I keď zákon v ustanovení spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno

mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti /viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale sa musí

javiť, že je poskytovaná („ justice must not only be done, it must also be seen to be done“)/.

Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje

výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (čl. 48 ods. 1).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z obsahu predloženého procesného spisu a obžalovaným podaného návrhu na odňatie

a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť

trestná vec v zmysle podaného návrhu odňatá Krajskému súdu v Bratislave, pričom

svoju prieskumnú povinnosť zameral na skutočnosti významné pre rozhodnutie

o otázke odňatia a prikázania veci.

Z návrhu obžalovaného nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na podklade

ktorých by bolo možné mať pochybnosti nielen o nestrannosti a nezaujatosti senátu, ktorý

má vo veci rozhodovať v odvolacom konaní, ale ani ostatných sudcov krajského súdu.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v posudzovanom

prípade k názoru, že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne

príslušnému súdu splnené neboli a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. marca 2015

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Richard Bureš

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová