Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0c3/393240.d4d161.pdf
PDF · 92.94 KB
No categories available
4Tost/4/2015
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 4/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Richarda Bureša v trestnej
veci proti obžalovanému B. A. pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku a iné, vedenej na Špecializovanom
trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB–3 T 43/2014 o sťažnosti
obžalovaného B. A. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica z 15. januára 2015 sp. zn. BB-3 T 43/2014 na neverejnom zasadnutí konanom
26. marca 2015 v Bratislave takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného B. A. s a z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Proti obžalovanému B. A. sa vedie trestné stíhanie pre trestné činy vydierania
podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 /ďalej len Tr. zák./, hrubého nátlaku
podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., organizátorstva spáchania trestného činu poškodzovania cudzej
veci podľa § 10 ods.1 písm. a/, § 257 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., organizátorstva
spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 179 ods. 1
Tr. zák. a zo spáchania zločinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/
Tr. zák. č. 300/2005 Z. z., ktorých trestných činov sa mal dopustiť na tom skutkovom základe
ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podanej na Špecializovaný trestný súd
19. novembra 2014.
Dňa 20. decembra 2014 obžalovaný B. A. podal písomnú námietku zaujatosti voči
predsedovi senátu Špecializovaného trestného súdu JUDr. Jánovi Hrubalovi. Pri odôvodnení
námietky zaujatosti poukázal na trestnú vec v minulosti vedenú na uvedenom súde pod sp. zn.
PK-2 T 14/2007 proti obžalovanému M. P., pri rozhodnutí ktorej podľa jeho názoru došlo
k porušeniu zásady prezumpcie neviny keď súd konštatoval, že je členom kriminálnej skupiny
tzv. „A.damčovcov“.
Na základe uvedeného podal na Okresnom súde Michalovce žalobu na ochranu
osobnosti /sp. zn. 14 C 137/2010/, okrem iných aj na predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu.
Menovaný sudca podal, podľa jeho názoru nevhodné vyjadrenie pri medializácii tejto kauzy.
Obžalovaný odôvodnil námietku zaujatosti napokon aj okolnosťami, za ktorých mu predseda
senátu poslal poštou fotokópie utajovanej prílohy spisu, čo považoval za postup v rozpore
so zákonom o ochrane utajovaných skutočností.
Uznesením konajúceho senátu Špecializovaného trestného súdu z 15. januára 2015,
sp. zn. BB-3 T 43/2014 podľa § 32 ods. 3 Tr . por. bolo rozhodnuté, že predseda senátu
Špecializovaného trestného súdu JUDr. Ján Hrubala v danej trestnej veci nie je vylúčený
z vykonávania úkonov trestného konania.
Proti tomuto uzneseniu včas podal obžalovaný B. A. sťažnosť, ktorú odôvodnil
osobitným písomným podaním z 25. januára 2015, ktoré bolo doručené súdu
29. januára 2015. V odôvodnení sťažnosti namietal, že podstatou jeho námietky zaujatosti
nebola formulácia o „existencii kriminálnej skupiny A.damčovcov“ v skutkovej vete rozsudku
proti obžalovanému M. P. v konaní pod sp. zn. PK-2 T 14/2007, ale text podľa ktorého
mal byť osobou, ktorá prostredníctvom inej osoby podplácala P., čím súd prejudikoval
jeho trestnú činnosť a porušil zásadu prezumpcie neviny. Podľa názoru sťažovateľa
„je vylúčené“, aby sudca JUDr. Ján Hrubala neskôr v konaní následne vedenom proti jeho
osobe mohol objektívne a spravodlivo rozhodnúť. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Toš 4/2009 a nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2005. Obžalovaný ďalej prezentoval názor, že vzťah
medzi ním a menovaným sudcom nie je neutrálny, pričom ale subjektívny pocit sudcu
nepovažuje za rozhodujúci. Na jeho zaujatosť poukazuje aj skutočnosť, že v odôvodnení
uznesenia označil námietky zaujatosti ako „akcie proti predsedovi senátu JUDr. Jánovi
Hrubalovi“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti podanej obvineným proti
uzneseniu Špecializovanému trestnému súdu, preskúmal spisový materiál a nezistil žiaden
dôvod, pre ktorý by bol predseda senátu JUDr. Ján Hrubala vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania v posudzovanej veci.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer
k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Zákon taxatívne vypočítava dôvody, pre ktoré možno mať pochybnosti o nezaujatosti
toho ktorého orgánu činného v trestnom konaní, a v dôsledku existencie ktorých je preto
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Ustanovenia trestného poriadku bližšie
rozvádzajú všeobecnú požiadavku na činnosť orgánov činných v trestnom konaní, aby
postupovali nestranne a nezaujato. Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených
v § 31 Tr. por. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý
svojmu zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. Vzhľadom
na uvedené možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci iba celkom
výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade
so zákonom spravodlivo a nezaujato.
Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por., o ktorý oprel obžalovaný svoju námietku
zaujatosti, prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho pochybnosť
o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka,
prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom preukázaná. Pre taký záver
nepostačuje subjektívna domnienka obvineného založená iba na predpoklade, že sudca
je vopred rozhodnutý obžalovaného odsúdiť. Tak, ako na to správne poukázal prvostupňový
súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, skutočnosť, že sudca bol v inej trestnej veci
členom senátu, ktorý rozhodol rozsudkom a ustálil skutkovú vetu na základe určitých
výsledkov vykonaného dokazovania, nemôže eo ipso zakladať pochybnosti o nezaujatosti
sudcu.
Rovnako tak to platí aj na skutočnosť, že obžalovaný iniciatívne vyvolal občianske
súdne konanie podaním žaloby, ktorou osobu sudcu takpovediac vtiahol do súdneho sporu.
Takúto okolnosť bez ďalších konkrétnych okolností, ktoré by eventuálne mohli vzbudzovať
pochybnosti o nezaujatosti sudcu nie je možné považovať za dôvod opodstatňujúci vylúčenie
daného sudcu z vykonávania úkonov trestného konania. Naviac, takýto postup obvineného
resp. obžalovaného by bol vo všeobecnosti ľahko zneužiteľný ako účelový postup
na dosiahnutie vylúčenia akéhokoľvek sudcu v ktoromkoľvek súdnom konaní.
V predmetnej veci obžalovaný B. A. svoju námietku nepodložil žiadnou konkrétnou
objektívnou skutočnosťou alebo dôkazom, ktoré by mohli v danom prípade spochybňovať
objektivitu a nestrannosť zákonného predsedu senátu. Sťažovateľ neuviedol žiadne bližšie
okolnosti, ani súvislosti za ktorých a akým spôsobom mal namietaný predseda senátu dospieť
k úmyslu obžalovaného odsúdiť, bez riadneho vykonania objektívnych dôkazov.
So zreteľom na uvedené skutočnosti najvyšší súd nepovažoval tvrdenie, uvedené
v odôvodnení sťažnosti obžalovaného za opodstatnené a spôsobilé na vyvodenie záveru
o zaujatosti predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu.
Preskúmaním veci neboli zistené ani žiadne iné zákonom predpokladané dôvody
pre jeho vylúčenie z vykonávania procesných úkonov v predmetnej trestnej veci.
S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak , že sťažnosť
obžalovaného ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. marca 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová