Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/4/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Richarda Bureša v trestnej

veci proti obžalovanému B. A. pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák.

č. účinného v čase spáchania skutku a iné, vedenej na Špecializovanom

trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. o sťažnosti

obžalovaného B. A. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica z 15. januára 2015 sp. zn. na neverejnom zasadnutí konanom

26. marca 2015 v Bratislave takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obžalovaného B. A. s a z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Proti obžalovanému B. A. sa vedie trestné stíhanie pre trestné činy vydierania

podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 /ďalej len Tr. zák./, hrubého nátlaku

podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., organizátorstva spáchania trestného činu poškodzovania cudzej

veci podľa § 10 ods.1 písm. a/, § 257 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., organizátorstva

spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 179 ods. 1

Tr. zák. a zo spáchania zločinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/

Tr. , ktorých trestných činov sa mal dopustiť na tom skutkovom základe

ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podanej na Špecializovaný trestný súd

19. novembra 2014.

2

Dňa 20. decembra 2014 obžalovaný B. A. podal písomnú námietku zaujatosti voči

predsedovi senátu Špecializovaného trestného súdu JUDr. Jánovi Hrubalovi. Pri odôvodnení

námietky zaujatosti poukázal na trestnú vec v minulosti vedenú na uvedenom súde pod sp. zn.

PK-2 T 14/2007 proti obžalovanému M. P., pri rozhodnutí ktorej podľa jeho názoru došlo

k porušeniu zásady prezumpcie neviny keď súd konštatoval, že je členom kriminálnej skupiny

tzv. „A.damčovcov“.

Na základe uvedeného podal na Okresnom súde Michalovce žalobu na ochranu

osobnosti /sp. zn. 14 C 137/2010/, okrem iných aj na predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu.

Menovaný sudca podal, podľa jeho názoru nevhodné vyjadrenie pri medializácii tejto kauzy.

Obžalovaný odôvodnil námietku zaujatosti napokon aj okolnosťami, za ktorých mu predseda

senátu poslal poštou fotokópie utajovanej prílohy spisu, čo považoval za postup v rozpore

so zákonom o ochrane utajovaných skutočností.

Uznesením konajúceho senátu Špecializovaného trestného súdu z 15. januára 2015,

sp. zn. podľa § 32 ods. 3 Tr . por. bolo rozhodnuté, že predseda senátu

Špecializovaného trestného súdu JUDr. Ján Hrubala v danej trestnej veci nie je vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania.

Proti tomuto uzneseniu včas podal obžalovaný B. A. sťažnosť, ktorú odôvodnil

osobitným písomným podaním z 25. januára 2015, ktoré bolo doručené súdu

29. januára 2015. V odôvodnení sťažnosti namietal, že podstatou jeho námietky zaujatosti

nebola formulácia o „existencii kriminálnej skupiny A.damčovcov“ v skutkovej vete rozsudku

proti obžalovanému M. P. v konaní pod sp. zn. , ale text podľa ktorého

mal byť osobou, ktorá prostredníctvom inej osoby podplácala P., čím súd prejudikoval

jeho trestnú činnosť a porušil zásadu prezumpcie neviny. Podľa názoru sťažovateľa

„je vylúčené“, aby sudca JUDr. Ján Hrubala neskôr v konaní následne vedenom proti jeho

osobe mohol objektívne a spravodlivo rozhodnúť. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. . Obžalovaný ďalej prezentoval názor, že vzťah

medzi ním a menovaným sudcom nie je neutrálny, pričom ale subjektívny pocit sudcu

nepovažuje za rozhodujúci. Na jeho zaujatosť poukazuje aj skutočnosť, že v odôvodnení

uznesenia označil námietky zaujatosti ako „akcie proti predsedovi senátu JUDr. Jánovi

Hrubalovi“.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti podanej obvineným proti

uzneseniu Špecializovanému trestnému súdu, preskúmal spisový materiál a nezistil žiaden

dôvod, pre ktorý by bol predseda senátu JUDr. Ján Hrubala vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania v posudzovanej veci.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer

k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Zákon taxatívne vypočítava dôvody, pre ktoré možno mať pochybnosti o nezaujatosti

toho ktorého orgánu činného v trestnom konaní, a v dôsledku existencie ktorých je preto

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Ustanovenia bližšie

rozvádzajú všeobecnú požiadavku na činnosť orgánov činných v trestnom konaní, aby

postupovali nestranne a nezaujato. Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených

v predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý

svojmu zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. Vzhľadom

na uvedené možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci iba celkom

výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade

so zákonom spravodlivo a nezaujato.

Uplatnenie inštitútu , o ktorý oprel obžalovaný svoju námietku

zaujatosti, prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho pochybnosť

o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka,

prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom preukázaná. Pre taký záver

nepostačuje subjektívna domnienka obvineného založená iba na predpoklade, že sudca

je vopred rozhodnutý obžalovaného odsúdiť. Tak, ako na to správne poukázal prvostupňový

súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, skutočnosť, že sudca bol v inej trestnej veci

členom senátu, ktorý rozhodol rozsudkom a ustálil skutkovú vetu na základe určitých

výsledkov vykonaného dokazovania, nemôže eo ipso zakladať pochybnosti o nezaujatosti

sudcu.

4

Rovnako tak to platí aj na skutočnosť, že obžalovaný iniciatívne vyvolal občianske

súdne konanie podaním žaloby, ktorou osobu sudcu takpovediac vtiahol do súdneho sporu.

Takúto okolnosť bez ďalších konkrétnych okolností, ktoré by eventuálne mohli vzbudzovať

pochybnosti o nezaujatosti sudcu nie je možné považovať za dôvod opodstatňujúci vylúčenie

daného sudcu z vykonávania úkonov trestného konania. Naviac, takýto postup obvineného

resp. obžalovaného by bol vo všeobecnosti ľahko zneužiteľný ako účelový postup

na dosiahnutie vylúčenia akéhokoľvek sudcu v ktoromkoľvek súdnom konaní.

V predmetnej veci obžalovaný B. A. svoju námietku nepodložil žiadnou konkrétnou

objektívnou skutočnosťou alebo dôkazom, ktoré by mohli v danom prípade spochybňovať

objektivitu a nestrannosť zákonného predsedu senátu. Sťažovateľ neuviedol žiadne bližšie

okolnosti, ani súvislosti za ktorých a akým spôsobom mal namietaný predseda senátu dospieť

k úmyslu obžalovaného odsúdiť, bez riadneho vykonania objektívnych dôkazov.

So zreteľom na uvedené skutočnosti najvyšší súd nepovažoval tvrdenie, uvedené

v odôvodnení sťažnosti obžalovaného za opodstatnené a spôsobilé na vyvodenie záveru

o zaujatosti predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu.

Preskúmaním veci neboli zistené ani žiadne iné zákonom predpokladané dôvody

pre jeho vylúčenie z vykonávania procesných úkonov v predmetnej trestnej veci.

S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak , že sťažnosť

obžalovaného ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. marca 2015

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová