Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
28d/394946.6f9462.pdf
PDF · 153.41 KB
No categories available
2Cdo/303/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 303/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa E., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou T. so sídlom v B., IČO: X., proti
odporcovi V. K., bývajúcemu v B., zast. opatrovníčkou Renátou Gábrišovou,
zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa H., so sídlom v P.,
IČO: X., zastúpeného JUDr. A. M., advokátom so sídlom v S., o zaplatenie 2 015,65 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 18 C 2/2012,
o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra
2012 sp. zn. 6 Co 322/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Zdruţenie na ochranu občana spotrebiteľa H. so sídlom v P., IČO: X. je povinné
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania 31,20 € na účet advokátskej
kancelárie T. so sídlom v B., IČO: X..
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14. novembra 2011 domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie 2 015,65 € s príslušenstvom a náhradu trov konania, titulom
dlţnej sumy vzniknutej neplnením si povinností odporcu vyplývajúcich zo Zmluvy
k úverovému účtu, č. zákazníka X.. Predmetná zmluva bola odporcom uzatvorená so
spoločnosťou V., ktorá postúpila túto pohľadávku na navrhovateľa.
Dňa 13. februára 2012 vstúpil dokonania vedľajší účastník na strane odporcu:
Zdruţenie na ochranu občana spotrebiteľa H., so sídlom v P., IČO: X..
Písomným podaním doručeným súdu dňa 29. mája 2012 navrhovateľ prostredníctvom
právneho zástupcu zobral návrh na začatie konania späť a zároveň poţiadal súd o vrátenie
súdneho poplatku.
Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením
z 18. júna 2012 č. k. 18 C 2/2012-35 konanie zastavil. Navrhovateľovi priznal vrátenie
súdneho poplatku v sume 113,87 € zaplateného v kolkoch, ktorý mu bude vrátený Daňovým
úradom Bratislava, po právoplatnosti tohto uznesenia. Odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal.
Proti uvedenému uzneseniu podalo H. odvolanie. Krajský súd v Bratislave
uznesením z 23. novembra 2012 sp. zn. 6 Co 322/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil; navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení
uviedol, ţe je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, ţe tu sú dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré odôvodňujú pouţitie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania
a teda nepriznanie ich náhrady vedľajšiemu účastníkovi, hoci mu na náhradu trov konania
vznikol nárok. Ďalej uviedol, ţe paušálny vstup Zdruţenia na ochranu občana spotrebiteľa H.
do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto zdruţením označené
subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho
účastníka, nepovaţuje odvolací súd za dôkaz o vôli tohto zdruţenia naplniť cieľ, pre ktorý
bolo toto zdruţenie zaloţené. V predmetnej veci Zdruţenie na ochranu občana spotrebiteľa H.
súčasne s oznámením o vstupe do konania poţiadalo súd prvého stupňa o doručenie ţaloby
a jej príloh. Z toho je zrejmé, ţe v čase vstupu do konania toto zdruţenie nepoznalo
ani predmet sporu a do konania vstúpilo iba na základe, ţe zrejme podľa toho, kto je vo veci
navrhovateľom usúdilo, ţe ide spotrebiteľskú vec. Odvolací súd poukázal na to, ţe paušálne
vstupy Zdruţenia na ochranu občana spotrebiteľa H. do mnoţstva súdnych konaní, v ktorých
pre vstup do konania nebol ţiadny dôvod, pričom toto zdruţenie je vo všetkých sporoch
zastúpené advokátom, vyvoláva dôvodné podozrenie, ţe skutočným cieľom nie je ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť advokáta JUDr. A. M. v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia. Ďalej odvolací súd poukázal na to, ţe vedľajší účastník
vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu
a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci z podstaty svojej existencie musí byť
schopné poskytnúť samo právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podalo H. dovolanie s odôvodnením, ţe
mu v danom prípade bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej
uviedlo, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie a súd musí
v odôvodnení podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený. Vyčítal odvolaciemu súdu arbitrárnosť a paušálnosť
odôvodnenia jeho rozhodnutia. Ďalej uviedol, ţe súd len všeobecne a nekonkrétne
konštatoval paušálne vstupy zdruţenia ale nezaoberal sa skutkovým stavom v danej veci.
Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie smeruje proti uzneseniu
o trovách konania, voči ktorému dovolanie nie je prípustné. Späťvzatie návrhu
je dispozitívnym úkonom účastníka a ani súd nie je oprávnený skúmať, aké dôvody
ho k uvedenému úkonu viedli. Ţiadal, aby najvyšší súd podané dovolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podalo H., zastúpené advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.) najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia
§ 239 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu
(§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta
prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov
cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.
Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení
od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute,
o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho
súdu o trovách konania. Takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených
uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania
súdneho exekútora prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú
v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa
§ 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola
dovolacím súdom v konaní zistená.
K dovolacej námietke paušálnosti a arbitrárnosti odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, ţe táto námietka dovolateľa nie je dôvodná.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie napr. aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov
zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
K ostatným námietkam dovolateľa (podľa vyhodnotenie obsahu podaného dovolania)
dovolací súd uvádza, ţe ako dovolací dôvod dovolateľ uplatňuje § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
t. j. ţe napadnuté rozhodnutie (jeho výrok o trovách konania) spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné. Na uvedený dovolací dôvod preto v danej veci, v ktorej dovolanie nie je
prípustné, nebolo moţné vziať zreteľ.
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
vedľajšieho účastníka nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia
Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie vedľajšieho účastníka ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu trov dovolacieho
konania za úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia
k dovolaniu z 12. júla 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu odmeny určil súd podľa
§ 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 26,01 € a náhradu výdavkov za miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné určil vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16
ods. 3 tejto vyhlášky), t. j. 7,81 €. Keďţe právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH, súd
priznal aj 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 31,20 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2015
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová