Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/84/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, XXX XX D. D., toho času bytom E. X, XXX XX D. D., zastúpeného zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, proti manželke: F. B., C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, XXX XX D. D., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Kornéliou Múkerovou, advokátkou, so sídlom Ulica ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B., C., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o odvolaní manželky/matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -154 zo dňa 30. januára 2024 vo výroku II., takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -154 zo dňa 30. januára 2024 v napadnutom výroku II. v spojení s výrokom III. o trovách prvoinštančného konania potvrdzuje.

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -154 zo dňa 30. januára 2024 vo výroku I. nenapadnutom odvolaním, zostáva nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. manželstvo navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX a manželky F. B., C. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D. D., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D. D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozviedol. Výrokom II. zveril maloleté deti B., C., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, každý samostatne. Matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí B., C. výživným vo výške 150,- Eur mesačne a G. výživným vo výške 120,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Styk matky s maloletými deťmi sa neupravil. Podľa výroku III. o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd v odseku 1. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na návrh navrhovateľa a jeho odôvodnenie, v odseku 2. na vyjadrenie manželky navrhovateľa a za aplikácie § 23 Zákona

o rodine podľa dokazovania mal za preukázanú existenciu objektívneho kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej dĺžky a najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcii, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Z výsluchu manželov vyplynul jednoznačný nezáujem obnoviť spolužitie, čo vzhľadom na intenzitu rozvratu vzťahu nie je ani reálne. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa v návrhu, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, pretože tieto boli vystavované častým nedorozumeniam, hádkam medzi manželmi. Okresný súd mal za to, že boli splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I.).

3. Okresný súd uviedol, že s konaním o rozvod podľa je spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

4. Okresný súd v odsekoch 7. až 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na informatívne stretnutia rodičov maloletých detí, a to dňa 27.06.2023, 12.07.2023, absolvovanie poradensko- psychologického procesu rodičmi v priebehu konania, z ktorého bola doručená Správa datovaná dňom 24.01.2024, vykonaný pohovor opatrovníkom s maloletými deťmi, výsluch otca, výsluch matky, vyjadrenie opatrovníka a jeho doporučenie, potvrdenia zamestnávateľov rodičov.

5. Okresný súd za aplikácie ust. § 24 ods. 1, 5, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 prvá veta, § 25 ods. 2 Zákona o rodine pri rozhodovaní o úprave výchovného prostredia prihliadol na záujem maloletých detí, stabilitu budúceho výchovného prostredia, citové väzby, vývinové potreby, samotný prístup rodiča k výchove, k starostlivosti o maloleté deti a zisťoval to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa s odkazom na vyjadrené kritériá, spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp. zverenie rodičovi, ktorý zabezpečí najpriaznivejšie podmienky pre vývoj maloletých detí, ako aj, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Okresný súd v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rodine venoval náležitú pozornosť názorom maloletých detí so zreteľom na ich vek a rozumovú vyspelosť. Maloletý C. má 17 rokov, maloletá G. 13 rokov. Osobnú starostlivosť o maloletého C. otec zabezpečuje od opustenia spoločnej domácnosti, t.j. od augusta 2022, o maloletú G. od 24.12.2023, kedy sa deti domáhali počas návštevy u matky na Štedrý deň návratu do domácnosti otca z dôvodu neprimeraného správania matky, na ktoré poukazoval otec a maloleté deti pri pohovore pred opatrovníkom uvedené nepopreli. Maloletý C. vyjadril jednoznačnú vôľu zotrvať v domácnosti otca a maloletá G. v rámci dvoch pohovorov pred opatrovníkom a v rámci poradenského procesu vždy prejavovala vôľu byť v domácnosti otca. Otec poukazoval na požívanie alkoholických nápojov matkou, čo maloleté deti potvrdili. Z výsluchu matky mal okresný súd možnosť sa presvedčiť, že k svojmu psychickému zdravotnému stavu a požívaniu alkoholických nápojov nie je kritická. Požívanie alkoholických nápojov a jej duševný stav spôsobuje, že matka namiesto toho, aby si maloleté deti získala, ich v podstate od seba „odháňa“. Matka v dôsledku svojho zdravotného stavu nedáva deťom stabilitu výchovného prostredia na rozdiel od otca, ktorý deťom vo svojej domácnosti vytvoril pokojné, kľudné prostredie bez napätej atmosféry. Okresný súd vzhľadom na správanie matky, jej zdravotný stav, vyhodnotil a konštatoval, že otcove výchovné prostredie a prístup k deťom vytvára pre deti priaznivejšie podmienky pre ich všestranný vývoj. Maloleté deti správaním matky nemôžu byť vystavené stresom. Matka svojim nekritickým prístupom k svojmu zdravotnému stavu spôsobila to, že okresný súd bol nútený vyhodnotiť výchovné prostredie, prístup otca, stabilitu výchovného prostredia otca za lepšie a zveril maloleté deti do jeho starostlivosti. Okresný súd vzhľadom k veku maloletých detí pri rozhodovaní zohľadnil aj ich vôľu. Okresný súd apeloval na matku, aby začal riešiť svoj zdravotný stav tak, aby o maloleté deti „neprišla“. Ak matka poukazovala na svoje podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej G. otcom, toto nebolo žiadnym právne relevantným spôsobom preukázané, preto okresný súd na toto tvrdenie matky nemohol prihliadnuť.

6. Okresný súd návrhu otca, aby maloleté deti zastupoval, spravoval ich majetok v bežných veciach len on, nevyhovel, pretože matka nebola pozbavená svojich rodičovských práv, nemá ich pozastavené, obmedzené, a preto rozhodol, že v bežných veciach sú obaja rodičia oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V tejto súvislosti okresný súd upozornil rodičov, že v podstatných veciach sú povinní sa dohodnúť a v prípade, že k dohode medzi nimi nedôjde, na návrh niektorého z nich bude rozhodovať súd.

7. Okresný súd pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade matke, vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletých detí a možností, schopností, majetkových pomerov matky. Maloletý C. má 17 rokov, navštevuje 2. ročník Súkromnej umeleckej školy vo F., do ktorej dochádza za mesačný poplatok 25,- Eur. Do školy sa maloletému uhrádza ročné školné 320,- Eur a na jeho projekty sú polročné výdavky 40,- až 50,- Eur. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Maloletá G. má 13 rokov, navštevuje 8. ročník základnej školy, do ktorej dochádza za poplatok 15,- Eur mesačne, maloletej sa do školy uhrádzajú ročné poplatky 60,- Eur. V súvislosti so zdravotným stavom maloletej, ktorá je vedená v hematologickej, očnej, magneticko-rezonančnej ambulancii, zvýšené výdavky nie sú. Otec má inak bežné výdavky spojené so zabezpečením osobných potrieb maloletých detí. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Z potvrdenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 680,94 Eur, avšak z jej vyjadrenia vyplynulo, že od novembra 2023 sa jej zvýšil a je 750,- Eur netto. Otec navrhoval určiť výživné matke na každé maloleté dieťa zvlášť v sume 100,- Eur. Okresný súd v tejto časti podľa návrh otca prekročil z dôvodu, že ním navrhované výživné bolo v rozpore s uvedenými zákonnými kritériami, a tiež právom mať výživným zachované aspoň životné minimum, na ktoré má dieťa zásadne právo. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že výživné je pravidelne mesačne opakujúce sa plnenie, z ktorého sa majú pokryť všetky potreby maloletého dieťaťa spojené s jeho ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb, zdravotným stavom. Pri určovaní výšky výživného okresný súd zohľadnil aj jednorazové, mimoriadne výdavky, čo bolo druhým dôvodom, pre ktorý návrh otca v časti určenia výživného prekročil a matke určil výživné na maloletého C. vo výške 150,- Eur mesačne a G. vo výške 120,- Eur. Podľa okresného súdu takto určené výživné neohrozí matku pri zabezpečení jej základných potrieb, pretože po odpočítaní výživného z jej príjmu sa nachádza vysoko nad životným minimom určeným pre plnoletú osobu.

8. Okresný súd uviedol, že obaja rodičia zhodne navrhli neupraviť styk s maloletými deťmi, pretože sa vedia dohodnúť. Hmotnoprávnou podmienkou podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine pre neupravenie styku je, že obidvaja rodičia to zhodne navrhnú, čo okresný súd mal splnené, a preto styk matky s maloletými deťmi neupravoval. Okresný súd pri neupravení styku zohľadnil aj skutočnosť, že otec matke v styku s maloletými deťmi nebráni, avšak vzhľadom na správanie matky, ktorá domácnosť otca pravidelne navštevuje (ako sama uviedla, kontroluje), neprimerane často, kontaktuje deti cez mobilný telefón, sociálne siete, si spôsobila odmietavý postoj detí k nej. Maloleté deti sú vo veku 17 a 13 rokov, a preto je ťažké za danej situácie, prístupu matky k nim, ich donútiť ku kontaktu s matkou, čo bolo tiež dôvodom, pre ktorý okresný súd styk matky s maloletými deťmi neupravil. Okresný súd apeloval na matku, aby svoje správanie vo vzťahu k maloletým deťom korigovala, nevystavovala ich neprimeranému tlaku, ktorý negatívne ovplyvňuje ich vzťah k nej.

9. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože na aplikáciu iného zákonného ustanovenia nemal splnené zákonné dôvody.

10. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výroku II. v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože sa nikdy neliečila v psychiatrickej ambulancii a pokiaľ ju navštívila, tak len v súvislosti s podozrením sexuálneho zneužívania maloletej G. zo strany otca. Matka namietala, že nemala problémy v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov, nikdy nebola disciplinárne potrestaná zamestnávateľom v dôsledku požívania alkoholu a ani nikdy nemala v zamestnaní vykázanú absenciu z tohto dôvodu. Matka zdôraznila, že sa príkladne starala o svoje deti, nikdy nebola spochybnená jej starostlivosť zo strany otca alebo iných ľudí, maloleté deti potvrdili túto skutočnosť. Po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým synom, matka mala s maloletým nepravidelný osobný aj telefonický kontakt. Postupom času sa tento kontakt medzi nimi obmedzoval, matka nadobudla podozrenie, že otec v tomto smere ovplyvňoval syna. Mala za to, že ovplyvnenie otca sa uskutočňuje aj vo vzťahu k maloletej G.. Matka uviedla, že vyjadrenia maloletých detí ohľadom ich zverenia otcovi, považuje za vyjadrenia ovplyvnené otcom, pretože tento má enormný záujem o ich zverenie do jeho starostlivosti. Od januára 2024, kedy sa maloletá G. nachádza v starostlivosti otca, matka s ňou nemá žiaden kontakt. Raz za čas sa jej podarí na 5 minút porozprávať s ňou medzi dverami otcovho bytu, pričom otec stojí za dverami a počúva ich rozhovor. Matka je presvedčená o tom, že otec úmyselne bráni maloletej v kontakte s ňou. Otec matke neposkytuje žiadne informácie o maloletej ani telefonicky

ani prostredníctvom sms. Matka prostredníctvom Edupage komunikuje so školou a zistila, že maloletá pravidelne každý týždeň v pondelok vynecháva vyučovanie, ktoré otec zdôvodňuje jej zdravotnými problémami, pričom otec matku o tom neinformuje. Preto matka navrhla, aby bol styk maloletých detí upravený súdom s povinnosťou otca maloletých detí poskytovať matke podrobné informácie.

11. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa 22.03.2024 (č.l. 180 spisu). Poukázal na to, že bol opakovane vykonaný pohovor s maloletými deťmi a matka aj tento spochybňovala a dôvodila tým, že maloleté deti boli ovplyvnené a zmanipulované otcom. Úrad vykonal sociálne zisťovanie v domácnosti oboch rodičov, vykonal pohovor s maloletými deťmi 2x, z toho 1x aj v prítomnosti psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb úradu. Deti prejavili vôľu byť v domácnosti otca, pretože v domácnosti matky boli opakované incidenty. Otec matku informoval o maloletých deťoch, komunikoval s matkou. Úrad v starostlivosti otca o maloleté deti nezistil žiadne nedostatky. Kolízny opatrovník uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a tento navrhuje potvrdiť.

12. K odvolaniu manželky/matky sa vyjadril navrhovateľ/otec maloletých detí. Zotrval na svojich vyjadreniach. Okresný súd pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca zisťoval skutkový stav veci a matka mala dostatočný priestor na to, aby svoje tvrdenia pred súdom preukázala. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je prvoradý záujem maloletých detí. Maloletý C. a G. jednoznačne sa vyjadrili k tomu, že na čas po rozvode majú záujem byť v osobnej starostlivosti otca. Navrhovateľ/otec maloletých detí považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne s návrhom na jeho potvrdenie.

13. Okresný súd vyjadrenie otca k odvolaniu matky a vyjadrenie kolízneho opatrovníka zaslal matke na vyjadrenie prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne, ktorá do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nezaujala stanovisko.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, matkou maloletých detí, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust. , rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. v spojení so závislým výrokom III. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozsudok okresného súdu vo výroku I. odvolaním nenapadnutý zostal nedotknutý. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletých detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -189 zo dňa 13.05.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.05.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

16. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním matkou maloletých detí vo výroku II., ktorým maloleté deti C. a G. B. boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, každý samostatne s povinnosťou matky prispievať na výživu maloletých detí, a to C. výživným vo výške 150,- Eur mesačne a G. výživným vo výške 120,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, pričom styk matky s maloletými deťmi sa neupravil. Matka maloletých detí odvolaním zo dňa 18.03.2024 nenapadla výrok I., ktorým bolo manželstvo navrhovateľa A. B. a jej ako manželky F. B. rozvedené, preto v tomto výroku I. rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý.

17. Matka v odvolaní namietala, že sa neliečila v psychiatrickej ambulancii, nemala problémy s požívaním alkoholických nápojov a príkladne sa starala o svoje maloleté deti. Pokiaľ sa aj oslabil kontakt matky s maloletými deťmi, nadobudla podozrenie, že v tomto smere sú ovplyvnené otcom, pričom od januára 2024, kedy sa maloletá G. nachádza v starostlivosti otca a matka s ňou nemá žiaden kontakt, len raz za čas sa jej podarí na 5 minút porozprávať s ňou medzi dvermi otcovho bytu, otec

matke neposkytuje žiadne informácie, a preto žiadala, aby bol styk maloletých detí upravený súdom s povinnosťou otca maloletých detí poskytovať matke potrebné informácie.

18. Primárne krajský súd k odvolacím dôvodom matky maloletých detí uvádza, že tieto neboli vyhodnotené ako relevantné. Krajský súd za aplikácie ust. sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu v napadnutom výroku II. a k tomuto výroku sa viažucim odôvodnením a v podrobnostiach na prijaté skutkové a právne závery odkazuje. Okresný súd vecne správne pri rozhodovaní o výchovnom prostredí maloletých detí, ktoré boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, aplikoval zákonné kritériá a zobral na zreteľ záujem maloletých detí s vyhodnotením, že tieto budú mať priaznivejšie podmienky pre svoj vývoj v prostredí otca. Výsledky dokazovania jednoznačne preukázali to, že v prostredí otca majú maloleté deti stabilitu, pokojnú atmosféru. Aj kolízny opatrovník maloletých detí po vykonanom šetrení odporučil maloleté deti zveriť do starostlivosti otca, ak samé maloleté deti, a to C. vo veku 17 rokov, maloletá G. vo veku 13 rokov (v štádiu odvolacieho konania maloletá vo veku 14 rokov) sa vyjadrili, že chcú byť u otca. Vzhľadom aj k veku maloletých detí okresný súd vecne správne postupoval, keď pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca vzal zreteľ na nimi prejavený názor za aplikácie ust. Zákona o rodine. Podozrenia matky uvádzané v odvolaní, že maloleté deti sú ovplyvňované otcom, sa ani v konaní pred okresným súdom nepreukázali ako opodstatnené, ak aj kolízny opatrovník vykonal opakovane pohovor, pri ktorom sa maloleté deti vyjadrili, že chcú byť u otca, cítia sa uňho bezpečne, sú u otca šťastné a u psychologičky prejavili želania, aby sa ich matka dala liečiť. Krajský súd poukazuje na závery okresného súdu v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý z výsluchu matky mal možnosť sa presvedčiť, že k svojmu psychickému, zdravotnému stavu a k požívaniu alkoholických nápojov, nie je kritická. Dokazovaním bolo preukázané, že maloleté deti majú u otca pokojné, kľudné výchovné prostredie bez napätej atmosféry.

19. Matka v odvolaní namietala, že s maloletou G. od januára 2024, odkedy sa nachádza v starostlivosti otca, nemá takmer žiaden kontakt, len raz za čas sa jej podarí 5 minút porozprávať s ňou medzi dvermi otcovho bytu, ako aj, že otec maloletých detí jej neposkytuje informácie, preto žiadala upraviť styk maloletých detí súdom s povinnosťou otca maloletých detí poskytovať matke potrebné informácie. Krajský súd nezistil relevantnosť ani tohto odvolacieho dôvodu a poukazuje na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Okresný súd vecne správne poukázal na ust. , podľa ktorého s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Z návrhu podaného navrhovateľom (manželom)/otcom maloletých detí podľa časti V. v spojení s návrhom súdneho rozhodnutia vyplynulo, že nebola žiadaná úprava styku s maloletými deťmi s odôvodnením, že na stretávaní maloletých detí s ich matkou sa vedia rodičia dohodnúť, a preto bolo navrhnuté, že styk matky s maloletými deťmi sa na čas po rozvode neupravuje. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 30.01.2024 vyplynulo, že rodičia maloletých detí zhodne navrhli, čo sa týka úpravy styku s maloletými deťmi, tento neupravovať, ak tento styk nebol upravovaný ani predtým, pretože rodičia maloletých detí sa vedeli dohodnúť. Rovnako aj kolízny opatrovník sa vyjadril tak, aby súd neupravoval styk s maloletými deťmi. Pokiaľ bolo pred okresným súdom dané zhodné vyjadrenie rodičov maloletých detí v tom, že úpravu styku žiadajú neupraviť, potom vecne správne je aj rozhodnutie okresného súdu, podľa ktorého sa styk matky s maloletými deťmi neupravuje. Ak matka maloletých detí v odvolaní namietala, že nemá informácie od otca maloletých detí, tak je potrebné uviesť, že podľa výroku II. napadnutého rozsudku okresného súdu obaja rodičia maloletých detí, t.j. aj matka je oprávnená maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach, a to samostatne, z ktorého dôvodu má možnosť si sama zabezpečiť potrebné informácie o maloletých tak, čo sa týka plnenia ich školských povinností, prípadne ich zdravotného stavu prostredníctvom ošetrujúcej lekárky. Krajský súd dodáva, že ak nastane zmena pomerov, je možné podať návrh vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností týkajúci sa styku matky s maloletými deťmi, aby tento bol upravený autoritatívnym súdnym rozhodnutím.

20. Matka maloletých detí v podanom odvolaní nerozporovala výšku určenej vyživovacej povinnosti ako povinného rodiča voči maloletým deťom a ani krajský súd nezistil nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu o výške výživného 150,- Eur mesačne na maloletého C., ktorý je vo veku 17 rokov a výživné vo výške 120,- Eur na maloletú G., ktorá je vo veku 14 rokov, ak okresný súd dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých detí, majetkové pomery, schopnosti a možnosti matky maloletých detí,

na ktoré zistenia, závery obsiahnuté v odsekoch 14., 21. odôvodnenia odkazuje za aplikácie ust. .

21. Krajský súd na základe uvedeného vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.