Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/9/2014

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Gabriely Mederovej a členov senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Viery Pepelovej

v právnej veci žalobcu: P., a. s., N., L., IČO: X., zastúpený advokátom: JUDr. P. K., S., B. B.

proti žalovanému: JUDr. P. T., správca konkurznej podstaty úpadcu P.P., s. r. o.

v konkurze, N., L., IČO: X., zastúpený advokátom: JUDr. A., s. r. o., B., B., o vylúčenie

veci z konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -205 z 28. novembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -205 z 28. novembra 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 83,89 eur.

2

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým

rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania

562,03 eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu

09. 10. 2009 domáhal vylúčenia nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L.,

2

vedených na LV č. X., C-KN parc. č. 5161/4 o výmere 1464 m, parc. č. 5161/5 o výmere

222

3323 m, parc. č. 5161/6 o výmere 471 m, parc. č. 5161/7 o výmere 306 m, parc. č. 5161/8

222

o výmere 2653 m, parc. č. 5165 o výmere 561 m, parc. č. 5166/1 o výmere 309 m, parc. č.

222

5166/2 o výmere 196 m, parc. č. 5166/3 o výmere 31 m, parc. č. 5168 o výmere 126 m

a stavba súp. č. 4138 na parc. č. 5165 administratívna budova vo vlastníctve žalobcu v celosti,

zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu P.P., s. r. o. v konkurze L.. Tvrdil, že správca

konkurznej podstaty úpadcu doplnil súpis majetku úpadcu o uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli

predmetom zmluvy o predaji časti podniku č. 1234/1995 uzavretej medzi F. SR

(ďalej F. SR) ako predávajúcim a úpadcom ako kupujúcim. Tieto žalobca kúpil od úpadcu

pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a so súhlasom F. SR kúpnymi zmluvami vo

forme notárskej zápisnice č. N 369/98, NZ 359/98 a č. N 370/98, NZ 360/98 z 30. 10. 1998.

Správca zaradil uvedené nehnuteľnosti do súpisu majetku úpadcu s odôvodnením, že ich

prevod považuje za neplatný pre nedodržanie postupu podľa § 19a ods. 3, 4 zákona č.

Podľa názoru žalobcu súhlas záložného veriteľa F. SR s prevodom nehnuteľností

bol podmienený tým, že nehnuteľnosti budú prevedené na tretiu osobu za cenu podľa

znaleckého posudku a že nadobúdateľ získané prostriedky použije na úhradu splátky úroku za

rok 1997. Je pravdou, že úpadca peňažné prostriedky získané prevodom nehnuteľností

nemohol použiť na úhradu záväzku ktorý mal voči F. SR, keďže záložný veriteľ v prvom

rade (V. a. s., B.) zaplatenú kúpnu cenu za prevod nehnuteľností použil na splatenie

pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy. Nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobcu, a preto

ich správca nemal do súpisu zahrnúť. Nesplnenie podmienky použiť peňažné prostriedky na

úhradu splátky kúpnej ceny a úrokov podľa súhlasu F. SR je treba posudzovať podľa § 36

ods. 2 ako rozväzovaciu podmienku, od ktorej závisí, či následky,

ktoré už nastali, pominú. Takto dosiahnutá neplatnosť kúpnej zmluvy je neplatnosťou

relatívnou, ktorej sa mohol dovolávať iba F. SR vo všeobecnej premlčacej dobe stanovenej §

397 . Právne úkony účastníkov vyjadrené v zmluve boli v čase jej

3

uzavretia v súlade so zákonom a zmluva svojím účelom a obsahom neodporuje ani

neobchádza zákon. Vlastníctvo nehnuteľností nadobudol žalobca vkladom do katastra 5. 11.

1998. Konkurz na majetok prevodcu P.P., s. r. o., L. bol vyhlásený 20. 12. 1999 a správca

konkurznej podstaty odporovaciu žalobu nepodal.

Žalovaný nesúhlasil so stanoviskom žalobcu a tvrdil, že predmetom záložnej zmluvy

v prospech V. a. s., bol iný majetok úpadcu než ten, ktorý bol predmetom prevodu podľa

kúpnych zmlúv, a preto súhlas V. a. s., s prevodom tohto majetku nebol potrebný. V prípade

prevodu nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv neboli splnené zákonné podmienky na to,

aby takéto právne úkony boli platné. doplnil

obmedzenia, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom práve z tohto dôvodu, aby sa zabezpečilo

splácanie pohľadávok z privatizačných zmlúv. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu

o relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Konanie úpadcu a žalobcu pri uzatváraní

a realizácii predmetných kúpnych zmlúv považuje za konanie personálne prepojených osôb,

ktoré nebolo poctivé, spravodlivé a je v rozpore s dobrými mravmi, preto domáhať sa určenia

absolútnej neplatnosti právneho úkonu môže každý bez obmedzenia, nielen F. SR. Osobám,

ktoré konali za úpadcu a nadobúdateľa, boli známe všetky skutočnosti uvádzané v súvislosti

so záložným právom V. a. s., pobočka L.. Bolo im známe aj to, že v prípade, ak peňažné

prostriedky získané z predaja nehnuteľností použijú na splatenie úveru, poškodia tým právom

chránené záujmy F. SR a spôsobia absolútnu neplatnosť prevodu nehnuteľností. Je nepoctivé

správanie úpadcu, ktorý z predaja majetku, ktorý zabezpečoval pohľadávku F. SR v prvom

rade, splatil úver poskytnutý bankou bez toho, aby speňažil majetok zabezpečujúci

pohľadávku banky, alebo uhradil pohľadávku iným spôsobom. Ak úpadca vyžiada od F. SR

súhlas s prevodom nehnuteľností aj o uvoľnenie záložného práva a následne nehnuteľnosti

prevedie bez toho, aby zaplatil aspoň časť záväzku voči F. SR, tak takéto konanie odporuje

základným morálnym zásadám. Navrhol z tohto dôvodu žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa zistil, že žaloba o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty

v zmysle § 19 ods. 2 ZKV bola podaná včas. Za nespornú považoval skutočnosť, že F. SR

v procese privatizácie podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na

iné osoby, v znení neskorších predpisov, na základe zmluvy o predaji časti podniku

č. 1234/1999 z 12. 12. 1995 predal privatizovaný majetok kupujúcemu P.P., s. r. o., L..

Predmetné nehnuteľnosti boli predmetom uvedenej zmluvy a vlastnícke právo

k privatizovanému majetku prešlo na spoločnosť P.P., s. r. o., L. ako kupujúceho vkladom do

4

katastra nehnuteľností. Nebolo tiež sporné, že po nadobudnutí vlastníckeho práva

k privatizovanému majetku nadobúdateľ uzatvoril so žalobcom kúpne zmluvy formou

notárskej zápisnice z 30. októbra 1998, na základe ktorých žalobca nadobudol vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam. Nespornou bola aj skutočnosť, že špecifikácia

nehnuteľností uvedená v zmluve o predaji časti podniku nie je identická so špecifikáciou

nehnuteľností uvedenou v kúpnych zmluvách, z dôvodu zmien uskutočnených geometrickým

plánom a v súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV X.. Súd zistil aj nespornú

skutočnosť, že v čase prevodu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku na

nadobúdateľa mal záložný veriteľ V. a. s., pobočka L. podľa záložnej zmluvy č. 1/1994

z 31. októbra 1994 na zabezpečenie plnenia záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy

zriadené záložné právo na majetok záložcu (P., š. p., L.), a to na nehnuteľnosti, ktoré neboli

predmetom kúpnych zmlúv medzi nadobúdateľom a žalobcom a vklad záložnej zmluvy bol

zaevidovaný pod č. V 926/94. V súvislosti s predajom privatizovaného majetku bolo

tiež zriadené záložné právo v prospech F. SR na majetok nadobúdateľa aj na nehnuteľnosti,

ktoré boli predmetom zmluvy o prevode časti podniku. Vklad záložnej zmluvy bol

zaevidovaný pod č. V 164/96. Nebolo tiež sporné, že nadobúdateľ privatizovaného majetku

nedodržal pri nakladaní s majetkom postup ustanovený v ,

a ustanovený v článku VII bod 5, 6 zmluvy o predaji časti podniku. F. SR dňa 12. 05. 1998

vydal dva súhlasy s prevodom privatizovaného majetku. V jednom vyjadril súhlas

s prevodom s podmienkou, že majetok bude na inú osobu prevedený za hodnotu podľa

znaleckého posudku. V druhom vyjadril súhlas s prevodom s rovnakou podmienkou a doplnil,

že získané prostriedky nadobúdateľ použije na úhradu splátky a úrokov za rok 1997. Žalobca

ako dôvod, pre ktorý nadobúdateľ nedodržal postup podľa uviedol,

že predajom získané prostriedky použil záložný veriteľ V. a. s., na splatenie záväzkov, ktoré

mal úpadca na základe úverových zmlúv. Je však zrejmé, že uvedený záložný veriteľ mal

zabezpečenú pohľadávku z úverových zmlúv zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam,

ktoré neboli predmetom prevodu privatizovaného majetku medzi žalobcom a úpadcom.

S poukázaním na ustanovenie , súd prvého stupňa

konštatoval, že kúpne zmluvy uzavreté formou notárskej zápisnice 31. 10. 1998 (mal na mysli

30.10.1998) boli nadobúdateľom vykonané v rozpore s ustanoveniami § 19a ods. 2, 3 zákona

č. sú neplatné a neplatné sú aj všetky právne úkony na ne nadväzujúce. Ide

o absolútnu neplatnosť, ktorá nastala zo zákona. Na základe neplatného právneho úkonu

5

žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a správca

konkurznej podstaty preto postupoval v súlade s § 19 ZKV, keď tieto nehnuteľnosti zapísal do

súpisu podstaty. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že nadobudol vlastníctvo k sporným

nehnuteľnostiam aj formou vydržania, pretože tieto od 5. 11. 1998 do 5. 11. 2008, teda po

dobu desiatich rokov v dobrej viere ako vlastník užíval, súd uviedol, že ustanovenie § 134

ods. 1, 2 upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Funkciou

vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda

v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa

platnej právnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Účelom vydržania je uviesť

do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a §

130 ods. 1 je oprávneným držiteľom ten, kto nakladá s vecou ako

vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí.

Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,

nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť musí

byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,

ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od neho požadovať, mal alebo

mohol mať pochybnosť v tom, že mu vec patrí. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť

o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký

oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom

pre vydržanie. V danej veci zo skutkového a právneho stavu vyplynulo, že zmluvy uzavreté

medzi účastníkmi konania formou notárskych zápisníc sú absolútne neplatné a uzavreli ich

personálne prepojené obchodné spoločnosti. Osobám konajúcim za kupujúceho

a predávajúceho (Mgr. L. M. ako spoločník a konateľ úpadcu a predseda predstavenstva

žalobcu, Ing. V. F. a J. K. spoločníci úpadcu a štatutárny orgán žalobcu) museli byť známe

všetky právne dôsledky vyplývajúce z jednoznačne formulovaného ustanovenia zmluvy

o predaji časti podniku č. 1234/1995, v súvislosti s prevodom privatizovaného majetku

a v súvislosti s použitím získaných finančných prostriedkov, a to aj v súvislosti s vyššie

citovaným ustanovením a Žalobca teda pri zachovaní

náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti prípadu od neho požadovať,

mal a mohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu predmetné nehnuteľnosti nepatria. Súd

bol toho názoru, že žalobca nebol dobromyseľný a mal nehnuteľnosti v neoprávnenej držbe.

V prípade, ak by žalobca bol oprávnený držiteľ, musel by preukázať, že predmetné

6

nehnuteľnosti mal v držbe nepretržite po dobu desať rokov. V posudzovanom prípade za

predpokladu, že žalobca bol oprávnený a dobromyseľný držiteľ, desaťročná vydržacia

lehota začala plynúť 5. 11. 1998 (dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností) a uplynula by 5. 11. 2008. Počas plynutia desaťročnej lehoty konkurzný

veriteľ, prostredníctvom právneho zástupcu, doručil žalobcovi, konkrétne predsedovi

predstavenstva Ing. L. M., podanie z 13. 10. 2008 a upozornil spoločnosť žalobcu na

porušenie ustanovení a na nesplnené podmienky

stanovené v privatizačnej zmluve. V prípade oprávnenej držby by oznámenie spôsobilo

prerušenie dobromyseľnosti držiteľovi v tom, že mu sporné nehnuteľnosti patria na základe

kúpnych zmlúv, ktoré zo zákona sú neplatné. Držba by tak nebola nepretržitá a nerušená.

Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol s poukázaním na §

142 ods. 1 , tak že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, s poukázaním na existenciu odvolacích

dôvodov v zmysle , teda že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že súd sa v odôvodnení

rozhodnutia vysporiadal korektne s neplatnosťou kúpnych zmlúv zo dňa 30. 10. 1998,

ktorými žalobca kúpil od budúceho úpadcu predmetné nehnuteľnosti so súhlasom F. SR

udeleným predávajúcemu 12. 5. 1998, pre nesplnenie podmienky prednostného použitia

predajom získaných prostriedkov na úhradu záväzkov z privatizačnej zmluvy. Skutočnosť, že

F. SR vydal dňa 12. 5. 1998 dva súhlasy s prevodom privatizovaného majetku súd len

konštatoval a ďalej nekomentoval. Odvolateľ tvrdil, že žalobca ako kupujúci, ani predávajúci

ako budúci úpadca nespôsobili nesplnenie podmienky F. SR k prevodu privatizovaného

majetku na inú osobu. Kupujúcim zaplatenú kúpnu cenu si ponechala banka úverujúca oboch

účastníkov kúpnych zmlúv, čo však zrejme žiaden z nich nemohol a ani nevedel ovplyvniť.

Po zistení tejto skutočnosti účastníci kúpnych zmlúv, ako personálne nepochybne prepojené

obchodné spoločnosti, informovali zástupcov F. SR s požiadavkou na určenie ďalšieho

postupu. O tomto jednaní nemá žalobca žiadnu písomnú dokumentáciu, tak sa možno len

domnievať, že sa ani nevyhotovovala. F. SR v relevantnom čase nevydal ku kúpnym

zmluvám žiadne rozhodnutie, ktoré by sa prípadne dalo očakávať, ani od privatizačnej

zmluvy neodstúpil. V priebehu roka práve na návrh úverujúcej banky, bol dňa 20. 12. 1999

vyhlásený konkurz na majetok prevodcu. Žalobca tak mal sporné nehnuteľnosti od vkladu

svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 5. 11. 1998 nepretržite vo svojej

7

držbe a užívaní, užíval ich dobromyseľne ako svoje vlastné, lebo sa mohol dôvodne

domnievať, že ak F. SR relevantný úkon neurobil, prvá podmienka z dvoch súhlasov F. SR

z 12. 5. 1998 k prevodu za hodnotu podľa znaleckého posudku bola bez ďalšieho ako

dostatočne splnená. Žalobca preto mohol byť dobromyseľný, že je oprávneným vlastníkom

nehnuteľností na základe platných kúpnych zmlúv po celú dobu desiatich rokov, lebo jeho

vlastníctvo bolo spochybnené až právnym úkonom správcu 4. 12. 2008, resp. podaním

právneho zástupcu oddeleného veriteľa ako nástupcu F. SR z 5. 11. 2008, adresovaným

žalovanému a doručovaným na vedomie aj žalobcovi po uplynutí desaťročnej doby

nepretržitej dobromyseľnej držby. Súd odmietol uznať dobromyseľnosť držby žalobcu

s poukazom na personálne prepojenie osôb, konajúcich za účastníkov kúpnych zmlúv, hoci je

zrejmé, že ani pri uzavieraní týchto zmlúv nekonali nekalo, ani svojím konaním nespôsobili,

že sa výťažok predaja nepoužil na plnenie záväzku s privatizačnej zmluvy, ale že si ho

svojvoľne ponechala banka na uspokojenie svojej pohľadávky. Namietal tiež, že k podaniu

označenému ako nezákonné nakladanie s majetkom P.P., s. r. o., doručenému adresátovi 16.

10. 2008 a nadväzujúcemu na akýsi predchádzajúci telefonický rozhovor, nebola pripojená

fotokópia splnomocnenia, preto samo o sebe nemohlo byť akceptované ako úkon oprávnenej

osoby, spôsobilý prerušiť plynutie vydržacej doby, lebo takým by bol len úkon vlastníka či

osoby ktorá tvrdí, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, v danom prípade len žalovaného

ako správcu konkurznej podstaty. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že v priebehu

konkurzu kúpnou zmluvou, uzavretou 4. 6. 2004 s predchádzajúcim správcom konkurznej

podstaty, kúpil celý podnik úpadcu, teda aj zostávajúci nehnuteľný majetok a vklad

vlastníctva do katastra nehnuteľností bol povolený

3. 9. 2004. Tieto nehnuteľnosti spolu s tými, ktorých vylúčenia zo súpisu sa žalobca domáha,

tvoria ucelený areál pôvodného podniku ako materiálno technickej základne pre udržanie

zamestnanosti v odbore. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu odmietol účelové tvrdenie žalobcu, že si

banka ponechala kúpnu cenu a ani predávajúci ani žalobca ako kupujúci tento postup banky

nemohli ovplyvniť. Podľa jeho názoru, banka poskytla úver žalobcovi ako kupujúcemu na

zaplatenie kúpnej ceny za prevod dotknutých nehnuteľností kúpnou zmluvou uzatvorenou

medzi predávajúcim (úpadcom) a žalobcom ako kupujúcim. Z kúpnej ceny si banka uhradila

starší úver poskytnutý predávajúcemu (úpadcovi). Ak banka úverom poskytnutým žalobcovi

8

ako kupujúcemu splatila starší úver poskytnutý predávajúcemu, pričom kupujúci

a predávajúci boli navzájom prepojené osoby, nie je možné tvrdiť, že kupujúci a predávajúci

konanie banky nemohli ovplyvniť. Nepodložené je preto tvrdenie žalobcu, že F. SR o kúpnej

zmluve, ktorou sa previedli dotknuté nehnuteľnosti z predávajúceho na žalobcu vedel

a žiadnym spôsobom nereagoval. Ochrana záujmov F. SR, teda aj verejného záujmu na plnení

podmienok vyplývajúcich z privatizačných zmlúv, bola dodatočne posilnená a zabezpečená

práve doplnením do Akékoľvek prenášanie zodpovednosti za

porušenie povinnosti vyplývajúcich pre zmluvné strany z tohto zákona na F. SR, podľa

názoru žalovaného právne ani argumentačne neobstojí. Súd správne posúdil aj otázku

námietky vydržania vznesenú žalobcom ako aj otázku absencie dobromyseľnosti žalobcu

a svoj právny názor aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že

doručenie písomného oznámenia konkurzného veriteľa žalobcovi o tom, že má preukázané

porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o veľkej privatizácii a spochybňuje vlastnícke

právo žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam, nie je spôsobilé vyvolať pochybnosti u žalobcu

a tým aj pretrhnutie lehoty potrebnej k vydržaniu dotknutých nehnuteľností. Pre splnenie

podmienky nerušeného a dobromyseľného užívania nehnuteľností počas lehoty desiatich

rokov je právne irelevantné, aká osoba písomným oznámením túto dobromyseľnosť držby

žalobcu prerušila. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa po

zistení, že odvolanie podal včas ( ) účastník konania ( ods. l ) proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal

vec v rozsahu podľa ods. l bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom odvolacieho konania je vylúčenie

nehnuteľných vecí špecifikovaných v žalobe, zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu P.P.,

s.r.o., L., na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. 47-24K 432/98 z 20. 12. 1999.

9

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu s odôvodnením, že

predmetné nehnuteľností žalovaný správca zaradil do konkurznej podstaty v súlade

s ustanovením o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien

a doplnkov ( ďalej len ZKV), pretože žalobca nepreukázal existenciu svojho vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré považoval za skutkový základ žaloby.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bolo nesporne zistené, že zmluvou

o predaji časti podniku č. 1234/1995 z 12. 12. 1995 kupujúci P.P., s.r.o., L. ( neskôr úpadca )

nadobudol od predávajúceho F. SR vlastnícke právo k majetku v zmysle

Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej len „zákon o veľkej

privatizácii“), súčasťou ktorého boli nehnuteľnosti, vylúčenie ktorých z konkurznej podstaty

je predmetom tohto konania. Nespornou je aj skutočnosť, že následne, po nadobudnutí

vlastníckeho práva k privatizovanému majetku, P.P., s.r.o., L. ako predávajúci so súhlasom F.

SR z 12. 5. 1998 kúpnymi zmluvami uzatvorenými formou notárskych zápisníc dňa 30. 10.

1998, privatizovaný majetok previedol na žalobcu pred splatením celej kúpnej ceny a jej

príslušenstva. Účastníci zhodne potvrdili, že prostriedky získané predajom privatizovaného

majetku neboli použité na úhradu záväzkov voči F. SR ale na úhradu záväzkov

predávajúceho ( neskôr úpadcu) z úverových zmlúv voči banke.

Podľa § 19a ods. 2 veta prvá, štvrtá zákona o veľkej privatizácii, do splatenia celej

kúpnej ceny jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je

prevod privatizovaného majetku, alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho

vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možný len po

predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. V čase po splatení celej kúpnej ceny do splnenia

všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prenájom privatizovaného majetku možný, iba

ak by išlo o zmluvu na dobu určitú s dobou nájmu kratšou ako jeden rok alebo o zmluvu na

dobu neurčitú s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, a to len po predchádzajúcom

písomnom súhlase fondu. Predchádzajúci písomný súhlas fondu je potrebný aj pri

obchodných spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní obchodnej spoločnosti sú

predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto

majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad

do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, alebo jeho prenájom

je neplatný.

10

Ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ

privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu

svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14 ( § 19a ods. 3 zákona

o veľkej privatizácii).

Podľa § 19a ods. 4 citovaného zákona, úkony vykonané nadobúdateľom alebo

obchodnou spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore

s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.

Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu

skutkovému záveru, že nadobúdateľ privatizovaného majetku od F. SR prostriedky získané

z jeho prevodu na inú osobu ( žalobcu ) nepoužil prednostne na úhradu svojich záväzkov voči

F. SR ale na úhradu záväzkov voči inému veriteľovi (V. a.s.). Z uvedených skutkových zistení

vyvodil správny právny záver, že v dôsledku nesplnenia jednej z podmienkok uvedených

v citovanom ustanovení § 19a ods. 3 zákona o veľkej privatizácii, kúpne zmluvy z 30. 10.

1998, na základe ktorých bol privatizovaný majetok prevedený z nadobúdateľa

privatizovaného majetku na inú osobu (žalobcu), sú v zmysle § 19a ods. 4 zákona o veľkej

privatizácii neplatné, v dôsledku čoho žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s námietkou

žalobcu, ktorú uviedol aj v odvolaní, že účastníci zmluvy nemohli ovplyvniť použitie

finančných prostriedkov získaných z predaja privatizovaného majetku. Z hľadiska dôvodov

neplatnosti právnych úkonov definovaných v zákone je uvedená odvolacia námietka žalobcu

právne irelevantná podobne ako námietka, že F. SR mal vedomosť o použití prostriedkov

získaných z predaja privatizovaného majetku a na túto skutočnosť nereagoval ani neodstúpil

od privatizačnej zmluvy. Nečinnosť F. SR v tomto smere nmá vplyv na neplatnosť právneho

úkonu v zmysle citovaného zákona.

Odvolací súd poukazuje aj na správnosť právneho záveru súdu prvého stupňa,

týkajúceho sa posúdenia predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu

k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním v zmysle ustanovení § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a

a s dôvodmi tejto časti napadnutého rozhodnutia sa

11

stotožňuje. Súd prvého stupňa správne právne vyhodnotil aj skutkové zistenia týkajúce sa

personálneho prepojenia účastníkov predmetných kúpnych zmlúv vo vzťahu

k dobromyseľnému charakteru držby.

Odvolateľ ďalej namietal, že písomné podanie konkurzného veriteľa z 13. 10. 2008,

doručené žalobcovi pred uplynutím desiatich rokov od nadobudnutia nehnuteľností na základe

kúpnych zmlúv (5. 11. 1998), nemá účinky prerušenia oprávnenej a dobromyseľnej držby

z dôvodu, že uvedený úkon nebol vo vzťahu k žalobcovi vykonaný oprávnenou osobou.

Podľa v znení neskorších zmien a doplnkov

(ďalej len ), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.

Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo

právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je

oprávnená ( ).

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom

veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať

rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Názor žalobcu, že úkon smerujúci k prerušeniu dobromyseľnej a oprávnenej držby

nehnuteľností musí vykonať jedine ich vlastník alebo osoba ktorá tvrdí, že je ich vlastníkom,

nemá oporu v citovaných ustanoveniach, preto táto odvolacia námietka nie je opodstatnená.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa

, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ods. l

v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov

vynaložených účelne na bránenie práva. Žalovanému v odvolacom konaní vznikli trovy

právneho zastúpenia advokátom, ktorému patrí za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie

k odvolaniu) odmena podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky

12

č. vo výške 61,87 eur. Právnemu zástupcovi ďalej patrí paušálna náhrada

hotových výdavkov vo výške 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky a DPH vo výške

20 % v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky čo spolu predstavuje 83,89 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. marca 2015

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová